12 (11/02) slogan - "Hŕŕŕ na bažanta"

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu so sídlom v Bratislave, Staré Záhrady 1, na svojom zasadnutí dňa 3.11. 1999 vo veci sťažnosti spoločnosti Foot, Cone & Belding, s.r.o., Bratislava (FCB) na spotrebiteľskú súťaž „Hŕŕŕ na bažanta“ spoločnosti Heineken Slovensko, a.s., Bratislava, pre porušenie Etických zásad reklamnej praxe platných v Slovenskej republike (ďalej len Kódex) vydáva nasledovný

Medializáciou spotrebiteľskej súťaže „Hŕŕŕ na bažanta“ spoločnosti Heineken Slovensko nedošlo k porušeniu Etických zásad reklamnej praxe platných na území SR.

Rada pre reklamu obdržala sťažnosti od reklamnej agentúry FCB, ktorá sa sťažuje na spotrebiteľskú súťaž „Hŕŕŕ na bažanta“ spoločnosti Heineken Slovensko. Považuje je za plagiát súťaže „Hurá na bažanta!“, ktorú pre klienta Heineken Slovensko realizovala v období september až december 1997. O rok neskôr, po skončení spolupráce agentúry s klientom, Heineken Slovensko spustil súťaž „Hŕŕŕ“ na bažanta. Sťažovateľ tvrdí, že Heineken Slovensko neoprávnene využíva výsledky cudzích nápadov a pracovného úsilia agentúry. Poukazuje na podobnosť sloganov „Hŕŕŕ na bažanta“ a „Hurá na bažanta!“, takmer identické pravidlá súťaže, princíp zbierania vrchnáčikov, aj ceny.

Sekretariát v súlade s návrhom sťažovateľa navrhol Arbitrážnej komisii posúdiť, či v prípade medializácie spotrebiteľskej súťaže „Hŕŕŕ na bažanta“ nedošlo k porušeniu ustanovení bodu 4.1 Časti III. Kódexu. Ten stanovuje, že reklamy sa nesmú svojím všeobecným vzhľadom, vyobrazením, použitím sloganov, vizuálnych prezentácií, hudby alebo zvukových efektov podobať na iné reklamy tak, že by mohlo dôjsť k zámene, zavádzaniu či zmäteniu spotrebiteľa alebo by tak došlo k využitiu výsledkov cudzích nápadov a pracovného úsilia.

Spoločnosť Heineken Slovensko v svojom stanovisku uvádza, že ich spoločnosť sa nesnažila nikoho napodobniť, ale použila alternatívu súťaže, ktorú použila pred rokom. Je to podľa zástupcov Heineken Slovensko bežný postup v konzistentnej komunikácii. Ďalej poukazuje v svojom stanovisku na skutočnosť, že je sporné, komu prilúcha autorstvo súťaže, keďže pracovníci, ktorí ju spolu z agentúrou vyvjali už v spoločnosti nepracujú.

V úvode diskusie sa Arbitrážna komisia zaoberala otázkou, či sa spomínané ustanovenie Kódexu vzťahuje aj na komunikáciu toho istého klienta alebo rieši len problém konkurenčných subjektov. Dospela k názoru, že ustanovenie o využití cudzích nápadov a pracovného úsilia sa rovnako môže týkať aj vzťahu agentúra – klient. Arbitrážna komisia RPR sa však zhodla na tom, že nemôže rozhodovať o spornom autorstve súťaže, pretože takéto rozhodovanie prináleží súdom v autorskom spore a nie je v možnostiach ani právomoci Rady pre reklamu. Rovnako nemôže posudzovať mieru napodobnenia princípov súťaže, keďže Kódex sa vzťahuje na presne definovaný pojem reklamy. Rozhodla sa preto posudzovať podobnosť materiálov propagujúcich súťaže a podobnosť sloganov a posúdiť, či by mohlo dôjsť medializáciou druhej súťaže k využitiu výsledkov cudzích nápadov a pracovného úsilia agentúra, ktorá pripravovala prvú súťaž. Arbitrážna komisia sa v diskusii zaoberala podobnosťou sloganov. Venovala sa otázke, do akej miery je podobný slogan originálnym dielom a do akej miery už názov samotného produktu implikuje slogany podobne sformulované. Porovnávala aj letáky, sprevádzajúce obe súťaže. Pripustila istú podobnosť oboch projektov, na druhej strane však akceptovala snahu klienta udržať kontinuitu svojej komunikácie.

Preto Arbitrážna komisia Rady pre reklamu na svojom zasadnutí dospela hlasovaním k záveru, že sťažnosť spoločnosti Foot, Cone & Belding, s.r.o., Bratislava (FCB) na spotrebiteľskú súťaž „Hŕŕŕ na bažanta“ spoločnosti Heineken Slovensko je neopodstatnená a realizáciou uvedenej kampane nedošlo k porušeniu Kódexu v bode 4.1 Časti III. Kódexu.