Béla Bugár
predseda strany
MOST – HÍD
Trnavská cesta 37
831 04 Bratislava
V Bratislave, dňa 3. 8. 2011
Vážený pán predseda,
dovoľte mi nadviazať na list, ktorým Vás predsedníčka Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu Jarmila Grujbárová informovala o odmietnutí sťažnosti na billboardovú reklamnú kampaň politickej strany Slovenská národná strana, uvedenú pri príležitosti 140. výročia jej založenia a na mediálne reakcie, ktoré sa po odmietnutí sťažnosti objavili.
Vážený pán predseda, chcela by som Vás uistiť, že za odmietnutím sťažnosti Arbitrážnou komisiou (ktorá je vo svojom rozhodovaní nezávislá na orgánoch Rady pre reklamu) nie je žiaden skrytý zámer – či už vyhnúť sa povinnosti zaujať stanovisko, alebo nepriamo potvrdiť, že by mala byť dotknutá kampaň v súlade s Etickým kódexom.
Rada pre reklamu vznikla so zámerom etickej samoregulácie v oblasti marketingovej komunikácie. Už od roku 1996 pracuje odborná Arbitrážna komisia, ktorá posudzuje podnet od kohokoľvek, kto sa domnieva, že reklama, s ktorou sa stretol, nie je etická. Podklad k rozhodovaniu tvorí Etický kódex reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“), ktorého prvé znenie vychádzalo z Etického kódexu Medzinárodnej obchodnej komory a ktorý bol za pätnásť rokov viac krát novelizovaný a dopĺňaný – podľa toho, ako sa vyvíjala prax marketingovej komunikácie.
Rada pre reklamu je členom EASA – medzinárodnej asociácie samoregulačných orgánov.
Vylúčenie politickej reklamy z pôsobnosti Rady pre reklamu nie je samoúčelné a je realitou vo všetkých európskych samoregulačných orgánoch v oblasti marketingovej komunikácie. Dôvodom je skutočnosť, že politická reklama je špecifická a zásadné časti Etického kódexu na ňu vôbec nie je možné aplikovať – príkladmo: ustanovenia týkajúce sa čestnosti reklamy, pravdivosti reklamy, očierňovania a zľahčovania konkurentov, ochrany súkromia, zákazu využívania verejných autorít v reklame a pod.
Vážený pán predseda, máte pravdu v tom, že podľa Etického kódexu reklama nesmie obsahovať nič, čo by urážalo rasové, národnostné, politické alebo náboženské cítenie spotrebiteľov. A je tiež pravda, že ak by dodržiavali takéto pravidlo vo svojej komunikácii aj politické strany a ich reprezentanti, znamenalo by to pre slovenskú spoločnosť zásadnú kvalitatívnu zmenu. Rada pre reklamu však nemôže byť tou inštitúciou, ktorá politikom určí prísnejšie pravidlá (nad rámec existujúcich zákonov), v ktorých by sa mali vo svojej komunikácii pohybovať. Pre túto oblasť by musel vzniknúť samostatný etický kódex a mechanizmus jeho kontroly a presadzovania. Tvorcom a garantom takéhoto mechanizmu však nemôže byť združenie, ktoré založili subjekty pôsobiace v marketingovej komunikácii. Rada pre reklamu v prípade, že by sa politické strany pre etickú samoreguláciu rozhodli, ochotne poskytne svoje skúsenosti a súčinnosť.
S pozdravom
Zuzana Mistríková
prezidentka Rady pre reklamu