BRATISLAVA. Dňa 14. 01. 2021 sa konalo 1. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 6 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúci nálezy:
Spoty: „Lacný Laci“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory voči sérii spotov „Lacný Laci“ („Kuchyňa“; „Auto“) zadávateľa Lidl Slovenská republika v.o.s. Sťažovateľ je toho názoru, že vysielaním predmetných spotov v predvianočnom čase dochádza k nabádaniu ku kúpe enormného množstva lacných potravín. Sťažovateľ má za to, že je neprijateľné, aby v kritickom období poznačenom následkami pandémie Covid-19, v čase, keď Európa tlačí k znižovaniu plytvania potravinami a k rozumnému využívaniu prírodných zdrojov, obchodný reťazec LIDL masívne nabádal spotrebiteľov k ich plytvaniu. Sťažovateľ odsudzuje takéto zneužívanie reklamy k nabádaniu spotrebiteľov k nevhodnému nákupnému správaniu. Spôsob akým aktuálne LIDL propaguje potraviny je nezodpovedný k životnému prostrediu, neetický k zákazníkom a nemorálny k slovenským výrobcom potravín. Reklamy, ktoré sú predmetom sťažnosti doslova nabádajú k likvidovaniu životného prostredia. Potraviny nie sú zadarmo, pritom reklamy reťazca Lidl ukážkovo vytvárajú fetiš lacných potravín. V skutočnosti je ich nízka cena len odrazom deformácie cien a narušených vzťahov v celej potravinovej vertikále, na ktoré doplácajú výrobcovia potravín častokrát predávajúci potraviny pod výrobné náklady.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Spoty: „Lacný Laci“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, v.o.s., nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V danom prípade AK RPR neuznala námietky sťažovateľa. Zadávateľ prostredníctvom série spotov komunikuje skutočnosť, že v reťazcoch spoločnosti Lidl si zákazník môže zakúpiť tovary vo výhodných cenách. Uvedené posolstvo je v reklame znázornené prostredníctvom fiktívnych príbehov, ktoré zachytávajú nákup veľkého množstva sortimentu z ponuky zadávateľa. Je pravdou a AK RPR si je tejto skutočnosti plne vedomá, že aktuálne spoločenské nastavenie podporuje skôr názor, ktorý je proti plytvaniu potravinami a nabádanie k neuváženému nakupovaniu vyvoláva polemiky, resp. je spájané s negatívnymi reakciami, napríklad aj vo vzťahu k životnému prostrediu, tak ako uvádza aj samotný sťažovateľ. Trendom je naopak apel na racionálne nakupovanie, ktoré zohľadňuje pozitívny prístup k zdrojom, k životnému prostrediu či primeranej spotrebe. Na druhej strane sa však AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa, že v danej kampani zadávateľ nabáda ku kúpe enormného množstva lacných potravín, k plytvaniu či nadspotrebe. Reklama využíva zjavnú hyperbolu, príbeh je humorne ladený, pričom z celkového spôsobu spracovania spotov sú práve zveličenie a nereálnosť takéhoto nakupovania pre spotrebiteľa z reklamy dostatočne zrejmé. AK RPR si nemyslí, že by priemerný spotrebiteľ reklamné spoty vnímal doslovne a je toho názoru, že uvedená hyperbola je v tomto prípade primerane využitá práve v kontexte komunikačného posolstva – komunikácie výhodných cien. AK RPR sa taktiež nedomnieva, že na základe predmetných spotov by priemerný spotrebiteľ začal nakupovať veľké množstvá tovaru, len preto, že ceny sú napríklad výhodné a nie je ani toho názoru, že spoty samotné v tomto prípade podnecujú k nevhodnému nákupnému správaniu, či nadspotrebe. V tomto smere si AK RPR taktiež dovoľuje dať do pozornosti, že komunikácia „výhodných cien“ ako určitej formy konkurenčnej výhody je bežnou praxou nielen obchodných reťazcov, ale obchodníkov vôbec. Využitie tohto apelu v reklame pritom nemusí byť automaticky spájané s nadmerným nakupovaním, ale spája sa skôr s akousi výhodnou kúpou. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ohľadom „deformácie cien a narušených vzťahov v celej potravinovej vertikále“ AK RPR uvádza, že v tomto smere vychádzala z tvrdenia zadávateľa, ktorý sa v stanovisku odvoláva na vybranú legislatívu, ktorá cenotvorbu vo vzťahu k dodávateľsko – odberateľským vzťahom upravuje, a ktorú zadávateľ dodržiava.
TV spot: „Krása pre všetkých“, zadávateľa: Parfumerie Douglas Slovensko, s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, okres Levice, voči TV spotu, ktorý propaguje vianočnú ponuku parfumu predajcu Douglas. Sťažovateľ poukazuje na scénu, v ktorej sa pobozkajú dve ženy. Podľa sťažovateľa Slovensko nie je krajina, v ktorej bol schválený zákon podporujúci LGBTI, preto ani takáto reklama nemá čo robiť v médiách. Slovensko ešte stále chráni tradičnú rodinu páru ženy a muža. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že reklama je vysielaná v čase, kedy ju môžu vidieť aj deti, do ktorých chceme podľa sťažovateľa vštepiť hodnoty zdravej a normálnej rodiny.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Krása pre všetkých“, zadávateľa: Parfumerie Douglas Slovensko, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila V zmysle Kódexu reklama nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti a ani nesmie obsahovať prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť (čl. 11 ods. 1 prvá veta). Reklama pracuje s motívom predvianočného obdobia a vianočných sviatkov, ktorý je využitý v rámci propagácie produktov zadávateľa v kontexte jeho vianočnej ponuky. Scénu voči ktorej namieta sťažovateľ, konkrétne moment, kde sa ženy pobozkajú nepovažuje Komisia za neetickú. Predmetné zobrazenie je decentné a v kontexte reklamného príbehu a posolstva reklamy. Reklama podľa Komisie neobsahuje také vyobrazenia, ktoré by boli porušujúce všeobecné normy mravnosti či slušnosti a ani neobsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť. V tomto kontexte posudzuje AK RPR aj pohlavie účinkujúcich. Súčasťou nediskriminačného prístupu k menšinám, a to nielen z pohľadu etiky ale aj z pohľadu ústavných práv je aj všeobecná akceptácia zákonnosti, mravnosti a slušnosti toho, čo jemravné a slušné vo väčšine a nie je zákonom zakázané. Opak by práve znamenal diskriminačný prístup, ktorý nie je v súlade s právom na ľudskú dôstojnosť. V súvislosti s možnou konfrontáciou reklamy maloletými osobami je AK RPR toho názoru, že reklama nemá negatívny dopad na maloleté osoby, naopak je príkladom tolerancie k rôznym spoločensky akceptovateľným vzťahom v kontexte vianočných sviatkov. V reklame nie je vyobrazené správanie, ktoré by bolo nejakým spôsobom poburujúce, či malo pohoršovať, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
TV spot: „Vianoce od Telekomu (Darček 15 GB)“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od dvoch fyzických osôb voči vianočnému spotu zadávateľa Slovak Telekom, a.s., v ktorom komunikuje zákazníkom benefit v podobe darčeka 15GB. Prvý sťažovateľ uvádza, že reklama ponižujúco zobrazuje duchovné posolstvo omší, keď babka povie, že si pozrú v aute omšu a deti prekrútia očami. Uvedenú scénu považuje sťažovateľ za dehonestujúcu voči tej časti obyvateľstva, ktorá je nábožensky orientovaná. Druhý sťažovateľ má za to, že reklama uráža veriacich. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že reklama nesmie znižovať alebo znevažovať autoritu, zodpovednosť, úsudok alebo vkus rodičov ani iných dospelých osôb zodpovedných za výchovu a zdravie maloletých. Z reklamy je podľa sťažovateľa jasné, čo si myslí posádka auta – a čo si o babke myslia vnúčikovia.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. TV spot: „Vianoce od Telekomu (Darček 15 GB)“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľov. Reklamný príbeh zachytáva rodinu, ktorá sa vezie v aute. Situácia, ktorá je vykreslená v rámci reklamy využíva určitú mieru prekvapenia a humoru, ktoré ale v danom prípade považuje AK RPR za primerané a výstižné vo vzťahu ku komunikačnému posolstvu a celkovému spracovaniu reklamy. Moment, kedy si stará mama v aute pustí omšu v danom prípade skôr akoby reflektoval aj na záujmy staršej generácie a zároveň približoval to, že práve aj staršia generácia môže plnohodnotne využívať techniku a všetko, čo jej táto umožňuje a ponúka. AK RPR si nemyslí, že v reklame je zobrazené správanie, ktoré by bolo voči určitej skupine, napríklad veriacich dehonestujúce, či urážlivé. Reakcie členov posádky, vrátane detí nie sú neslušné, skôr len vyjadrujú ich prekvapenie, prípadne to, že žáner, ktorý si starká zvolila nemusí byť ich obľúbeným, to však neznamená, že tento výber nerešpektujú resp. ho odmietajú. V reklame sa nikto z účinkujúcich náboženstvu nevysmieva, ich správanie je skôr milo úsmevné a takpovediac zo života a v každom ohľade tolerantné. AK RPR sa taktiež nedomnieva, že reklama neznižuje, ani neznevažuje autoritu, zodpovednosť, úsudok alebo vkus rodičov či iných dospelých osôb zodpovedných za výchovu a zdravie maloletých. Deti, ktoré v reklame účinkujú sa k dospelej posádke auta nesprávajú neslušne, ani inak nevhodne a reklama je podľa AK RPR pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom.
Spot umiestnený na Facebooku: „Keď si nezaplatil za lístok“, zadávateľa: Asociácia moderných benefitov
Rada zaevidovala sťažnosť od Republikovej únie zamestnávateľov voči spotu, ktorý bol umiestnený na Facebook fan page „Gastráč ináč“, zadávateľa Asociácia moderných benefitov. Sťažovateľ o.i. uvádza, že v spote odznie tvrdenie: „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe v budúcnosti nám naňho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo na prvý pohľad vyzerá lákavo“. Toto tvrdenie je podľa sťažovateľa zjavne nepravdivé. Príspevok na stravovanie totiž nespadá do definície mzdy v zmysle §118 odsek 2 Zákonníka práce a následne nemôže byť ani postihnuté v rámci exekúcie zrážkami zo mzdy podľa §66 a nasl. Exekučného poriadku, ktoré upravujú exekúciu zrážkami zo mzdy. Keďže novelou zákona pritom nedochádza k žiadnej zmene uvedených ustanovení považuje kľúčové tvrdenie z videospotu zadávateľa za zavádzajúce a klamlivé.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Spot umiestnený na Facebooku: „Keď si nezaplatil za lístok“, zadávateľa: Asociácia moderných benefitov je v rozpore s ustanoveniami čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Kódexu.
V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa stotožnila čiastočne. Cieľom predmetného spotu bolo, ako vyplýva so samotného stanoviska zadávateľa, upozorniť na riziká spojené so zavedením stravného. V predmetnom prípade zadávateľ v spote ako riziko prezentuje, že v prípade, ak osoba nezaplatí za lístok, môže jej na stravné v podobe hotovosti siahnuť exekútor. Komisia neupiera zadávateľovi vyjadriť svoj názor, aj prostredníctvom toho, že tento upozorní na potenciálne riziká, avšak na druhej strane formu, resp. spôsob, akým zadávateľ tento svoj názor vyjadril, a to aj s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces, nepovažuje v danom prípade za adekvátny. V reklame je predmetný fakt/informácia komunikovaná spôsobom, ktorý môže v spotrebiteľovi vyvolať dojem, že prijatím novelizácie v oblasti stravného akoby zaručene dôjde ku skutočnostiam, ktoré sú v spote uvedené – a teda, že ak osoba napríklad nezaplatí za lístok, siahne jej na príspevok na stravovanie exekútor. Spot teda nehovorí o danom riziku ako o hypotetickom, resp. potenciálnom, ani jednoznačne nevytvára dojem, že na hypotetické riziko chce poukázať či upozorniť, ale naopak spôsob akým je toto riziko v reklame prezentované a ako je reklama samotná koncipovaná (spracovanie reklamného príbehu, jeho obsah) zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa, využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí a jeho dôverčivosť (čl. 12 ods. 1 Kódexu). Priemerný spotrebiteľ tak môže byť uvedený do omylu a domnievať sa, že navrhovaná novelizácia bude mať tieto dopady, čo však preukázané nebolo. Spot samotný pritom prezentuje túto skutočnosť spôsobom, ktorý podľa AK RPR bezdôvodne využíva motív strachu a prezentuje produkt – v tomto prípade formu stravného v podobe gastrolístka ako prostriedok na odstránenie strachu, čo taktiež nemožno považovať za etické.
Telenákupný šot: „Nezmeškajte najlepšie vianočné darčeky (teplovzdušná fritéza)“, zadávateľa: STUDIO MODERNA, a.s.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklamnému spotu, ktorý komunikoval vianočnú ponuku produktov zadávateľa STUDIO MODERNA, a.s. Sťažovateľ poukazuje na to, že súčasťou ponuky v spote bola aj teplovzdušná fritéza, s tým, že zadávateľ si túto objednal, nakoľko v reklame bola uvedená informácia, že mu produkt príde do Vianoc. Sťažovateľ ďalej uvádza, že následne bol kontaktovaný, že produkt je vypredaný, a v prípade záujmu sa môže zapísať, s tým, že mu produkt bude doručený na budúci rok. Zadávateľ považuje reklamu za klamlivú a zavádzajúcu, nakoľko aj v čase, kedy bol informovaný o tom, že produkt je vypredaný bola reklama vysielaná v televízii.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Telenákupný šot: „Nezmeškajte najlepšie vianočné darčeky (teplovzdušná fritéza)“, zadávateľa: STUDIO MODERNA, a.s. je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 2 Kódexu.
V danom prípade reklama komunikuje produkty zadávateľa, ktoré si môže zakúpiť za zvýhodnené ceny, pričom jedným zo základných apelov reklamy je nákup uvedených produktov ako vianočný darček. Uvedený apel a výhodnosť ponuky je podporená zárukou doručenia tovarov do Vianoc. AK RPR neupiera zadávateľovi komunikovať možnosť doručenia tovaru zadávateľa do Vianoc, a v rámci predvianočnej ponuky akceptuje aj to, že uvedený benefit je bežnou súčasťou marketingovej praxe firiem. Na druhej strane však spôsob, akým zadávateľ tento benefit v rámci reklamy komunikoval, nemožno považovať vzhľadom na okolnosti a súvislosti, ktoré mali vplyv na jeho uplatnenie za etický. AK RPR nespochybňuje, že v procese komunikácie ponuky mohlo dôjsť k vypredaniu výrobku, avšak v reklame je „doručenie do Vianoc“ komunikované formou garancie/záruky a explicitne sa v nej o.i. uvádza „my vám garantujeme ich doručenie do Vianoc“ či “Doručíme do Vianoc. Zaručene“ a AK RPR je toho názoru, že na základe predmetnej „záruky“ zákazník oprávnene očakáva, že nebudú existovať žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na to, že produkt mu doručený do tohto termínu z nejakých, hoc aj objektívnych príčin nebude. V prípade zadávateľa však existovala možnosť upozorniť spotrebiteľov, že danú záruku je schopný dodržať len pre limitovaný počet tovarov, čo by upozornilo aj spotrebiteľa na existenciu možnej objektívnej prekážky získania tovaru do Vianoc. AK RPR oceňuje snahu zadávateľa zastaviť kampaň v čo najkratšom možnom čase, po zistení, že uvedený benefit nemôže byť zákazníkom reálne uplatnený, tak ako ho uvádza reklama, avšak zároveň má za to, že v čase, kedy bola daná reklama vysielaná, avšak výrobok samotný bol už vypredaný, resp. nemohol byť zákazníkom doručený do Vianoc, obsahovala reklama informáciu o garancii doručenia, ktorá vzhľadom na okolnosti a súvislosti v akých bola použitá bola klamlivá a spôsobilá uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.