Stanovy Rady pre reklamu
úplné znenie
(stanovy Rady pre reklamu schválené Valným zhromaždením 3. marca 1995 v znení dodatku schváleného Prezídiom 10. júla 2015 a v znení zmien a doplnkov schválených Valným zhromaždením 20. novembra 2001, 21. novembra 2002, 10. februára 2004, 20. septembra 2005, 21. marca 2006, 1. júna 2010 a 20. marca 2018)
PREAMBULA
V súlade s európskym trendom vytvárania národných orgánov etickej samoregulácie reklamy subjekty činné v procese marketingovej komunikácie na Slovensku sa rozhodli ustanoviť Radu pre reklamu.
Článok I.
Úvodné ustanovenie
Zakladajúci členovia Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) sa na svojom zasadnutí dňa 3. marca 1995 a písomnými vyhláseniami bezodkladne po jeho konaní, dohodli na založení tohto združenia.
Článok II.
Názov a sídlo
(1) Názov Rady znie: “Rada pre reklamu” v skratke “RPR”.
(2) Cudzojazyčná modifikácia názvu v anglickom jazyku znie: “The Advertising Standards Council”.
(3) Sídlom Rady je Bratislava.
(4) Adresou sídla Rady je: Šustekova 51, 851 04 Bratislava. O zmene adresy sídla rozhoduje Prezídium.
Článok III.
Právna forma
(1) Rada je právnickou osobou, založenou vo forme združenia podľa ustanovení § 2 ods. 1 a nasledujúcich zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. (2) V právnych vzťahoch vystupuje Rada svojim vlastným menom a za svoje záväzky zodpovedá celým svojim majetkom. Členovia Rady neručia za jej záväzky.
Článok IV.
Založenie a vznik
(1) Rada bola založená na ustanovujúcom zhromaždení v Bratislave, dňa 3. marca 1995.
(2) Rada vznikla 25. apríla 1995, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (číslo VVS/1-900-90-10580) o registrácii Rady ako združenia.
(3) Rada je založená na dobu neurčitú.
Článok V.
Zakladajúci členovia
Zakladajúcimi členmi Rady sú osoby, ktoré splnili podmienky členstva a zúčastnili sa ustanovujúceho zhromaždenia, na ktorom vyjadrili svoj súhlas s týmito stanovami alebo v prípade neúčasti svoj súhlas deklarovali dodatočne písomným vyjadrením v lehote desiatich dní odo dňa konania ustanovujúceho zhromaždenia Rady.
Článok VI.
Cieľ Rady
Cieľom Rady je:
a) kodifikácia a aktualizácia etických pravidiel reklamnej praxe na Slovensku (ďalej len„Kódex“),
b) presadzovanie stanovených etických pravidiel reklamy v spoločnosti,
c) starostlivosť o etiku reklamy,
d) presadzovanie a obhajovanie záujmov účastníkov procesu marketingovej komunikácie.
Článok VII.
Predmet činnosti Rady
Rada vykonáva nasledovné činnosti:
a) vydáva a novelizuje Kódex,
b) prostredníctvom Arbitrážnej komisie Rady (ďalej len „Komisia“) rozhoduje v otázkach reklamnej etiky,
c) vykonáva osvetovú a vzdelávaciu činnosť,
d) zastupuje svojich členov v Európskej aliancii pre reklamu – The European Advertising Standards Alliance,
e) v otázkach etiky reklamy spolupracuje so štátnymi orgánmi, súdmi, združeniami a inými inštitúciami v Slovenskej republike i v zahraničí,
f) realizuje ďalšie činnosti k naplneniu svojho cieľa,
g) obhajuje záujmy reklamnej obce voči štátnym orgánom a iným inštitúciám a
h) predkladá odborné analýzy a iné podklady k pripravovaným právnym úpravám v oblasti marketingovej komunikácie.
Článok VIII.
Podmienky členstva a konanie členov Rady dovnútra
(1) Rada má riadnych členov a čestných členov.
(2) Riadnym členom Rady môže byť právnická alebo fyzická osoba, ktorá je:
a) subjektom činným v oblasti médií, reklamy a marketingovej komunikácie, komunikácie s verejnosťou alebo organizáciou združujúcou takéto subjekty,
b) zadávateľom reklamy s významným postavením na reklamnom trhu alebo organizáciou združujúcou takýchto zadávateľov alebo
c) organizáciou, ktorej cieľom je ochrana záujmov spotrebiteľov.
(3) Čestným členom môže byť plnoletá fyzická osoba, ktorá má všeobecnú vážnosť a dôveru v oblasti médií, reklamy alebo marketingovej komunikácie.
(4) Ak stanovy nestanovujú inak, riadni členovia Rady sa zúčastňujú na činnosti orgánov Rady a konajú dovnútra Rady prostredníctvom svojich zástupcov, prípadne aj osobne, pokiaľ je riadny člen fyzickou osobou; zástupcom je fyzická osoba, ktorú riadny člen Rady poveril svojím zastupovaním (ďalej aj len „zástupca“) a ktorá koná osobne. Čestní členovia Rady sa zúčastňujú na činnosti orgánov Rady a konajú dovnútra Rady len osobne.
(5) Riadny člen Rady, ktorý by na celom zasadnutí Valného zhromaždenia alebo jeho časti ostal bez svojho zástupcu, alebo v mene takého riadneho člena Rady jeho zástupca, môže na výkon hlasovacích a iných práv na zasadnutí Valného zhromaždenia splnomocniť zástupcu iného riadneho člena Rady, čestného člena Rady alebo inú fyzickú osobu, pokiaľ je táto iná fyzická priamo zo stanov oprávnená zúčastniť sa zasadnutia Valného zhromaždenia aj bez súhlasu Valného zhromaždenia. Za jedného riadneho člena Rady však možno na rovnaký čas splnomocniť najviac jednu fyzickú osobu (splnomocnenca); neskorší splnomocnenec má pritom prednosť pred skorším splnomocnencom. Pokiaľ splnomocnenie nebolo doručené v čase a spôsobom podľa odseku 6, je účinné až momentom, v ktorom sa o ňom dozvedel predsedajúci zasadnutiu Valného zhromaždenia; splnomocnenie zaniká najneskôr skončením zasadnutia Valného zhromaždenia. Pokiaľ splnomocnenie nešpecifikuje body programu zasadnutia Valného zhromaždenia, ktorých sa výkon hlasovacích práv týka, považuje sa za splnomocnenie na výkon hlasovacích práv na celom zasadnutí Valného zhromaždenia. Pokiaľ sa splnomocnenie týka výkonu hlasovacích práv iba k niektorým bodom programu zasadnutia Valného zhromaždenia, v iných hlasovaniach sa na člena Rady nahliada ako na prítomného, ktorý sa však zdržal hlasovania.
(6) Splnomocnenie podľa odseku 5 doručuje riadny člen Rady priamo alebo prostredníctvom zástupcu poštou na adresu sídla Rady, e-mailom na e-mailovú adresu Rady alebo osobne k rukám Výkonného riaditeľa, a to spravidla v takom čase, aby bolo doručené najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania zasadnutia Valného zhromaždenia.
Článok IX.
Vznik členstva
(1) Zakladajúcimi členmi Rady sú osoby, ktoré vyjadrili svoj úmysel stať sa členmi Rady v súlade s ustanovením článku V. odsek 1 týchto stanov.
(2) Členstvo iných osôb vzniká rozhodnutím Valného zhromaždenia o prijatí uchádzača o členstvo na základe jeho písomnej žiadosti alebo – v prípade čestného členstva – na základe návrhu Prezidenta, Prezídia alebo člena Rady na Valnom zhromaždení. Žiadosť o členstvo musí byť podpísaná oprávnenou osobou a pri právnickej osobe musí byť k žiadosti pripojený doklad o vzniku alebo existencii uchádzača o členstvo (výpis z obchodného registra, doklad o registrácii na MV SR a pod.). V žiadosti o členstvo musí byť uvedené či osoba žiada o čestné členstvo alebo riadne členstvo.
(3) Uznesenie, ktorým Valné zhromaždenie odmietne (alebo neschváli) žiadosť uchádzača o členstvo a uznesenie, ktorým Valné zhromaždenie odmietne (alebo neschváli) návrh na čestné členstvo, sú konečné a nemožno ich preskúmať orgánmi Rady.
Článok X.
Zánik členstva
(1) Členstvo v Rade zaniká:
a) zánikom člena ako právneho subjektu vrátane smrti člena Rady,
b) na základe oznámenia člena,
c) rozhodnutím Valného zhromaždenia o vylúčení.
(2) Pri zániku člena ako právneho subjektu inak ako smrťou zaniká jeho členstvo v Rade ku dňu právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o jeho zániku.
(3) Členstvo v Rade zaniká na základe oznámenia člena o vystúpení z Rady, podpísanom zástupcom člena Rady alebo osobou, oprávnenou v mene člena konať. Členstvo zaniká ku dňu uvedenému v oznámení, inak ku dňu, keď bolo oznámenie doručené na adresu sídla Rady.
(4) Členstvo v Rade zaniká rozhodnutím Valného zhromaždenia o vylúčení člena z Rady. Valné zhromaždenie môže vylúčiť člena z Rady, ak
a) člen prestal spĺňať alebo v čase prijatia nespĺňal podmienky členstva v Rade,
b) člen nerešpektuje rozhodnutie Komisie alebo sa ním neriadi,
c) člen aj po písomnom upozornení porušuje povinnosti, stanovené mu týmito stanovami alebo rozhodnutiami orgánov Rady,
d) riadny člen neuhradí ani po opakovanej výzve členský príspevok.Návrh na vylúčenie člena z Rady predkladá Valnému zhromaždeniu ktorýkoľvek člen Rady alebo Prezídium. Uznesenie, ktorým Valné zhromaždenie rozhodne o vylúčení člena z Rady je konečné a nemožno ho preskúmať orgánmi Rady.
Článok XI.
Základné povinnosti členov
(1) Členovia Rady sú povinní rešpektovať stanovy, Kódex, nálezy Arbitrážnej komisie a rozhodnutia iných orgánov Rady a riadiť sa nimi. Člen Rady združujúci vlastných členov (ďalej len „kolektívny člen“) je povinný zaistiť v rámci vlastnej štruktúry plnenie tejto povinnosti svojimi členmi.
(2) Riadni členovia Rady sú povinní platiť členské príspevky v rozsahu a v termínoch podľa rozhodnutia Valného zhromaždenia.
(3) Členovia Rady sú povinní poskytovať všestrannú spoluprácu pre naplnenie predmetu činnosti Rady a sú povinní dodržiavať stanovy a rozhodnutia orgánov Rady v rozsahu, v ktorom ich zaväzujú. Členovia Rady sú povinní zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by Rade mohla znemožniť alebo sťažiť jej činnosť. Kolektívny člen je povinný zaistiť v rámci vlastnej štruktúry plnenie týchto povinností svojimi členmi.
Článok XII.
Základné práva členov
(1) Všetci riadni členovia Rady sú oprávnení voliť a byť volení do orgánov Rady, zúčastňovať sa zasadnutí Valného zhromaždenia, podávať návrhy a hlasovať vo Valnom zhromaždení Rady a majú v súlade s týmito stanovami právo na informácie o činnosti orgánov Rady a hospodárení Rady.
(2) Všetci čestní členovia Rady sú oprávnení byť volení do orgánov Rady, zúčastňovať sa zasadnutí Valného zhromaždenia a podávať návrhy a majú v súlade s týmito stanovami právo na informácie o činnosti orgánov Rady.
Článok XIII.Orgány Rady
(1) Orgánmi Rady sú:
a) Valné zhromaždenie,
b) Prezídium,
c) Komisia,
d) Prezident a Viceprezident,
e) Výkonný riaditeľ,
f) Dozorný výbor.
(2) Spôsob a postup voľby alebo iného ustanovenia orgánov Rady a členov kolektívnych orgánov Rady, ako aj spôsob a postup odvolania orgánov a členov kolektívnych orgánov Rady, vrátane potrebnej väčšiny hlasov, lehôt a spôsobu predkladania kandidátov a náležitosti návrhov, upravuje v rozsahu, v ktorom to neupravujú stanovy, Volebný poriadok Valného zhromaždenia Rady (ďalej len „Volebný poriadok“), ktorý na návrh Prezídia prijíma Valné zhromaždenie.
Článok XIV.
Valné zhromaždenie a jeho zasadnutie
(1) Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom Rady. Na zasadnutí Valného zhromaždenia zastupuje každého riadneho člena Rady najviac jeden zástupca oprávnený hlasovať.
(2) Valné zhromaždenie je oprávnené uskutočňovať všetky rozhodnutia v záležitostiach, dotýkajúcich sa činnosti Rady, s výnimkou
a) záležitostí, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti Dozorného výboru,
b) vydávania nálezov a atestov, ktorých vydávanie prináleží výlučne Komisii,
c) interpretácie (výkladu) Kódexu, ktorá prináleží výlučne Komisii,
d) oprávnení, ktoré podľa stanov, Volebného poriadku alebo iného vnútorného predpisu patria inému orgánu Rady,e) záležitostí, o ktorých rozhodovanie zverilo uznesením inému orgánu Rady, a to až do času zániku takého uznesenia zrušením alebo iným spôsobom.
(3) Do pôsobnosti Valného zhromaždenia patrí najmä
a) voľba a odvolanie orgánov Rady a členov kolektívnych orgánov Rady v súlade s týmito stanovami a Volebným poriadkom,
b) prijímanie Kódexu a jeho zmien a doplnkov, ako aj Volebného poriadku a jeho zmien a doplnkov,
c) rozhodovanie o prijatí nových členov,
d) rozhodovanie o vylúčení člena z Rady,
e) rozhodovanie o výške členských príspevkov,
f) schvaľovanie návrhu rokovacieho poriadku Komisie, ako aj jeho zmien a doplnkov,
g) rozhodovanie o hospodárení Rady formou schvaľovania finančného rozpočtu,
h) rozhodovanie o zrušení Rady, ako aj o zlúčení, splynutí alebo rozdelení, v súlade s právnymi predpismi,
i) rozhodovanie o ďalších otázkach, zverených Valnému zhromaždeniu stanovami alebo iným rozhodnutím Valného zhromaždenia.
(4) Valné zhromaždenie prijíma rozhodnutia vo forme uznesení, ktorých písomné vyhotovenie zabezpečí Výkonný riaditeľ. Pri hlasovaní na Valnom zhromaždení má každý člen jeden hlas; čestný člen je však bez hlasu. Valné zhromaždenie je uznášania schopné, keď je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých riadnych členov. Na prijatie rozhodnutia v záležitostiach podľa odseku 3 písm. h) je potrebný súhlas aspoň dvoch tretín prítomných riadnych členov (kvalifikovaná väčšina); kvalifikovaná väčšina sa vyžaduje aj na zmenu stanov týkajúcu sa znenia odseku 3 písm. h), znenia tejto vety alebo znenia poslednej vety odseku 5. Tam, kde sa nevyžaduje kvalifikovaná väčšina, postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných riadnych členov, pokiaľ Volebný poriadok v záležitostiach podľa odseku 3 písm. a) neupravuje inak. Hlasovanie Valného zhromaždenia je verejné, pokiaľ Valné zhromaždenie nerozhodne inak; to sa nevzťahuje na spôsob hlasovania v záležitostiach podľa odseku 3 písm. a), ktorý upravuje Volebný poriadok.
(5) Rozhodovanie Valného zhromaždenia môže byť uskutočnené aj formou per rollam tak, že k písomnému návrhu Prezídia sa v lehote pätnásť (15) kalendárnych dní vyjadrí písomne každý člen; za písomný návrh a písomné vyjadrenie sa považuje aj e-mail obsahujúci návrh alebo vyjadrenie. Rozhodnutie je prijaté, ak s návrhom súhlasila nadpolovičná väčšina všetkých riadnych členov. Ak sa niektorý člen v 15-dňovej lehote nevyjadrí, má sa za to, že s návrhom nesúhlasí. O výsledku hlasovania per rollam vyhotoví Výkonný riaditeľ zápisnicu o hlasovaní per rollam, ktorá sa spolu s prijatými uzneseniami zašle e-mailom tým, ktorých sa týka. Per rollam Valné zhromaždenie nemôže hlasovať v záležitostiach, o ktorých sa má na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia alebo podľa Volebného poriadku hlasovať tajne. Per rollam Valné zhromaždenie nemôže hlasovať ani v záležitostiach podľa odseku 3 písm. h).
(6) Valné zhromaždenie zasadá najmenej jedenkrát ročne. Členom Rady musí byť odoslaná pozvánka na Valné zhromaždenie najmenej dvadsaťjeden (21) dní pred dňom konania Valného zhromaždenia; pozvánka spolu s návrhom programu zasadnutia Valného zhromaždenia sa zasiela e-mailom všetkým riadnym členom Rady, všetkým čestným členom Rady, ako aj všetkým členom kolektívnych orgánov Rady.
(7) Zasadnutie Valného zhromaždenia zvoláva Prezident na návrh Prezídia, Dozorného výboru, skupiny členov Rady reprezentujúcich aspoň 1/3 riadnych členov alebo z vlastného podnetu. Pokiaľ Prezident nezvolá zasadnutie Valného zhromaždenia do troch mesiacov od doručenia návrhu (riadne zasadnutie), zvolá zasadnutie Valného zhromaždenia Dozorný výbor (mimoriadne zasadnutie); predsedajúcim riadneho zasadnutia Valného zhromaždenia je Prezident alebo Viceprezident, predsedajúcim mimoriadneho zasadnutia je Viceprezident alebo Valným zhromaždením určený člen Dozorného výboru.
(8) Zasadnutie Valného zhromaždenia nie je prístupné verejnosti, pokiaľ Valné zhromaždenie nerozhodne inak. Zasadnutia Valného zhromaždenia sa vždy môže zúčastniť riadny člen Rady, ktorý koná osobne, zástupca riadneho člena Rady, čestný člen Rady, Prezident, iný člen kolektívneho orgánu Rady, Výkonný riaditeľ a ním poverené osoby zabezpečujúce priebeh zasadnutia; iné osoby sa môžu zasadnutia zúčastniť, len ak ich účasť na návrh predsedajúceho schváli Valné zhromaždenie. Osoby, ktoré sa môžu vždy zúčastniť zasadnutia Valného zhromaždenia, sa môžu tiež na Valnom zhromaždení vyjadrovať, ak požiadajú o slovo, predložiť návrh, o ktorom má Valné zhromaždenie hlasovať, však môže len ten, komu to vyplýva zo stanov alebo Volebného poriadku; iné osoby sa môžu vyjadriť len so súhlasom predsedajúceho, predkladať návrhy však nemôžu ani s jeho súhlasom. Pokiaľ Valné zhromaždenie nerozhodne inak, zapisovateľom je Výkonný riaditeľ, overovateľom zápisnice je predsedajúcim určený člen Dozorného výboru a skrutátorom je predsedajúcim určený člen Prezídia.
Článok XV.
Prezídium
(1) Prezídium riadi chod Rady v čase, keď nezasadá Valné zhromaždenie. Prezídium je oprávnené rozhodovať v otázkach, ktoré nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím Valného zhromaždenia zverené inému orgánu Rady. Prezídium je tiež oprávnenéa) predkladať Valnému zhromaždeniu akékoľvek návrhy, ktoré nie sú vyslovene upravené v stanovách,
b) žiadať Komisiu o interpretáciu (výklad) Kódexu,c) žiadať Dozorný výbor o stanovisko.
(2) Bez toho, aby boli dotknuté iné oprávnenia Prezídia podľa stanov, je výlučne Prezídium oprávnené
a) schvaľovať vlastný rokovací poriadok a jeho zmeny a doplnenia, ak to uzná za potrebné,
b) predkladať v mene Komisie Valnému zhromaždeniu na schválenie návrh rokovacieho poriadku Komisie alebo návrh na jeho zmenu alebo doplnenie,
c) určovať plat (odmenu) Výkonného riaditeľa a ďalších zamestnancov Rady.
(3) Prezídium sa skladá z deviatich (9) členov a tvoria ho Prezident a ďalší ôsmi (8) volení členovia Prezídia navrhnutí spomedzi zástupcov členov Rady a členov Rady konajúcich osobne, ktorých za podmienok podľa Volebného poriadku volí a odvoláva Valné zhromaždenie na návrh Prezídia alebo člena Rady. Volení členovia Prezídia vykonávajú mandát výlučne osobne; splnomocnenie nie je možné. Funkčné obdobie Prezídia je tri (3) roky, neskončí sa však skôr než je zvolený posledný volený člen nového Prezídia; pokiaľ volenému členovi zanikne mandát člena Prezídia predčasne, pretože sa napríklad vzdá mandátu, je odvolaný Valným zhromaždením, zomrie alebo prestane byť zástupcom člena Rady a nestane sa ani čestným členom konajúcim osobne, Valné zhromaždenie dovolí na zvyšný čas funkčného obdobia Prezídia nového voleného člena Prezídia, ktorému funkčné obdobie plynie zhodne s ostatnými volenými členmi Prezídia.
(4) Rokovaniu Prezídia predsedá Prezident, inak Viceprezident. Prezídium rozhoduje formou uznesenia a z jeho rokovania sa vyhotovuje zápisnica. Každý člen Prezídia má jeden hlas. Prezídium hlasuje verejne alebo na návrh Prezidenta per rollam. Ak Prezídium rozhoduje na zvolanom rokovaní, je Prezídium uznášania schopné, ak je prítomných aspoň sedem (7) jeho členov vrátane Prezidenta alebo Viceprezidenta a rozhodnutia vtedy prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov Prezídia. Ak Prezídium rozhoduje per rollam, rozhodnutia prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov.
Článok XVI.
Komisia
(1) Komisia je etickým orgánom Rady, ktorý je výlučne oprávnený vydávať nálezy a atesty, ako aj interpretovať Kódex.
(2) Komisia sa skladá najmenej zo siedmich (7) členov, reprezentujúcich spravidla zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, šíriteľov reklamy, spotrebiteľov a odbornú verejnosť z oblasti práva a marketingovej komunikácie, a tvoria ju fyzické osoby, ktoré vykonávajú mandát osobne; splnomocnenie nie je možné. Funkčné obdobie Komisie je tri (3) roky, neskončí sa však skôr, než je zvolený posledný člen novej Komisie. Komisiu za podmienok podľa Volebného poriadku volí aj odvoláva Valné zhromaždenie výlučne na návrh Prezídia; na návrh Prezídia možno zvoliť alebo odvolať aj jednotlivého člena Komisie. Pokiaľ zvolenému členovi zanikne mandát člena Komisie predčasne, pretože sa napríklad vzdá mandátu, je odvolaný Valným zhromaždením alebo zomrie, Valné zhromaždenie dovolí na zvyšný čas funkčného obdobia Komisie nového člena Komisie. Predsedu Komisie si členovia Komisie volia zo svojho stredu; predseda Komisie poveruje jedného z ďalších členov Komisie výkonom funkcie podpredsedu Komisie.
(3) Nález je písomným odôvodneným názorom Komisie o tom, že určitá v minulosti či prítomnosti realizovaná reklama je v rozpore s Kódexom alebo nie je v rozpore s Kódexom.
(4) Atest je písomným odôvodneným názorom Komisie o tom, že určitý návrh reklamy je v súlade s Kódexom alebo nie je v súlade s Kódexom.
(5) Nález vydá Komisia výlučne na základe písomného podnetu. Podať takýto podnet je oprávnená ktorákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba okrem členov Komisie a členov Dozorného výboru. Člen Komisie a člen Dozorného výboru nemôžu takýto podnet podať ani prostredníctvom Výkonného riaditeľa alebo iného orgánu Rady.
(6) Nález Komisie možno preskúmať podľa podmienok ustanovených rokovacím poriadkom Komisie alebo inými internými predpismi Rady.
(7) Spôsob hlasovania a prijímania rozhodnutí, ako aj ďalšie procesné otázky rokovania Komisie upravuje rokovací poriadok Komisie, ktorý na návrh Prezídia schvaľuje Valné zhromaždenie; Prezídium takýto návrh vrátane návrhu na zmenu alebo doplnenie schváleného rokovacieho poriadku Komisie predloží vždy, keď ho o to Komisia požiada.
(8) Predseda Komisie a podpredseda Komisie majú právo sa zúčastniť rokovania Prezídia a rokovania Dozorného výboru vždy, keď je na programe rokovania činnosť Komisie.
Článok XVII.
Prezident a Viceprezident
(1) Prezident je štatutárnym zástupcom Rady a reprezentuje Radu navonok. Prezidentom môže byť akákoľvek fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ktorá má všeobecnú dôveru a vážnosť.
(2) Prezidenta volí a odvoláva Valné zhromaždenie na návrh ktoréhokoľvek člena Rady alebo Prezídia za podmienok podľa Volebného poriadku. Funkčné obdobie Prezidenta je tri (3) roky, neskončí sa však skôr, než je zvolený nový Prezident. To sa nevzťahuje na prípad, keď zanikne mandát Prezidentovi predčasne, pretože sa napríklad vzdá mandátu, je odvolaný Valným zhromaždením alebo zomrie; Valné zhromaždenie v takom prípade zvolí nového Prezidenta na nové plné funkčné obdobie.
(3) Prezident poveruje jedného z členov Prezídia výkonom funkcie Viceprezidenta. Viceprezident zastupuje Prezidenta v čase jeho neprítomnosti v celom rozsahu jeho práv a povinností, ako aj v čase, v ktorom sa uprázdnilo miesto Prezidenta až do zvolenia ďalšieho Prezidenta. (4) Rozsah práv a povinností Prezidenta a spôsob jeho odmeňovania alebo odmeňovania Viceprezidenta môže byť upresňovaný len rozhodnutím Valného zhromaždenia.
Článok XVIII.
Výkonný riaditeľ
(1) Výkonného riaditeľa v čase zasadania Valného zhromaždenia na návrh Prezidenta menuje a odvoláva Valné zhromaždenie, inak Prezídium na návrh Prezidenta; podrobnosti určuje Volebný poriadok.
(2) Výkonný riaditeľ riadi bežnú činnosť Rady. Vedie stálu kanceláriu, zabezpečuje uverejňovanie informácii o činnosti Rady, realizuje monitoring reklamy, pripravuje podklady na rokovania Komisie, Dozorného výboru a ďalších orgánov Rady a môže sa zúčastniť ich rokovaní priamo alebo prostredníctvom povereného pracovníka Rady, vedie tiež administratívu a plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí Prezident, Viceprezident, Prezídium alebo Komisia.
(3) V rozsahu svojich úloh je Výkonný riaditeľ oprávnený vykonávať právne úkony menom Rady. Výkonný riaditeľ je najmä oprávnený na právne úkony, ku ktorým dochádza pri bežnej prevádzke Rady. Vo vzťahu k zamestnancom Rady vykonáva Výkonný riaditeľ úlohy zamestnávateľa.
Článok XIX.
Dozorný výbor
(1) Dozorný výbor je kontrolným orgánom Rady. Členovia Dozorného výboru sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti Rady.
(2) Do výlučnej pôsobnosti Dozorného výboru patrí
a) kontrola hospodárenia a dodržiavania finančného rozpočtu Rady,
b) dohliadanie na plnenie uznesení prijatých Valným zhromaždením a
c) preskúmavanie nálezov Komisie za podmienok ustanovených rokovacím poriadkom Komisie alebo inými internými predpismi Rady,
d) schvaľovať vlastný rokovací poriadok a jeho zmeny a doplnenia, ak to uzná za potrebné.
(3) Dozorný výbor sa skladá z troch (3) členov volených spomedzi zástupcov členov Rady a členov Rady konajúcich osobne, ktorých za podmienok podľa Volebného poriadku volí a odvoláva Valné zhromaždenie na návrh Prezídia alebo člena Rady; zvoliť alebo odvolať možno aj jednotlivého člena Dozorného výboru. Členovia dozorného výboru vykonávajú mandát výlučne osobne; splnomocnenie nie je možné. Funkčné obdobie Dozorného výboru je štyri (4) roky, neskončí sa však skôr, než je zvolený posledný člen nového Dozorného výboru. Pokiaľ zvolenému členovi zanikne mandát člena Dozorného výboru predčasne, pretože sa napríklad vzdá mandátu, je odvolaný Valným zhromaždením, zomrie alebo prestane byť zástupcom člena Rady a nestane sa ani čestným členom konajúcim osobne, Valné zhromaždenie dovolí na zvyšný čas funkčného obdobia Dozorného výboru nového člena Dozorného výboru. Predsedu Dozorného výboru si členovia Dozorného výboru volia zo svojho stredu; predseda Dozorného výboru poveruje jedného z ďalších členov Dozorného výboru výkonom funkcie podpredsedu Dozorného výboru.
(4) Členovia Dozorného výboru majú právo zúčastniť sa zasadnutia Prezídia a právo žiadať o zvolanie zasadnutia Valného zhromaždenia alebo za podmienok podľa týchto stanov zvolať zasadnutie Valného zhromaždenia.
(5) Dozorný výbor rozhoduje formou uznesenia a z jeho rokovania sa vyhotovuje zápisnica. Každý člen dozorného výboru má jeden hlas. Dozorný výbor hlasuje verejne alebo na návrh predsedu Dozorného výboru per rollam a prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Ak Dozorný výbor rozhoduje na zvolanom rokovaní, je Dozorný výbor uznášania schopný, ak sú prítomní aspoň dvaja (2) jeho členovia; rokovaniu predsedá predseda Dozorného výboru, inak podpredseda Dozorného výboru.
Článok XX.
Iné orgány
Valné zhromaždenie môže zriadiť aj iné orgány. Pritom je povinné súčasne určiť jeho úlohy, zásady jeho činnosti, kto môže byť členom takého orgánu.
Článok XXI.
Hospodárenie Rady
(1) Rada je oprávnená nadobúdať majetok a hospodáriť s ním.
(2) Zdrojom majetku Rady sú hlavne príspevky členov Rady, odkazy a dary tretích osôb a iné zdroje.
(3) O zásadách hospodárenia Rady rozhoduje Valné zhromaždenie formou schválenia rozpočtu predloženého Prezídiom.
(4) V prípade, že členské príspevky nepokryjú v určitom roku potreby Rady, je Prezident povinný zvolať Valné zhromaždenie, ktoré rozhodne o spôsobe riešenia.
Článok XXII.
Zánik Rady
Zánik Rady sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona.
Článok XXII.
Prechodné ustanovenia
(1) Volebný poriadok v znení platnom od 20. marca 2018 sa prvýkrát použije na zasadnutí Valného zhromaždenia, na ktorom bol Valným zhromaždením prijatý.
(2) Ustanovenia stanov v znení platnom od 20. marca 2018 sa uplatnia aj na orgány Rady, ktoré boli zvolené alebo inak ustanovené pred 20. marcom 2018, vrátane spôsobu uplynutia funkčného obdobia, na dĺžku ich funkčného obdobia sa však vzťahujú ustanovenia stanov v znení platnom do 20. marca 2018.
(3) Doterajšiemu Prezídiu, ktoré bolo zvolené alebo inak ustanovené pred 20. marcom 2018, vrátane jeho volených členov, ktorými bolo Prezídium doplnené od 20. marca 2018, skončí funkčné obdobie momentom, v ktorom sa v roku 2019 Valným zhromaždením zvolí posledný volený člen nového Prezídia.
Článok XXIII.
Záverečné ustanovenia
(1) Tieto stanovy boli schválené Valným zhromaždením 20. marca 2018 a nadobúdajú účinnosť dňom schválenia. Týmto dňom strácajú platnosť stanovy schválené Valným zhromaždením v znení účinnom do 19. marca 2018.
(2) Stanovy môžu byť menené len rozhodnutím Valného zhromaždenia Rady.
(3) Zmeny a doplnenia stanov nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom ich schválenia podľa odseku 2, pokiaľ Valné zhromaždenie zároveň nerozhodne o neskoršom dni ich účinnosti.