70 (12-01) Odvysielanie reportáže o liečbe pacientov vo vysielaní TV Markíza

Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
Arbitrážny nález
k sťažnosti zaevidovanej pod č. 70 (12-01)
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5 Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa § 24 Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol”) a podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) s poukazom na § 130 ods. 1 a 4 a § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „Zákon“) vydáva po predbežnom posúdení sťažnosti spravodajským senátom Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „senát“) v súlade s § 24 Protokolu a čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
n á l e z :
Odvysielaním reportáže: „Poisťovne začnú preplácať Zolgensmu“ (dňa 17.10.2023) v televíznom vysielaní TV Markíza , strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava

neporušila pravidlá Protokolu
vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona.

Odôvodnenie
I. Obsah sťažnosti
1. Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená dňa 6. 12. 2023 na vybavenie sťažnosť právnickej osoby, ktorou je spoločnosť Biogen Slovakia s.r.o. (ďalej len „sťažovateľ“), voči odvysielaniu reportáže „Poisťovne začnú preplácať Zolgensmu“ (ďalej aj „Reportáž“) o liečbe pacientov (detí) s ochorením spinálna muskulárna atrofia v rámci relácie Televízne noviny, šírenej vo vysielaní TV Markíza dňa 17. 10. 2023.

2. Sťažovateľ uvádza nasledovné: „V Reportáži sa niekoľkokrát výslovne uvádza názov lieku Zolgensma, vrátane uvedenia názvu lieku v titulku Reportáže („Poisťovne začnú preplácať Zolgensmu“). Zároveň z obsahu Reportáže a jej záverov vyplýva celkové posolstvo, že liek Zolgensma predstavuje jedinú možnosť liečby resp. „Nádej“ na vyliečenie detí so spinálnou svalovou atrofiou, a preto je potrebné zaradenie tohto lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. Výdaj lieku Zolgensma je viazaný na lekársky predpis.“

3. Sťažovateľ poukazuje na viaceré legislatívne predpisy (Zákon o reklame; Zákon o mediálnych službách) a vyjadruje názor, že „…výslovné odkazy na liek Zolgensma vo vzťahu k liečbe detí so spinálnou muskulárnou atrofiou nemožno posudzovať ako poskytovanie objektívnych informácií určených na zvýšenie vedomostí o lieku, ale forma a obsah Reportáže napĺňa zákonnú definíciu reklamy liekov v zmysle §8 Zákona o reklame, t.j. išlo o podporovanie predpisovania, vydávania, predaja a spotreby lieku Zolgensma na liečbu spinálnej muskulárnej atrofie.“ Sťažovateľ má za to, že „vzhľadom na skutočnosť, že výdaj lieku Zolgensma je viazaný na lekársky predpis, Reportáž určená širokej verejnosti napĺňa znaky reklamy liekov na lekársky predpis, ktorá je v zmysle §8 ods. 4 písm. c) Zákona o reklame zakázaná“. Sťažovateľ sa o.i. odvoláva na požiadavky na obsah mediálnej komerčnej komunikácie týkajúcej sa liekov upravené v Zákone o mediálnych službách, ktoré podľa jeho názoru neboli dodržané (napr. § 75 ods. 3 písm. c), § 75 ods. 4 písm. a) a písm. b)
). Sťažovateľ má taktiež za to, že Reportáž napĺňa znaky zakázanej reklamy liekov a jej odvysielaním došlo k porušeniu viacerých ustanovení Zákona o mediálnych službách. Podľa Sťažovateľa „Reportáž tiež obsahuje skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu lieku Zolgensma, nakoľko je z nej zrejmé, že odkazy na tento liek boli uvedené zámerne (nešlo len o napr. ilustračný odkaz) a predložené informácie môžu vzhľadom na svoju povahu a spôsob prezentácie uviesť verejnosť do omylu, že účinky lieku Zolgensma sú zaručené, nie sú sprevádzané žiadnymi nežiadúcimi účinkami alebo sú lepšie ako účinky iného lieku alebo inej liečby na liečbu detí so spinálnou muskulárnou atrofiou“.

II. Popis predmetu sťažnosti
4. Reportáž „Poisťovne začnú preplácať Zolgensmu“ bola vysielaná dňa 17. novembra 2023 ako súčasť relácie Televízne noviny v rámci televíznej programovej služby TV Markíza (ďalej aj „komunikát“), ktorú vysiela spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava (ďalej aj „šíriteľ“).

5. Z obsahového hľadiska je uvedený komunikát reportážou, ktorá obsahovala informácie o preplácaní lieku Zolgensma v hodnote takmer dvoch miliónov eur zdravotnými poisťovňami. Financovanie daného lieku bolo schválené ministrom zdravotníctva SR, pričom voči uvedenému rozhodnutiu bolo v danom čase možné podať námietky. Reportáž zároveň priniesla vyjadrenia rodičov detí trpiacich spinálnou svalovou atrofiou, ktorým začali podávať liek Zolgensma a zmenu ich zdravotného stavu k lepšiemu. Uvedeným pacientom pritom bola výnimka na úhradu tohto lieku udelená po vyvolaní mediálneho tlaku. Obsahom bolo tiež vyjadrenie Asociácie na ochranu práv pacientov, ktorá poukázala na skutočnosť, že diagnóz, na ktoré je potrebné tzv. „výnimkových“ liekov je oveľa viac a je potrebné zavedenie systematického riešenia.

6. Reportáži predchádzalo moderátorské ohlásenie v štúdiu (Moderátor: „Deti so spinálnou muskulárnou atrofiou už nebudú odkázané na verejnú zbierku.“ Moderátorka: „Liek Zolgensma za takmer 2 milióny eur budú totiž preplácať poisťovne.“ Moderátor: „Financovanie z verejného zdravotného poistenia schválil minister zdravotníctva.“). Zvukovú (slovnú) zložku komunikátu potom tvoria nasledujúce vyjadrenia zo záznamu:
Redaktorka: „Spinálna svalová atrofia sa dostala do povedomia vďaka príbehom Riška, Alexeja, či Editky. Tieto deti trpia ojedinelým ochorením , ktorého liek nebol doteraz u nás kategorizovaný. Navyše je to jeden z najdrahších liekov. Tieto deti ho však dostali aj po tlaku médií na výnimku. Rodičia hovoria, že deťom výrazne zlepšil život.“
Riškova mama: „Najväčšie pokroky vidíme hlavne v dýchaní. Riško bol predtým fakt uväznený na posteli v polohe dole hlavou. Po liečbe to zrazu dokáže udýchať aj v sede.“
Riškov otec: „Po fyzickej stránke je silnejší, v podstate sa stalo z ležiaceho dieťaťa dieťa, ktoré dokáže ovládať vozík, mechanický vozík.“
Alexejova mama: „Hneď po tom v podstate zostal omnoho viacej živší. Začal sa trošku viacej hýbať, pretáčať, ale najviac čo bolo, tak sa mu popravilo dýchanie, čo bolo u nás také kritické. Momentálne dýcha sám, papá sám, rozpráva veľmi pekne, plynulo, že sme z toho doteraz veľmi prekvapení ako krásne rozpráva a cvičíme a napredujeme ďalej pomaličkými krôčikmi“.
Redaktorka: „Nádej teda vznikla pre všetky deti s touto diagnózou. Kategorizačná komisia odporučila ministrovi zdravotníctva, aby zaradil liek Zolgensma do zoznamu kategorizovaných liekov.“
Hovorkyňa MZ SR: „Tieto ochorenia sa týkajú približne jedného dieťaťa na 10-tisíc pôrodov, to môže byť od tých 0 do 6 ročne.“
Redaktorka: „Rozhodnutie ministra smú ešte do konca týždňa zvrátiť zdravotné poisťovne. Môžu totiž podať námietku. Podľa našich informácií, Všeobecná zdravotná poisťovňa súhlasí s preplácaním Zolgensmy. Dôvera a Union sa zatiaľ nerozhodli, či podajú námietku.“
Hovorkyňa MZ SR: Pokiaľ sa podajú námietky, samozrejme, ten proces kategorizácie sa môže nejakým spôsobom predĺžiť alebo to rozhodnutie sa môže ešte nejakým spôsobom meniť.
Redaktorka: Prípadné námietky opäť prerokuje kategorizačná komisia. Minister sa potom definitívne vyjadrí do 15-teho novembra. Podľa Asociácie na ochranu práv pacienta by štát mal myslieť aj na ďalšie diagnózy a vytvoriť systém financovania liekov na výnimku“
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov: „Už tu bol takýto návrh, že by sa mal zriadiť fond na výnimkové lieky. Že by sa do neho prispievalo. Prispieval by štát, aj poisťovne.“
Redaktorka: „Nových liekov má byť stále viac, a preto si treba položiť otázku, kto bude tieto lieky uhrádzať.“
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov: „Vždy sa tu dá prejsť cesta, ale určite nie riešiť takéto dilemy, či je to efektívne, či sa to štátu vôbec oplatí. Potom by sme dehonestovali vlastne naše právo na dôstojnú, kvalitnú starostlivosť a na právo na život pre každého.“
Redaktorka: „Ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, liek bude poisťovňa preplácať od januára budúceho roka. Jozef Demeter a Monika Grznárová, televízia Markíza.“

7. Obrazovú zložku komunikátu okrem redaktorky v obraze tvoria tiež vyjadrenia iných osôb na obraz (rodičia detí, ktorým bol predmetný liek podaný na výnimku, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov a hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR). Obrazová časť komunikátu, pokiaľ ide o vyjadrenia redaktorky a ďalších spomínaných osôb mimo obrazu, je doplnená zábermi na deti, ktorým bol liek podaný, zábermi na ministra zdravotníctva, záberom na budovu Ministerstva zdravotníctva SR, či záberom na nemocnicu.

III. Pôsobnosť Protokolu
8. Šíriteľ je stranou Protokolu podľa § 2 ods. 3 písm. a) Protokolu, preto je daná personálna pôsobnosť Protokolu.

9. Protokol sa vzťahuje na komunikát, na ktorý sa vzťahuje Kódex, šírený v televíznom vysielaní. Obsah komunikátu sa šíril prostredníctvom televíznej programovej služby strany Protokolu. Pritom, pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť Protokolu, podľa § 3 ods. 3 Protokolu je reklamou v zmysle Kódexu aj skrytá mediálna komerčná komunikácia, ktorej šírenie je však neprípustné podľa § 6 ods. 1 Protokolu. Je nepochybné, že sťažnosť smeruje voči komunikátu, ktorý z jeho povahy nesmie obsahovať skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu). Preto ak je v právomoci Komisie vydať nález o porušení Protokolu tak, že došlo k šíreniu reklamy vo forme skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, je v právomoci Komisie aj vydanie opačného nálezu (t. j. o tom, že k šíreniu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie v komunikáte nedošlo), čím je daná vecná pôsobnosť Protokolu.

10. Predmetný komunikát sa šíril prostredníctvom televízneho vysielania šíriteľa na území Slovenskej republiky, preto je daná teritoriálna pôsobnosť Protokolu.

11. K šíreniu predmetnej reklamy došlo po dni, v ktorom sa stal podľa § 33 ods. 1 Protokol záväzný voči šíriteľovi, čím je daná aj časová pôsobnosť Protokolu.

IV. Východiská posudzovania reklamy
12. Protokol v súlade s jeho účelom nadväzuje predovšetkým na čl. 25 Kódexu (odsek 3 preambuly Protokolu), ktorého podstatou je zabrániť šíreniu reklamy, pokiaľ je potenciálne v rozpore so zákonom. Protokol preto vychádza zo zákonných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky regulujúcich mediálnu komerčnú komunikáciu v televíznom vysielaní, rozhlasovom vysielaní a v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie (odsek 6 preambuly Protokolu).

13. V nadväznosti na to aj Komisia priamo či prostredníctvom svojho senátu posudzuje šírenie reklamy v rámci etických pravidiel Protokolu recipujúcich zákonné ustanovenia regulujúce šírenie reklamy tak, že pri posudzovaní súladu s pravidlami Protokolu vychádza z toho, či môže šírená reklama obstáť popri zákonných ustanoveniach, ktoré Protokol recipuje.

14. Na rozdiel od ustanovení vlastného Kódexu sú pravidlá Protokolu upravujúce šírenie reklamy (mediálnej komerčnej komunikácie) len také prísne, aké prísne sú zákonné ustanovenia, ktoré sa do pravidiel Protokolu recipovali.

15. Preto pokiaľ by reklama mohla obstáť popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, môže obstáť aj popri pravidle Protokolu, do ktorého sa predmetná norma recipovala.

16. Podľa § 3 ods. 1 reklamou, ktorej prítomnosť, vrátane jej obsahu alebo neprítomnosť v programoch (editoriálnych obsahoch) Komisia posudzuje je mediálna komerčná komunikácia, tak ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách, a teda zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo videa vytvoreného užívateľom alebo sprevádza program alebo video vytvorené užívateľom za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo reklamnou programovou službou.

17. Reklamou, ktorej prítomnosť alebo neprítomnosť v programoch (editoriálnych obsahoch) Komisia posudzuje, je aj skrytá mediálna komerčná komunikácia (§ 3 ods. 3 Protokolu).

18. Podľa § 72 ods. 1 Zákona je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou „zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. ” Táto definícia je rovnako recipovaná v ustanovení § 3 ods. 3 Protokolu.

V. Predmet sťažnosti z pohľadu pravidiel Protokolu
19. Mediálnou komerčnou komunikáciou je na účely Protokolu tak, ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo videa vytvoreného užívateľom alebo sprevádza program alebo video vytvorené užívateľom za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo je reklamnou programovou službou (§3 ods. 1 Protokolu).

20. Podľa § 3 ods. 3 Protokolu skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou sa na účely Protokolu rozumie „tak, ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie; táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.“

21. Podľa § 6 ods. 1 Protokolu zakázané je šíriť reklamu ako skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.

22. Šírenie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je úplne zakázané (§ 6 ods. 1 Protokolu), preto popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 72 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.) môže obstáť len jej nešírenie.

23. Keďže komunikát sa šíri v rámci spravodajského programu, senát ani neskúmal súlad komunikátu s pravidlom § 10 ods. 1 Protokolu, podľa ktorého je osobitne zakázaná mediálna komerčná komunikácia na lieky viazané na lekársky predpis, pretože prítomnosť skrytej komerčnej komunikácie v spravodajskom programe je neprípustná generálne, t. j. aj vo vzťahu k akémukoľvek lieku.

24. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa vo vzťahu k zákonu č. 147/2001 Z. z. o reklame, senát pri predbežnom posudzovaní zohľadnil tiež ustanovenie § 8 ods. 3 písm. g) zákona č. 147/2001 Z. z., podľa ktorého reklamou liekov nie je „zverejnenie informácií obsahujúcich len názov a cenu lieku alebo liekov”.

VI. Stanovisko šíriteľa k predmetu sťažnosti
25. Šíriteľ bol dňa 6. 12. 2023 vyzvaný, aby sa k šíreniu komunikátu, ktorý je predmetom sťažnosti vyjadril v lehote piatich pracovných dní, t. j. do 13.12.2023.

26. Šíriteľ poskytol prostredníctvom svojho právneho zástupcu Komisii vyjadrenie dňa 13.12.2023. Vo vzťahu k označeniu Reportáže ako mediálnej komerčnej komunikácie šíriteľ o.i. uvádza, že „program Televízne noviny je spravodajským programom Šíriteľa, v rámci ktorého prináša aktuálne informácie o dianí v Slovenskej republike a vo svete. Predmetom jednotlivých reportáží sú otázky verejného záujmu, ktorých sprostredkovanie verejnosti je povinnosťou Šíriteľa ako relevantného mienkotvorného média. Pri tejto činnosti redaktori Šíriteľa plne využívajú slobodu prejavu garantovanú Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, zároveň tým umožňujú divákom realizovať svoje ústavné právo na informácie. Redaktori Šíriteľa pri svojej činnosti upozorňujú na javy a skutočnosti, ktoré sú predmetom verejného záujmu, a pri ktorých je zvýšený dopyt po informáciách zo strany verejnosti. Liek Zolgensma a otázka jeho preplácania sa dostal do verejného povedomia po medializácii prípadu maloletej Editky, keď na jar 2023 súd vyhovel návrhu Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ktoré ju v danej veci zastupovalo) na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil povinnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej len „VšZP“) uhradiť Editke liek Zolgensma. Celý prípad sa stal široko mediálne sledovaný, nakoľko cena lieku, ktorý mala VšZP uhradiť bola vo výške približne dva milióny eur (ide o jeden z najdrahších liekov vôbec). Keďže liek mal byť uhradený z verejného zdravotného poistenia zo strany VšZP, jeho úhrada mala mimoriadny dosah na verejné financie, a teda téma bola jednoznačne témou širokého verejného záujmu. Zároveň v období rozhodovania o úhrade tohoto lieku, prebiehali aj verejné zbierky na úhradu aspoň časti nákladov na tento liek, čo len potvrdzuje záujem širokej verejnosti. Média nielen, že mali právo informácie o danej kauze verejnosti sprostredkovať, v zmysle príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESLP“), boli povinné tak urobiť. Reportáž prinášala informácie o odporúčaní kategorizačnej komisie ministrovi zdravotníctva SR, aby bol liek Zolgensma zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, a bol tak uhradený z verejného zdravotného poistenia príslušnými zdravotnými poisťovňami. V zmysle vyjadrení hovorkyne Ministerstva zdravotníctva SR sa ochorenie spinálnej svalovej atrofie týka približne jedného dieťaťa na 10. 000 pôrodov, čo môže byť od 0 do 6 detí ročne. Odporúčanie kategorizačnej komisie, a teda zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, tak môže predstavovať pre verejné zdravotné poistenie finančnú záťaž až do 12 miliónov EUR ročne. Zo samotného obsahu Reportáže je zrejmé, že nenapĺňa zákonnú definíciu mediálnej komerčnej komunikácie. Liek Zolgensma nebol v reportáži žiadnym spôsobom propagovaný alebo odporúčaný a žiadne informácie obsiahnuté v Reportáži nesmerujú k marketingovej prezentácií tohto lieku. Šíriteľ zároveň za spracovanie Reportáže a jej odvysielanie neobdržal žiadnu odplatu alebo inú protihodnotu. Informácie uvedené v Reportáži by nemali danú relevanciu, ak by nebol spomenutý názov lieku, keďže išlo o štandardné dosledovanie „kauzy“ zo strany redaktorov Šíriteľa a pre celú Reportáž bol podstatný aj kontext. Nikde v Reportáži sa neuvádza informácia, že by výlučne liek Zolgensma mal byť účinným voči danému ochoreniu a nebol žiadnym spôsobom osobitne vyzdvihovaný. Vzhľadom na to, že celoslovensky sledovaná kauza sa týkala práve tohto konkrétneho lieku, pre význam Reportáže bolo podstatné uviesť jeho názov. V opačnom prípade by diváci obdržali neúplné informácie a nebolo by z Reportáže jasné, ktorého z dostupných liekov sa daná kauza týka. Reportáž tiež nie je spôsobilá žiadnym spôsobom ovplyvniť správanie spotrebiteľa tak, aby bol zvýšený predaj, či spotreba daného lieku. Reportáž tak nie je reklamou, v zmysle zákonnej definície, a tak nemôže ani porušovať príslušné ustanovenia upravujúce vysielanie reklamy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Reportáž je potrebné vnímať ako celok a nie je možné z kontextu vytrhávať jednotlivé vety, tak ako je uvedené v sťažnosti, nakoľko Reportáž nebola len o úhrade jedného konkrétneho lieku, ale aj otvárala celospoločenské otázky v súvislosti s limitmi, ktoré sa vo verejnom zdravotnom poistení nachádzajú, ako aj v súvislosti s právami pacientov. O týchto otázkach je potrebné v spoločnosti diskutovať.“

27. V stanovisku sa Šíriteľ odvoláva aj na slobodu prejavu a verejný záujem a v tomto kontexte o.i. uvádza, že „Predmetom Reportáže bola informácia, že daný liek smeruje k tomu, aby bol kategorizovaný a teda zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, ktoré sú ohrádzané z verejného zdravotného poistenia. Je nepochybné, že verejné financie sú predmetom verejného záujmu a o nakladaní s nimi má právo byť široká verejnosť informovaná. Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napríklad činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 302/2010-48). Vecou verejnou je napríklad aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť (Jersild proti Dánsku, 1994, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010). Podľa judikatúry ESĽP, slovenských a českých súdov základnou úlohou, resp. poslaním tlače v demokratickej spoločnosti je rozširovanie informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu, ktoré je spojené s právom verejnosti takéto informácie a myšlienky prijímať. Ak by tomu tak nebolo, tlač by nemohla hrať svoju nepostrádateľnú úlohu „strážneho psa demokracie“ (Thorgeir Thorgeirson proti Islandu, 1992 a Bladet Tromso a Stenaas proti Nórsku, 1999). Médiá často disponujú informáciami, ktoré je potrebné zverejniť vo verejnom záujme, a to v čo najkratšom čase. Správy sú pominuteľným produktom a zdržiavať ich zverejnenie, dokonca aj na krátky čas môže výrazne znížiť ich hodnotu a zaujímavosť (The Sunday times v. Spojené kráľovstvo, 1979). Sloboda tlače síce môže podliehať výnimkám, ale tieto je potrebné interpretovať reštriktívne a potreba obmedziť slobodu slova musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom (Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu, 1991). Ak ide o vec verejného záujmu, široko rozoberanú v médiách musí byť postup veľmi opatrný, nakoľko sankcie uložené vnútroštátnym orgánom môžu svojou povahou odradiť tlač od účasti na diskusii o problémoch legitímneho verejného záujmu. Hoci tlač nesmie prekročiť mantinely, stanovené okrem iného v záujme „ochrany povesti a práv iných“ jej povinnosťou je rozširovať informácie a myšlienky vo veciach verejného záujmu. Nielen, že má tlač za úlohu rozširovať takéto informácie a myšlienky, ale aj verejnosť má právo prijímať ich. Ak by tomu nebolo tak, tlač by nemohla mať dôležitú úlohu „strážneho psa verejnosti“ (Jersild proti Dánsku). Je nepochybné, že Reportáž sa týkala veci absolútneho verejného záujmu so značným dopadom na verejné financie. Šíriteľ bol povinný tieto informácie sprostredkovať verejnosti, ktorá mala plné právo tieto informácie obdržať. Reportáži predchádzali prípady sporov rodičov malých detí trpiacich spinálnou muskulárnou atrofiou so zdravotnými poisťovňami, ktoré vyústili až v konanie pred príslušným súdom. Predmetom Reportáže tak bolo pokračovanie celoslovensky sledovaného sporu o preplatenie nevyhnutnej liečby z verejného zdravotného poistenia. Spomenutie názvu lieku v Reportáži nebolo samoúčelné. Konkrétny liek Zolgensma stojí cca 2 milióny EUR, a teda Šíriteľ za účelom poskytnutia komplexnej a úplnej informácie divákom musel v reportáži uviesť, ktorého lieku sa informácie týkajú. Bez vedenia názvu lieku by ostatné informácie v Reportáži stratili význam a reportáž by sa divákom evidentne javila ako zmätočná a neúplná. Keďže informácie vedené v Reportáži sa týkali konkrétneho lieku, ktorý bol predmetom sporov medzi rodinami pacientov a zdravotnými poisťovňami, Reportáž bez uvedenia názvu lieku by mala pre divákov nulovú výpovednú hodnotu. Kategorizácia daného lieku vyvolala širokú verejnú diskusiu, v rámci ktorej boli preberané aj etické hľadiská jeho preplácania. Na jednej strane stála dilema, či liekom a jeho úhradou zachrániť život pacienta (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a na strane druhej udržateľnosť verejných financií a stabilita VšZP, ktorá sa sama zmieta vo finančných ťažkostiach. V demokratickej spoločnosti je takáto diskusia nepostrádateľná, keďže liečba týmto liekom bude hradená z finančných odvodov všetkých občanov SR, ktorí sami majú záujem byť informovaní o stave financií vo verejnom zdravotníctve. Šíriteľ Reportážou prinášal týmto divákom aktuálne informácie o vývoji celej kauzy, ktorá bude mať značný vplyv pre udržateľnosť verejného zdravotníctva. Šíriteľ tak Reportážou nesledoval akýkoľvek propagačný alebo komerčný cieľ, ale výlučne len uplatnenie práva verejnosti na informácie, ktoré je realizované prostredníctvom médií. Jeho úloha v informovaní verejnosti o témach mimoriadneho verejného záujmu je v tomto ohľade nezastupiteľná a za výkon svojho poslania v demokratickej spoločnosti nemôže byť sankcionovaný. V prípade, ak by Šíriteľ v danom prípade mal priniesť informácie týkajúce sa výlučne lieku Zolgensma bez toho, aby mohol v Reportáži uviesť jeho názov, nemohol by tak vykonávať svoju úlohu strážneho psa demokracie a priniesť komplexné informácie o problematike s dosahom na prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky.

28. Na základe vyššie uvedeného zastáva Šíriteľ názor, že „uvedením názvu lieku Zolgensma v Reportáži v kontexte v nej uvedených informácií neporušil akékoľvek zákonné obmedzenia týkajúce sa vysielania reklamy. Názov lieku nebol použitý svojvoľne a bez jeho uvedenia by Reportáž pre divákov stratila akýkoľvek význam. Uviesť informácie o danej problematike bez uvedenia názvu lieku, ktorého sa tieto informácie týkajú by v konečnom dôsledku pôsobili absolútne zmätočne a reportáž s takýmto obsahom by divákom v podstate nepriniesla žiadne relevantné informácie. Najmä v kontexte toho, že táto Reportáž nadväzovala na predchádzajúce Reportáže, ktoré informovali o maloletých pacientoch s danou diagnózou, ktorí čakali na schválenie výnimky na úhradu predmetného lieku. Kontext a informácie v Reportáži žiadnym spôsobom liek nepropagovali, ani neodporúčali. Reportáž nemožno posúdiť ani ako akýsi stimul k jeho predpisovaniu. Účelom Reportáže bolo výlučne priniesť aktuálne informácie o vývoji kauzy, ktorá bola celé mesiace ostro sledovaná médiami a odbornou aj laickou verejnosťou z dôvodu jej mimoriadneho vplyvu na otázky verejného záujmu. Na základe vyššie uvedeného má Šíriteľ za to, že odvysielaním Reportáže nedochádza k porušeniu legislatívy, ani k porušeniu ustanovení Etického kódexu, či Protokolu.

29. Šíriteľ požiadal o osobnú účasť na zasadnutí senátu, kde sa má predbežne posúdiť súlad komunikátu s pravidlami Protokolu.

VII. Predbežné posúdenie
30. Predbežné posúdenie sa uskutočnilo dňa 25.1.2024 trojčlenným senátom v súlade s § 24 Protokolu.

31. Predmetného zasadnutia senátu sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa šíriteľa, ktorá zhrnula argumenty uvedené v stanovisku. Následne doplnila, že v predmetnom prípade sa nejedná o šírenie mediálnej komerčnej komunikácie, ani skrytú komerčnú komunikáciu, nakoľko nebola naplnená skutková podstata pre označenie odvysielanej reportáže ako komerčného obsahu a uvedený komunikát nemá vplyv na zvýšenie predpisovania predmetného lieku, či ovplyvnenia správania spotrebiteľa.

32. Po predbežnom posúdení dospel senát k záveru, ktorý je vyjadrený vo výroku tohto nálezu a odôvodnený nižšie vo VIII. časti tohto nálezu.

33. Záver predbežného posúdenia bol oznámený šíriteľovi, ktorý v lehote na námietky vyjadril so závermi posúdenia súhlas nasledovne: „Vysielateľ sa s predbežným nálezom stotožňuje a nemá k nemu žiadne pripomienky“.

VIII. Názor Komisie
34. Možno súhlasiť so zistením sťažovateľa, že v posudzovanom komunikáte sa niekoľkokrát výslovne uvádza názov lieku Zolgensma, viazaného na lekársky predpis vrátane uvedenia názvu lieku v titulku reportáže. Nemožno však súhlasiť s tvrdením, že predmetný komunikát napĺňa znaky reklamy liekov viazaných na lekársky predpis a je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou.

35. Senát má za to, že uvedenie konkrétneho názvu lieku v predmetnom prípade malo svoje opodstatnenie s ohľadom na obsah reportáže samotnej, cieľom ktorej bolo o.i. informovať o pokračovaní celoslovensky sledovaného sporu o preplatenie nevyhnutnej liečby z verejného zdravotného poistenia. Reportáž zároveň nebola len o úhrade jedného konkrétneho lieku, ale otvárala aj celospoločenské otázky v súvislosti s limitmi, ktoré sa vo verejnom zdravotnom poistení nachádzajú, ako aj v súvislosti s právami pacientov. Uvedenie názvu konkrétneho lieku bolo teda z hľadiska správnej interpretácie obsahu, ako aj celkového komunikačného posolstva reportáže opodstatnené a nebolo samoúčelné. Naopak, ak by v predmetnom prípade šíriteľ v rámci reportáže názov lieku neuviedol, informácie uvedené v reportáži, ktorá sa týkala konkrétneho lieku prezentovaného v širšom, až celospoločenskom kontexte, ktorý bol predmetom mediálne široko pokrytej témy už v minulosti by nemali pre divákov dostatočnú výpovednú hodnotu.

36. Senát zohľadnil aj vyjadrenie šíriteľa, ktorý uviedol že „..za spracovanie Reportáže a jej odvysielanie neobdržal žiadnu odplatu alebo inú protihodnotu“. Rovnako tak senát zastáva názor, že zo spôsobu, akým bola reportáž spracovaná nič nenaznačuje, že predmetný komunikát by mohol mať propagačný charakter či účel. Senát má za to, že uvedenie názvu lieku v spravodajskom príspevku nepostačuje na to, aby takéto zobrazenie pôsobilo propagačne. Aby také zobrazenie – resp. uvedenie názvu lieku, o aké ide v posudzovanom prípade, pôsobilo propagačne, musel by ho šíriteľ využiť na propagačné účely zámerne, t. j. spojiť ho s ďalšími informáciami o lieku, napríklad s informáciou o jeho účinkoch, aby tak pôsobil na jeho predaj, predpisovanie, vydávanie alebo spotrebu. Z obsahu a formy spracovania reportáže k uvedenému nedochádza a informácie obsiahnuté v reportáži nemajú podľa senátu komerčný charakter. Z celkového spracovania reportáže bolo zrejmé jej obsahové a žánrové zameranie a reportáž nie je spôsobilá žiadnym spôsobom ovplyvniť správanie spotrebiteľa tak, aby bol zvýšený predaj, či spotreba daného lieku.

37. S ohľadom na skutočnosť, že uvedenie názvu lieku nemalo propagačný charakter a nebolo uskutočnené za odplatu, či inú protihodnotu, nemožno predmetný komunikát označiť za mediálnu komerčnú komunikáciu ani za skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.

38. Keďže uvedený komunikát nemal propagačný charakter a Senát má za to, že uvedený komunikát nie je mediálnou komerčnou komunikáciou, ani skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou, nie je možné konštatovať ani skutočnosť, že by odvysielaním predmetného komunikátu dochádzalo k porušeniu pravidiel súvisiacich s reklamou liekov.

IX. Záver posúdenia predmetu sťažnosti
39. Na základe vyššie uvedeného Senát na svojom zasadnutí dňa 25. 1. 2024 v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reportáže: „Poisťovne začnú preplácať Zolgensmu“ (dňa 17.10.2023) v televíznom vysielaní TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. V súlade s § 130 ods. 1 Zákona je platný arbitrážny nález rozhodnutím vo veci.

Poučenie
Šíriteľ alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, ak zaplatia poplatok a zároveň
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku, pravidlo štvrtej časti Protokolu alebo iné pravidlo Kódexu (resp. Protokolu), ktorého porušenie predpokladá preskúmanie nálezu,
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie, resp. senátu.
Poplatok spojený s prieskumom nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.

 

V Bratislave, dňa 07.02.2024

Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie