Fyzická osoba
MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o.
MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o.
TV (reportáž)
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
Arbitrážny nález
k sťažnosti zaevidovanej pod č. 73 (12-04)
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5 Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa § 24 Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol”) a podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) s poukazom na § 130 ods. 1 a 4 a § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „Zákon“) vydáva po predbežnom posúdení sťažnosti spravodajským senátom Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „senát“) v súlade s § 24 Protokolu a čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
n á l e z :
Odvysielaním reportáží redaktora Adela Ghannama v Televíznych novinách (v dňoch 20.12.2023, 21.12.2023 a 22.12.2023) v televíznom vysielaní TV Markíza , strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava
neporušila pravidlá Protokolu
vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona.
Odôvodnenie
I. Obsah sťažnosti
1. Rade obdržala dňa 22. 12. 2023 sťažnosť fyzickej osoby, okres Hlohovec voči odvysielaniu reportáží redaktora Adela Ghannama vo vysielaní relácie Televízne noviny, šírenej vo vysielaní TV Markíza v dňoch 20. 12. 2023 a 21.12.2023.
2. Sťažovateľ poukazuje na oblečenie moderátora Adela Ghannama, konkrétne na zimnú bundu značky The North Face, ktorú má redaktor oblečenú počas vystupovania v reportážach. Uvedené považuje sťažovateľ za neetickú reklamu, keďže takúto značku si podľa jeho názoru nemôžu dovoliť ľudia zo sociálne slabších rodín.
II. Popis predmetu sťažnosti
3. Program Televízne noviny na televíznej programovej službe TV Markíza je spravodajským programom Šíriteľa prinášajúcim aktuálne informácie z politickej a spoločensko-kultúrnej sféry zo Slovenska, regiónov a zo sveta. Televízne noviny sú vysielané s dennou periodicitou o 19:00 hod. Aktuálne informácie sú divákom sprostredkovávané prostredníctvom jednotlivých redaktorov Šíriteľa pripravujúcich reportáže o aktuálnych spoločenských a politických témach. Jedným z redaktorov Šíriteľa je aj Adel Ghannam, ktorý prináša reportáže z rôznych miest najmä v rámci Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničia.
4. Dňa 20.12.2023 Šíriteľ odvysielal v rámci predmetnej relácie reportáž „Prípady ostanú sadzby nie“. Redaktor Adel Ghannam v reportáži spracoval tému možného zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Reportáž bola nakrútená v priestoroch Národnej rady SR a reportér na sebe predmetnú bundu nemal.
5. Dňa 21.12.2023 Šíriteľ odvysielal reportáž „Premiér proti študentom“, ktorá sa čiastočne odohrávala aj v exteriéri. Redaktor v rámci svojho vystúpenia mal na sebe oblečenú predmetnú bundu.
6. Dňa 22.12.2023 Šíriteľ odvysielal reportáž „Česko smúti za obeťami“ a živé vystúpenie redaktora Adela Ghannama z Prahy, z námestia Jana Palacha, ktorý priblížil aktuálnu situáciu po streľbe na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Redaktor v rámci svojho vystúpenia mal na sebe oblečenú predmetnú bundu.
III. Pôsobnosť Protokolu
7. Šíriteľ je stranou Protokolu podľa § 2 ods. 3 písm. a) Protokolu, preto je daná personálna pôsobnosť Protokolu.
8. Protokol sa vzťahuje na komunikát, na ktorý sa vzťahuje Kódex, šírený v televíznom vysielaní. Obsah komunikátu sa šíril prostredníctvom televíznej programovej služby strany Protokolu. Pritom, pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť Protokolu, podľa § 3 ods. 3 Protokolu je reklamou v zmysle Kódexu aj skrytá mediálna komerčná komunikácia, ktorej šírenie je však neprípustné podľa § 6 ods. 1 Protokolu. Je nepochybné, že sťažnosť smeruje voči komunikátu, ktorý z jeho povahy nesmie obsahovať skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu). Preto ak je v právomoci Komisie vydať nález o porušení Protokolu tak, že došlo k šíreniu reklamy vo forme skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, je v právomoci Komisie aj vydanie opačného nálezu (t. j. o tom, že k šíreniu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie v komunikáte nedošlo), čím je daná vecná pôsobnosť Protokolu.
9. Predmetný komunikát sa šíril prostredníctvom televízneho vysielania šíriteľa na území Slovenskej republiky, preto je daná teritoriálna pôsobnosť Protokolu.
10. K šíreniu predmetnej reklamy došlo po dni, v ktorom sa stal podľa § 33 ods. 1 Protokol záväzný voči šíriteľovi, čím je daná aj časová pôsobnosť Protokolu.
IV. Východiská posudzovania reklamy
11. Protokol v súlade s jeho účelom nadväzuje predovšetkým na čl. 25 Kódexu (odsek 3 preambuly Protokolu), ktorého podstatou je zabrániť šíreniu reklamy, pokiaľ je potenciálne v rozpore so zákonom. Protokol preto vychádza zo zákonných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky regulujúcich mediálnu komerčnú komunikáciu v televíznom vysielaní, rozhlasovom vysielaní a v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie (odsek 6 preambuly Protokolu).
12. V nadväznosti na to aj Komisia priamo či prostredníctvom svojho senátu posudzuje šírenie reklamy v rámci etických pravidiel Protokolu recipujúcich zákonné ustanovenia regulujúce šírenie reklamy tak, že pri posudzovaní súladu s pravidlami Protokolu vychádza z toho, či môže šírená reklama obstáť popri zákonných ustanoveniach, ktoré Protokol recipuje.
13. Na rozdiel od ustanovení vlastného Kódexu sú pravidlá Protokolu upravujúce šírenie reklamy (mediálnej komerčnej komunikácie) len také prísne, aké prísne sú zákonné ustanovenia, ktoré sa do pravidiel Protokolu recipovali.
14. Preto pokiaľ by reklama mohla obstáť popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, môže obstáť aj popri pravidle Protokolu, do ktorého sa predmetná norma recipovala.
15. Reklamou, ktorej prítomnosť alebo neprítomnosť v programoch (editoriálnych obsahoch) Komisia posudzuje, je aj skrytá mediálna komerčná komunikácia (§ 3 ods. 3 Protokolu).
16. Podľa § 72 ods. 1 Zákona je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou „zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. ” Táto definícia je rovnako recipovaná v ustanovení § 3 ods. 3 Protokolu.
V. Predmet sťažnosti z pohľadu pravidiel Protokolu
17. Podľa § 3 ods. 3 Protokolu skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou sa na účely Protokolu rozumie „tak, ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie; táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.“
18. Podľa § 6 ods. 1 Protokolu zakázané je šíriť reklamu ako skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.
19. Šírenie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je úplne zakázané (§ 6 ods. 1 Protokolu), preto popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 72 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.) môže obstáť len jej nešírenie.
20. Umiestňovanie produktov (Product placement) sa na účely Protokolu rozumie „tak, ako ho vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradená do programu alebo videa vytvoreného užívateľom za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu“ (§ 3 ods. 7 Protokolu).
VI. Stanovisko šíriteľa k predmetu sťažnosti
21. Šíriteľ bol dňa 8. 1. 2024 vyzvaný, aby sa k šíreniu komunikátu, ktorý je predmetom sťažnosti vyjadril v lehote piatich pracovných dní, t. j. do 15.1.2024.
22. Šíriteľ poskytol prostredníctvom svojho právneho zástupcu Komisii vyjadrenie dňa 15.1.2024. V stanovisku sa o. i. šíriteľ odvoláva na absenciu zákonných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie a o. i. uvádza, že: „zimná bunda, ktorú mal redaktor Adel Ghannam počas namietaných reportáží oblečenú, je jeho súkromným odevom. Šíriteľ túto bundu redaktorovi nedal k dispozícii, a ani mu neposkytol finančné prostriedky na účely jej zakúpenia. Šíriteľ neposkytuje redaktorom žiadne finančné prostriedky na kúpu ich ošatenia a zároveň ich ani nemotivuje ku kúpe ošatenia ktorejkoľvek konkrétnej značky. Práve naopak, v zmysle interných pravidiel Šíriteľa redaktori (a zároveň aj ďalšie osoby účinkujúce v jeho reláciách) sa zaviazali nenosiť oblečenie s výraznými nápismi propagujúcimi akékoľvek tretie subjekty, tovary alebo služby komerčného charakteru a tiež verbálne nespomenúť akékoľvek tretie subjekty, tovary alebo služby komerčného charakteru. V tomto smere je potrebné uviesť, že bunda, ktorú mal redaktor Adel Ghannam na sebe, neobsahuje takéto výrazné nápisy propagujúce danú značku. Jedná sa o štandardnú bundu tejto značky, ktorá má v pravej časti oblasti hrudníka decentne umiestnené logo „The North Face“. Logo je rozmerov len niekoľkých centimetrov a v porovnaní s celkovou plochou bundy zaberá len zanedbateľnú časť. Obdobné umiestnenie svojho loga používa množstvo značiek oblečenia a teda bunda v predmetnom prípade sa nevyznačuje akýmikoľvek prvkami, ktoré by mohli byť označené za neprimeranú propagáciu tejto značky. Šíriteľ zároveň nie je v žiadnom zmluvnom alebo inom obchodnoprávnom vzťahu s výrobcom odevov The North Face, z ktorého by vyplýval záväzok Šíriteľa propagovať výrobky tejto značky odevov vo vysielaní, či už odplatne alebo bezodplatne. Predmetnej bunde, logu a/alebo celkovo značke The North Face nebol redaktorom (ani moderátormi Televíznych novín) pripisovaný žiaden hlbší význam a značka ani nebola divákom akokoľvek podsúvaná. Značka samotná zároveň nebola v programe ani nijako spomenutá. Redaktor značku, ani bundu v programe nepropagoval, nepripisoval jej dôležitosť ani nepovzbudzoval divákov k nákupu oblečenia tejto značky. Zároveň reportáž (ani program) neobsahuje osobitné informácie o značke The North Face alebo detailné zábery na bundu redaktora alebo logo značky. Produktu, ani značke tak nie je pripisovaná dôležitosť alebo akýkoľvek hlbší význam za účelom propagácie. Program nebol označený symbolom PP (umiestňovanie produktov), keďže v programe neboli umiestňované produkty v zmysle zákona o mediálnych službách alebo Etického Kódexu a Opčného protokolu. Odev, ktorý majú oblečený redaktori reportáží v Televíznych novinách je ich súkromným odevom, ktorý pre nich Šíriteľ nezabezpečuje, neposkytuje im finančné prostriedky na jeho kúpu a ani ich žiadnym spôsobom nemotivuje ku kúpe oblečenia od konkrétnej značky.
23. Šíriteľ v stanovisku taktiež uvádza, že v Sťažnosti sú uvedené dátumy reportáží 20.12.2023 a 21.12.2023, pričom dňa 20.12.2023 bola reportáž nakrútená v priestoroch Národnej rady SR a reportér Adel Ghannam na sebe predmetnú bundu nemal.
24. Šíriteľ v stanovisku poukazuje aj na v minulosti už vedené konania pred Radou pre reklamu v podobnej veci (viď. arbitrážny nález č. 44 (10-04) z 11.12.2023) a správne konanie vedené pred Radou pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „RpVR“) pod č. 395-PLO/O-4284/2011. V danom správnom konaní RpVR posudzovala umiestnenie notebooku s viditeľnou značkou „VAIO“ v programe Nočný žurnál a Šport+ na televíznej programovej službe TA3 a s tým spojené možné porušenie ustanovení o zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, o skrytej reklame a umiestňovaní produktov. Rozhodnutím zo dňa 11.10.2011, č. RZK/82/2011 RpVR konanie zastavila, pretože odpadol dôvod konania. Šíriteľ si uvedomuje, že Rada v tomto konaní nie je viazaná vyššie uvedenými závermi RpVR, avšak nakoľko Rada sa priklonila k predmetným záverom RpVR pri posudzovaní vyššie uvedenej sťažnosti č. 44 (10-04), s ohľadom na princíp právnej istoty by nemali pri posudzovaní obdobných skutkov vznikať nedôvodné rozdiely. Keďže obdobné konanie iného vysielateľa bolo v minulosti RpVR vyhodnotené ako nezávadové a následne aj Radou v prípade posudzovania relácie Na telo, rovnaký záver by mal byť prijatý aj v tomto konaní.
25. Šíriteľ požiadal o osobnú účasť na zasadnutí senátu, kde sa má predbežne posúdiť súlad komunikátu s pravidlami Protokolu.
VII. Predbežné posúdenie
26. Predbežné posúdenie sa uskutočnilo dňa 25.1.2024 trojčlenným senátom v súlade s § 24 Protokolu.
27. Predmetného zasadnutia senátu sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa šíriteľa, ktorá zhrnula argumenty uvedené v stanovisku. Následne doplnila, že redaktor mal na sebe oblečenú bundu ako súčasť svojho vlastného zimného oblečenia. Predmetný odev nebol moderátorom prezentovaný úmyselne, za odplatu a jeho prítomnosť na obraze nemala propagačný charakter.
28. Po predbežnom posúdení dospel senát k záveru, ktorý je vyjadrený vo výroku tohto nálezu a odôvodnený nižšie vo VIII. časti tohto nálezu.
29. Záver predbežného posúdenia bol oznámený šíriteľovi, ktorý v lehote na námietky vyjadril so závermi posúdenia súhlas nasledovne: „Vysielateľ s Predbežným nálezom súhlasí a nemá k nemu pripomienky“.
VIII. Názor Komisie
30. Možno súhlasiť so zistením sťažovateľa, že v posudzovanom komunikáte sa v jeho obrazovej zložke vyskytli zábery na moderátora, ktorý mal na sebe oblečenú bundu konkrétnej značky uvedenej aj sťažovateľom. Nemožno však súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že v predmetnom prípade ide o reklamu, resp. mediálnu komerčnú komunikáciu.
31. Senát v súlade s ustálenou judikatúrou regulátora zohľadnil pri posudzovaní aj skutočnosť, že „zimná bunda, ktorú mal redaktor Adel Ghannam počas namietaných reportáží oblečenú, je jeho súkromným odevom. Šíriteľ túto bundu redaktorovi nedal k dispozícii, a ani mu neposkytol finančné prostriedky na účely jej zakúpenia. Šíriteľ neposkytuje redaktorom žiadne finančné prostriedky na kúpu ich ošatenia a zároveň ich ani nemotivuje ku kúpe ošatenia ktorejkoľvek konkrétnej značky“. Uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na naplnenie zákonných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, pričom v predmetnom prípade, keďže používanie predmetného odevu v rámci relácie nebolo uskutočnené za odplatu alebo inú protihodnotu a posudzovaný komunikát zároveň neobsahoval vizuálne ani zvukové zmienky o značke alebo produkte v intenzite alebo spôsobom, ktorý by opodstatňoval iný záver senátu, nemožno posudzovaný prípad označiť za skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.
32. Uvedený komunikát taktiež nenapĺňa znaky umiestňovania produktov a Šíriteľ v predmetnom prípade preto nemal povinnosť reláciu označiť symbolom charakteristickým pre umiestňovanie produktov (PP), prípadne inak diváka upozorniť na umiestnenie predmetného produktu, keďže tento nebol v relácii využitý za odplatu či inú protihodnotu.
33. Zo spôsobu, akým bol komunikát spracovaný – vrátane zobrazenia moderátora, ktorý mal bundu na sebe oblečenú v rámci svojho vystupovania v exteriéri, počas zimného obdobia – nič nenaznačuje, že predmetný komunikát by mohol mať propagačný charakter či účel. Z obsahu a formy spracovania relácie bolo zrejmé jej obsahové a žánrové zameranie, ako aj skutočnosť, že predmetná bunda je súčasťou odevu moderátora, ktorý sa bežne a štandardne využíva počas zimných období.
34. Aby také zobrazenie, o aké ide v posudzovanom prípade, pôsobilo propagačne, musel by ho šíriteľ využiť na propagačné účely zámerne, t. j. spojiť ho napríklad s ďalšími informáciami o produkte, s informáciou o výhodách, úžitkových vlastnostiach a pod., aby tak pôsobil na jeho predaj, či inak upriamiť pozornosť na značku. V rámci záberov na moderátora nebola venovaná žiadna špeciálna pozornosť zobrazeniu loga, resp. značky jeho odevu. V reportážach v Televíznych novinách spracovaných Adelom Ghannamom neodzneli žiadne informácie o samotnom produkte, značke The North Face, ani žiadne vyjadrenia podporujúce predaj odevov tejto značky alebo propagujúce ju.
35. Senát sa taktiež nedomnieva, že by predmetný komunikát mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a to ani vo vzťahu k obsahovému a žánrovému zameraniu relácie samotnej, ani že jej predmetom je propagácia produktu (zimnej bundy konkrétnej značky), resp. že zobrazenie odevu konkrétnej značky, ktorý mal moderátor počas relácie oblečený, má propagačný charakter.
36. Senát preto konštatoval, že daný komunikát (resp. jeho časť) nie je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou, ani neobsahuje skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu) na oblečenie (zimnú bundu) príslušnej značky.
IX. Záver posúdenia predmetu sťažnosti
37. Na základe vyššie uvedeného Senát na svojom zasadnutí dňa 25. 1. 2024 v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reportáží redaktora Adela Ghannama v Televíznych novinách (v dňoch 20.12.2023, 21.12.2023 a 22.12.2023) v televíznom vysielaní TV Markíza , strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. V súlade s § 130 ods. 1 Zákona je platný arbitrážny nález rozhodnutím vo veci.
Poučenie
Šíriteľ alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, ak zaplatia poplatok a zároveň
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku, pravidlo štvrtej časti Protokolu alebo iné pravidlo Kódexu (resp. Protokolu), ktorého porušenie predpokladá preskúmanie nálezu,
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie, resp. senátu.
Poplatok spojený s prieskumom nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.
V Bratislave, dňa 07.02.2024
Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie