BRATISLAVA. Dňa 20. 2. 2025 sa konalo zasadnutie senátu Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len senát). Senát, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy, posúdil sťažnosti voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijal nasledovné rozhodnutia:
Odvysielanie reportáže: „Chystajú sa ich pokutovať“ (dňa 23.1.2025) v televíznom vysielaní TV Markíza
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby voči odvysielaniu reportáže „Chystajú sa ich pokutovať“ v rámci relácie Prvé Televízne noviny, šírenej vo vysielaní TV Markíza dňa 23.1.2025. Sťažovateľ namieta, že v predmetnej reportáži bol zverejnený názov reštaurácie, čo považuje za skrytú reklamu.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov rozhodol, že odvysielaním reportáže: „Chystajú sa ich pokutovať“ (dňa 23.1.2025) v televíznom vysielaní TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát Rady pre reklamu súhlasil so zistením sťažovateľa, že v reportáži bol zobrazený názov reštaurácie v rámci záberu na emailovú komunikáciu. Neuznal však tvrdenie, že by išlo o reklamu alebo skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu. Reportáž sa venovala reštaurácii „Koliba Žerucha“ v Tatranskej Štrbe, ktorá ponúkala jedlá z medveďa hnedého. Išlo o pokračovanie medializovaného prípadu z novembra 2024, keď pribudli nové informácie o možných sankciách pre reštauráciu aj poľovníkov. Senát zdôraznil, že reportáž neobsahovala propagačné prvky – nevyzdvihovala reštauráciu, neobsahovala pozitívne hodnotenia ani výzvy na jej návštevu. Aby bolo možné hovoriť o skrytej reklame, musela by byť reštaurácia prezentovaná v pozitívnom kontexte so zámerom ovplyvniť spotrebiteľské správanie. To sa v tomto prípade nestalo. Zároveň vysielateľ za odvysielanie reportáže nedostal žiadnu odplatu ani inú protihodnotu.
Senát sa taktiež nedomnieva, že by predmetný komunikát mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a to ani vo vzťahu k obsahovému a žánrovému zameraniu relácie samotnej. Naopak, z reportáže je zrejmé jej obsahové zameranie ako aj podstata a význam odvysielaných informácií. Zo spôsobu, akým bol komunikát spracovaný nič nenaznačuje, že by mohol mať propagačný charakter či účel, a preto vyhodnotil ako sťažnosť ako neopodstatnenú.
Šírenie sponzorských odkazov na výživové doplnky na erekciu „Clavin, Arginmax“ (dňa 28.1.2025) v televíznom vysielaní TV Markíza
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby voči šíreniu reklám na výživové doplnky na erekciu (Clavin, Arginmax) šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby TV Markíza. Sťažovateľ poukazuje na to, že reklama bola odvysielaná pred 22:00 hod., čo podľa neho nie je vhodné.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov rozhodol, že šírením posudzovaných sponzorských odkazov „Clavin“ a „Arginmax“, dňa 28.1.2025 v televíznom vysielaní TV Markíza, strany Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát sa zaoberal najprv skutočnosťou, či predmetné komunikáty sú sponzorským označením, teda či sú sponzorské odkazy v súlade s § 13 ods. 2 Protokolu. Po celý čas trvania komunikátov sa spotrebiteľovi zobrazuje zrozumiteľné a čitateľné označenie „SPONZOR PROGRAMU“ spolu s informáciou o obchodnom mene sponzora („Org. zložka SWISS PHARMACEUTICALS INVESTMENT LLC“), čo je dostatočnou identifikáciou sponzora podľa uvedeného pravidla Protokolu. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako sponzorský odkaz. Z pohľadu senátu v predmetnom prípade preto niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie slušnosti predmetných sponzorských odkazov, z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti senát v predmetnom prípade vychádzal z rozhodnutí Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom (viď. arbitrážny nález č. 63 (11-01) zo dňa 18.12.2023). Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch. Obsah ani samotné spracovanie sponzorských odkazov nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a komunikáty neobsahujú ani prvky, výrazy, či zobrazenia, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, a to vrátane vystúpenia účinkujúcich, ktoré Senát v danom prípade s ohľadom na predmet propagácie a komunikačné posolstvo reklamy považuje za primerané. Účinkujúci vrátane modeliek v reklame nie sú vyobrazení neslušným, či vulgárnym spôsobom. V reklame nie je zobrazená nahota, ani správanie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako poburujúce, či neslušné. Rovnako tak v reklame nie sú prvky, vyjadrenia, slovné hračky, či slang, ktoré by pôsobili sexisticky, či urážlivo. V reklame nie sú využité prejavy verbálneho násilia, ani prejavy, ktoré by nekriticky posilňovali rodové, či sexuálne stereotypy. Spoty taktiež nepropagujú nadmerné podliehanie sexualite, nakoľko podľa Komisie nezobrazujú sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu, či čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, ani bez oprávneného dôvodu neprezentujú produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran (čl. 13 ods. 7 Kódexu). Zo šetrenia senátu vyplýva, že výrobok Clavin a výrobok Arginmax sú výživovými doplnkami, a teda nejde o erotický tovar, preto sa senát ďalej nezaoberal časom vysielania z pohľadu pravidla § 16 ods. 1 Protokolu, ktoré možno použiť len na sponzorský odkaz so vzťahom k erotickému produktu. V rámci ochrany maloletých je zakázané vysielať reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie (§ 7 ods. 1 Protokolu). Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu, ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov však neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Sponzorské odkazy tak nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je preto toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania bez ohľadu na čas vysielania.
Šírenie sponzorských odkazov na výživové doplnky na erekciu „Clavin, Arginmax“ (dňa 10.2.2025) v televíznom vysielaní TV Markíza
Rada obdržala sťažnosť fyzickej osoby voči šíreniu reklám na výživové doplnky na erekciu, šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby TV Markíza. Sťažovateľ poukazuje na to, že v hlavnom vysielacom čase, kedy bola vysielaná česká komédia „Zbožňovaný“ a počas celého večera bol film X-krát prerušovaný sexuálne orientovanou reklamou Argimax na mužskú potenciu. Podľa sťažovateľa častosť reklám znehodnocovala zážitok z filmu. Sťažovateľ taktiež vyjadruje názor, že takáto reklama by mala byť vysielaná po 23:00 hodine a ohrozuje mravnosť mládeže.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov rozhodol, že šírením posudzovaných sponzorských odkazov „Clavin“ a „Arginmax“, dňa 10.2.2025 v televíznom vysielaní TV Markíza, strany Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát sa zaoberal najprv skutočnosťou, či predmetné komunikáty sú sponzorským označením, teda či sú sponzorské odkazy v súlade s § 13 ods. 2 Protokolu. Po celý čas trvania komunikátov sa spotrebiteľovi zobrazuje zrozumiteľné a čitateľné označenie „SPONZOR PROGRAMU“ spolu s informáciou o obchodnom mene sponzora („Org. zložka SWISS PHARMACEUTICALS INVESTMENT LLC“), čo je dostatočnou identifikáciou sponzora podľa uvedeného pravidla Protokolu. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako sponzorský odkaz. Z pohľadu senátu v predmetnom prípade preto niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie slušnosti predmetných sponzorských odkazov, z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti senát v predmetnom prípade vychádzal z rozhodnutí Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom (viď. arbitrážny nález č. 63 (11-01) zo dňa 18.12.2023). Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch. Obsah ani samotné spracovanie sponzorských odkazov nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a komunikáty neobsahujú ani prvky, výrazy, či zobrazenia, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, a to vrátane vystúpenia účinkujúcich, ktoré Senát v danom prípade s ohľadom na predmet propagácie a komunikačné posolstvo reklamy považuje za primerané. Účinkujúci vrátane modeliek v reklame nie sú vyobrazení neslušným, či vulgárnym spôsobom. V reklame nie je zobrazená nahota, ani správanie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako poburujúce, či neslušné. Rovnako tak v reklame nie sú prvky, vyjadrenia, slovné hračky, či slang, ktoré by pôsobili sexisticky, či urážlivo. V reklame nie sú využité prejavy verbálneho násilia, ani prejavy, ktoré by nekriticky posilňovali rodové, či sexuálne stereotypy. Spoty taktiež nepropagujú nadmerné podliehanie sexualite, nakoľko podľa Komisie nezobrazujú sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu, či čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, ani bez oprávneného dôvodu neprezentujú produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran (čl. 13 ods. 7 Kódexu). Zo šetrenia senátu vyplýva, že výrobok Clavin a výrobok Arginmax sú výživovými doplnkami, a teda nejde o erotický tovar, preto sa senát ďalej nezaoberal časom vysielania z pohľadu pravidla § 16 ods. 1 Protokolu, ktoré možno použiť len na sponzorský odkaz so vzťahom k erotickému produktu. V rámci ochrany maloletých je zakázané vysielať reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie (§ 7 ods. 1 Protokolu). Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu, ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov však neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Sponzorské odkazy tak nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je preto toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Vo vzťahu k námietke ohľadom frekvencie vysielania uvedených sponzorských odkazov, Senát v danom prípade vychádzal zo skutočnosti, že právne predpisy neregulujú opakovanie vysielania rovnakých sponzorských odkazov.
RADA PRE REKLAMU (RPR)
Presadzovaním etickej samoregulácie v reklame a uplatňovaním etických pravidiel v komerčnej komunikácii na Slovensku sa už viac ako 25 rokov zaoberá Rada pre reklamu, ktorá združuje najväčších vysielateľov, zadávateľov reklamy a reklamné agentúry. Jej členovia sa zaviazali k dodržiavaniu etických zásad reklamnej praxe (Kódex – https://rpr.sk/sk/eticky-kodex )
a prispievajú tak k tomu, aby sa na Slovensku šírila čestná, slušná a pravdivá reklama. Kódex zároveň informuje verejnosť o hraniciach reklamnej etiky a v rámci svojich ustanovení jasne definuje, čo je v reklame možné považovať za etické a čo naopak už etickým nie je. Od roku 2023 je RPR zapísaná v evidencii samoregulačných orgánov a mechanizmov, a môže popri Rade pre mediálne služby, ako zákonný regulátor rozhodovať
o konaní subjektov, ktoré sa podriadili samoregulačnému mechanizmu vo veciach upravených
v Opčnom protokole k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (Protokol – https://rpr.sk/sk/eticky-kodex#opcny-protokol).
KONTAKT PRE MÉDIÁ:
Eva Tiko Rajčáková
výkonná riaditeľka RPR
+421 905 320 630
E-mail: rajcakova@rpr.sk