BRATISLAVA. Dňa 10. 10. 2024 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
TV spot „TIPSPORT – tenisová hra“, zadávateľa: TIPSPORT SK, a. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu „TIPSPORT – tenisová hra“ zadávateľa TIPSPORT SK, a. s. Sťažovateľ poukazuje scénu, v rámci ktorej účinkujúci preskočí tenisovú sieť a potom zúrivo a agresívne hodí tenisový nahrávač loptičiek o zem a zničí ho. Sťažovateľ si myslí, že takáto agresivita v reklame nie je vhodná, preto ju považuje za neetickú.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot „TIPSPORT – tenisová hra“, zadávateľa: TIPSPORT SK, a. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a Kódexu zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier v Slovenskej republike.
Komisia sa nestotožnila s námietkami sťažovateľa, že reklama zobrazuje agresívne a zúrivé správanie. V scéne, voči ktorej namieta sťažovateľ vystupuje úspešný slovenský športovec, Ronald Paradeiser, zápasník MMA v ľahkej váhe, ktorý je zobrazený počas tenisového tréningu, a teda pri športe, ktorý nie je pre neho celkom typický. Je pravdou, že v momente, kedy sa športovec stretáva s „neúspechom“ pri hre preskočí tenisovú sieť, pribehne k prístroju vystreľujúcemu tenisové loptičky, prevráti ho a vypne. Uvedené konanie však Komisia nepovažuje za agresívne, či zúrivé. Zo spôsobu ako športovec – zápasník MMA v reklame vystupuje je zrejmé, že reklama využíva určitú mieru reklamného nadsadenia a humoru. Pri manipulácii s prístrojom športovec využíva legálny a pre MMA typický chvat, čo je zo zobrazenia ako aj z osoby samotného účinkujúceho, ktorý je známym profesionálnym športovcom v oblasti bojového umenia, zrejmé. Navyše zariadenie nie je zničené, zápasník ho len pretočí a položí na zem, tak ako by konal voči súperovi pri zápase v bojovom športe. Samotný výraz účinkujúceho nie je agresívny, ani zúrivý, športovec sa usmieva a jeho zobrazenie je v kontexte posolstva reklamy, že ak sa chceme naučiť akúkoľvek novú aktivitu alebo šport, nemusí to ísť na začiatku ľahko, ale predovšetkým to, čo robíme by nás malo baviť. Toto vyobrazenie je zároveň čitateľné aj pre osoby mladšie ako 18 rokov. Komisia sa preto nedomnieva, že reklama obsahuje prvky, ktoré by mohli viesť k násilným aktom alebo ich podporovať a popularizovať (čl. 13 ods. 3 Kódexu) a rovnako tak nekonštatovala ani porušenie pravidiel, ktoré v tomto smere na zodpovednú reklamu kladie Kódex zodpovednej reklamy na hazardné hry (čl. 3.2 ods. 4 Kódexu zodpovednej reklamy hazardných hier). Komisia je taktiež toho názoru, že reklama spĺňa aj špecifické požiadavky, ktoré na tento druh reklamy kladie Kódex (čl. 46). Predmetná reklama nie je zameraná na maloletých, nepodnecuje k neuváženej účasti na hazardných hrách, ani nepovzbudzuje vytvorenie a posilnenie závislosti na hazardných hrách.
On-line reklama (sponzorovaný príspevok na Facebooku): „Najpohodlnejšia STK“, zadávateľa: BIGA STK s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, okres Bratislava, voči on-line reklame, sponzorovanému príspevku na Facebooku, zadávateľa BIGA STK s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že reklama tvrdí, že STK má najférovejšie ceny a je najpohodovejšia. V reklame však nie je uvedené akou metrikou alebo na základe čoho zadávateľ prišiel k záveru, že je niečo najférovejšie alebo najpohodovejšie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (sponzorovaný príspevok na Facebooku): „Najpohodlnejšia STK“
zadávateľa: BIGA STK s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu.
V predmetnom prípade boli superlatívy v reklame využité v kontexte tvrdení „Najpohodlnejšia STK v Bratislave“ a „Hľadáte STK za najférovejšie ceny?“. Vo všeobecnosti sa superlatívne tvrdenia využívajú práve v kontexte porovnania sa s konkurenciou a na preukázanie výnimočnosti, ktorú zadávatelia práve vo vzťahu ku konkurencii dosahujú, a v takomto význame ich vníma aj priemerný spotrebiteľ, ktorý sa na základe týchto parametrov môže rozhodnúť využiť služby zadávateľa. Aj preto by zadávateľ mal práve vo vzťahu ku konkurencii vedieť jednoznačne a hodnoverne preukázať ich pravdivosť a opodstatnenosť.
V prípade superlatívu „najpohodlnejšia“, zadávateľ jeho využitie v reklame odôvodňuje skutočnosťou, že oproti konkurencii poskytuje viacero doplnkových služieb, ktoré konkurenčné spoločnosti v ponuke nemajú. Zadávateľ však nevedel doložiť konkrétne porovnávané parametre, ktoré boli súčasťou ním vybranej kategórie porovnania, a ktoré by v danom prípade mohli objektivizovať inak subjektívne vnímanie „pohodlnosti“ pri poskytovaní služieb, a nedoložil ani prehľad ich porovnania vo vzťahu k porovnávaným subjektom. Preto Komisia vyhodnotila využitie daného superlatívu v reklame ako neopodstatnené.
V prípade využitia superlatívu „najférovejšie ceny“, zadávateľ jeho využitie odôvodňuje tým, že pred niekoľkými mesiacmi spoločnosť v reakcii na údajné nekalé praktiky v danej oblasti poskytovania služieb ako prvá znížila cenu opakovanej STK, čím sa vyhradila voči pochybnostiam o kvalite svojej práce a zároveň sa stala STK s najdostupnejšou cenou za opakovanú STK. Komisia je v tomto prípade toho názoru, že využitie superlatívu – „najférovejšie ceny“ s prihliadnutím na okolnosti, ktoré uvádza zadávateľ nie je možné považovať za jednoznačné a hodnoverné preukázanie opodstatnenosti a pravdivosti daného tvrdenia vo vzťahu ku konkurencii. Uvedené tvrdenie dokonca vyvoláva dojem, že všetky ostatné subjekty, ktoré poskytujú dané služby nie sú k svojim zákazníkom „férové“, resp. že všetky konkurenčné spoločnosti zadávateľa využívajú ním uvedené nekalé obchodné praktiky. Ak zadávateľ poskytuje cenu opakovanej STK ako jediný na trhu za 5€, resp. cena opakovanej STK je nižšia ako cena opakovanej STK u konkurenčných spoločností s ktorými sa porovnáva, pričom však zadávateľ aktuálne podklady z porovnania nedoložil, bolo by podľa Komisie relevantné, ak by uviedol, že využíva napr. férové ceny alt. výhodné ceny nie však superlatívne tvrdenie, ktoré má vzhľadom na okolnosti uvedené zadávateľom voči konkurencii vymedzujúci a aj možný očierňujúci charakter.
V oboch prípadoch má preto Komisia za to, že zadávateľ jednoznačne a hodnoverne nepreukázal opodstatnenosť pravdivosti a oprávnenosti využitia uvedených tvrdení, a preto reklamu vyhodnotila ako porušujúcu Kódex.