BRATISLAVA. Dňa 25. 4. 2024 sa konalo 4. zasadnutie senátu a Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Reklamná kampaň: „Rizznúť sa dá dripom“, zadávateľa: EUROVEA, a.s.
Rada, ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklamnej kampani zadávateľa EUROVEA, a.s. Sťažovateľka namieta voči textácii reklamy v znení: „Rizznúť sa dá dripom“ a vyjadruje názor, že reklama sa tvári, že je v slovenčine, ale slová, ktoré určujú význam textu nie sú súčasťou korpusu slovenského jazyka, a teda jej bežný občan Slovenska nemôže rozumieť.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Reklamná kampaň: „Rizznúť sa dá dripom“, zadávateľa: EUROVEA, a.s. neporušuje ustanovenia Kódexu.
Predmetná reklamná kampaň využíva v rámci kreatívneho konceptu slangové textové výrazy, ktorými mladí ľudia komunikujú na sociálnych sieťach aj v reálnom živote. Je pravdou, že uvedené textové výrazy nemusia byť zrozumiteľné pre každého. Komisia však v danom prípade pri posudzovaní prihliadala ako na účel kampane, tak aj na špecifickú cieľovú skupinu – mladých, na ktorú je kampaň primárne zameraná. Zároveň reklama nemá produktový charakter, ale ide skôr o imidžovú kampaň, ktorá primárne komunikuje nákupné centrum Eurovea, pričom vizuály neobsahujú žiadne produktové informácie, či údaje alebo iné podstatné charakteristiky, komunikácii ktorých by bolo potrebné venovať s ohľadom na všeobecnú zrozumiteľnosť a jasnosť zvýšenú mieru pozornosti. Komisia taktiež brala do úvahy skutočnosť, že v prípade, ak kampaň oslovila aj recipientov, ktorí nerozumeli významu textu použitého v rámci vizuálov, zadávateľ texty ako aj motívy kampane vysvetľuje v rámci svojich webových stránok, kde uvádza význam reklamných textov. S ohľadom na tieto skutočnosti má Komisia za to, že reklama nie je v rozpore s Kódexom a sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú.
Vonkajšia reklama: „Erotický salón Hrašné“, zadávateľa: Nočný klub Hrašné
Rada, ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vonkajšej reklame, ktorá propaguje služby nočného klubu (erotického salónu). Sťažnosť uvádza, že v rámci reklamy je vyobrazená skoro nahá žena vo vyzývavej póze, ktorá má upútať na erotický salón Hrašné. Sťažovateľka sa odvoláva na zákon o reklame, v zmysle ktorého reklama nesmie prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, ani propagovať vulgárnosť, pričom podľa názoru sťažovateľky, vyššie uvedená reklama tento zákon porušuje.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Erotický salón Hrašné“, zadávateľa: Nočný klub Hrašné nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama nesmie obsahovať zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy mravnosti a slušnosti, a v tomto kontexte je potrebné venovať osobitnú pozornosť aj použitému stvárneniu ženy a jej tela a vyvarovať sa stvárneniu ženy ako sexuálnej atrakcie (čl. 11 ods. 1 písm. e) Kódexu). Zároveň pri posudzovaní stvárnenia ľudského tela v reklame je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že toto by malo byť aspoň v širšom zmysle v súlade s predmetom a cieľom reklamovaného produktu resp. služby, ktorým je pri danej reklame propagácia nočného klubu. V tomto kontexte možno konštatovať, že vizuál reklamy je akceptovateľný s ohľadom na propagované služby, ktoré dotknutý nočný klub poskytuje. Samotné zobrazenie modelky je s ohľadom na vyššie uvedené prípustné a neporušuje všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Modelka nemá odhalené intímne partie a nie je ani vyobrazená v polohe alebo v kontexte, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť a Komisia preto vyhodnotila reklamu ako neporušujúcu Kódex.
Vonkajšia reklama: „eDelia“, zadávateľa: LIRIS SK, s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame (polepu na autobuse), ktorá propaguje službu on-line supermarketu eDelia, zadávateľa LIRIS SK, s.r.o. Sťažovateľ namieta voči tvrdeniu v znení: „Vaša 100% spokojnosť“ a kladie si otázku, na základe čoho zadávateľ tvrdí, že ľudia sú 100% spokojní a či má zadávateľ k uvedenému tvrdeniu prieskum existujúcich zákazníkov. Sťažovateľ taktiež poukazuje na tvrdenie v znení: „najrýchlejšie doručenie v meste“ a uvádza, že eDelia doručuje do dvoch hodín, zatiaľ čo Wolt Market doručí potraviny aj do 20-tich minút. Na základe vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že reklama je zavádzajúca a klamlivá.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Vonkajšia reklama: „eDelia“, zadávateľa: LIRIS SK, s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“, „najlacnejší“, „najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt (čl. 15 ods. 4 Kódexu). V predmetnom prípade možno ako superlatívny vnímať podľa Komisie aj text v znení „Vaša 100% spokojnosť“, využitie ktorého zadávateľ zdôvodňuje zákazníckym servisom ako aj systémom vybavovania prípadných sťažností, resp. reklamácií, pričom počet vybavených reklamácií je na úrovní 100%. Komisia je toho názoru, že údaj o vybavených reklamáciách nie je tou skutočnosťou, ktorá by preukazovala opodstatnenosť využitia textu „Vaša 100% spokojnosť“, v kontexte v akom je uvedený v rámci reklamy. Komisia nespochybňuje tvrdenie zadávateľa, že pri poskytovaní svojich služieb mu záleží na tom, aby bol každý zákazník spokojný, avšak spôsob ako je v reklame údaj o 100% spokojnosti uvedený nie je možné jednoznačne interpretovať v kontexte toho, že zadávateľ si želá 100% spokojnosť svojich zákazníkov a urobí pre ňu maximum, ale uvedené tvrdenie v tomto prípade vyznieva ako garancia, že každý zákazník bol, prípadne bude so službami zadávateľa bezvýhradne spokojný, čo preukázané nebolo, a preto považuje Komisia využitie daného superlatívneho tvrdenia v reklame za porušujúce Kódex.
Ohľadom využitia superlatívu „najrýchlejšie doručenie“ sa Komisia stotožnila s argumentáciou zadávateľa, že v tomto prípade je potrebné interpretovať dané tvrdenie v kontexte porovnania sa s relevantnou konkurenciou, resp. so spoločnosťami, ktoré sa primárne zaoberajú rovnakými službami. Služba Wolt, na ktorú poukazuje sťažnosť nie je on-line supermarketom, ale doručovateľskou službou hotového jedla alebo tovaru z inej prevádzky, a preto porovnanie s uvedenou spoločnosťou zo strany sťažovateľa nie je relevantné. Pri opodstatnenosti využitia predmetného superlatívu vo vzťahu k relevantnej konkurencii Komisia vychádzala zo skutočnosti, že zadávateľ doručuje objednaný tovar v rámci celej Bratislavy aj priľahlých satelitov s garanciou do dvoch hodín, pričom konkurenčné spoločnosti uvedenú garanciu rýchlosti doručenia tovaru neposkytujú, a je teda možné predpokladať, že s ohľadom na relevantnú konkurenciou a územie, v rámci ktorého zadávateľ svoje služby ponúka je možné použitie superlatívu vnímať ako akceptovateľné. Komisia si však dovoľuje dať zadávateľovi do pozornosti skutočnosť, že pri využití superlatívu „najrýchlejší“ v kontexte garancie, ktorou zadávateľ o.i. použitie daného tvrdenia zdôvodňuje je potrebné venovať zvýšenú pozornosť okolnostiam poskytnutia danej služby, nakoľko garancia predstavuje v tomto prípade jednoznačný prísľub, že zákazníkovi bude daný tovar bezvýhradne doručený v očakávanom čase, pričom do procesu doručenia nevstúpia žiadne okolnosti, ani vplyvy, ktoré by tento proces mohli predĺžiť. V opačnom prípade by reklama a uvedené tvrdenie mohli byť považované za neetické.