ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Tlačová správa z 9. zasadnutia AK RPR a senátu

BRATISLAVA. Dňa 8. 10. 2026 sa konalo 9. zasadnutie Arbitrážnej komisie a Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“ a „Senát“). Komisia a senát, ako orgány etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdili sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijali nasledovné rozhodnutia:

Reklamná kampaň: „Najlepšia sieť pod slnkom“, zadávateľa Orange Slovensko, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči reklamnej kampani „Najlepšia sieť pod slnkom“. Podľa názoru sťažovateľa môže byť reklama v rozpore s viacerými ustanoveniami Kódexu. Ide najmä o pravidlá týkajúce sa pravdivosti reklamy, zneužívania dôvery zákazníkov, neopodstatneného používania superlatívov a neobjektívneho porovnávania s konkurenciou.

Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že reklamná kampaň: „Najlepšia sieť pod slnkom“, zadávateľa Orange Slovensko, a.s., je v rozpore s ustanoveniami čl. 15 ods. 4 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.

Podľa čl. 15 ods. 4 Kódexu reklama nesmie používať superlatív, osobitne „najlepší”, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania jeho pravdivosti a oprávnenosti vo vzťahu k produktu ako celku. Zadávateľ v kampani opakovane použil slogan „najlepšia sieť pod slnkom”, ktorý odôvodňoval jedinečnosťou využívania solárnej energie a súvisiacich energetických riešení. Komisia túto jedinečnosť nespochybnila a pripustila, že môže byť relevantnou súčasťou prezentácie značky. Poukázala však na to, že solárne napájanie sa týka spôsobu zabezpečenia energie pre sieťovú infraštruktúru, kým označenie „najlepšia sieť” vyjadruje celkové kvalitatívne prvenstvo produktu. Preukázanie prvého preto automaticky neodôvodňuje druhé. Jedinečnosť riešenia nie je synonymom najlepšej kvality, pričom ak chcel zadávateľ komunikovať práve svoju jedinečnosť, použitý slogan tento význam jednoznačne nevyjadruje. Komisia zároveň nepovažovala za rozhodujúce, že slogan bol zamýšľaný ako slovná hračka spájajúca motív slnka so solárnou energiou, keďže zamýšľaný kreatívny význam nemení povahu použitého superlatívu a ani odkaz na solárnu energiu jeho oprávnenosť nepreukazuje. K rovnakému záveru dospela komisia aj pri zohľadnení celkového vyznenia kampane, v ktorej sa tvrdenie opakovane spája s dostupnosťou siete od východu po západ a so spoľahlivosťou, pretože ani prípadné preukázanie určitého rozsahu dostupnosti či spoľahlivosti by nepostačovalo na odôvodnenie všeobecného superlatívu vzťahujúceho sa na produkt ako celok. Keďže argumentácia zadávateľa sa opierala najmä o jedinečnosť spôsobu napájania siete, ktorá kvalitu a prvenstvo siete ako celku nepreukazuje, dospela Komisia k záveru, že pravdivosť a oprávnenosť superlatívu „najlepšia” nebola preukázaná a kampaň je v rozpore s čl. 15 ods. 4 Kódexu.

Rozhlasový spot: „Oplatí sa naladiť sa“, zadávateľa: BAUER MEDIA Slovakia, k. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči rozhlasovému spotu „Oplatí sa naladiť sa“ vysielanému v rámci viacerých rozhlasových staníc zadávateľa. Podľa názoru sťažovateľa predmetná reklama svojim obsahom, frekvenciou vysielania a dostupnosťou pre všetky vekové kategórie zásadným spôsobom ohrozuje maloletých poslucháčov a vyvoláva možnú závislosť na stávkovaní v rámci danej hry.

Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že rozhlasový spot komunikujúci propagačnú hru: „Oplatí sa naladiť sa“, vysielaný v rádiách šíriteľa D.EXPRES, k.s., zadávateľa: BAUER MEDIA Slovakia, k. s., nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

Komisia sa v prvom rade zaoberala otázkou, či je predmetom propagácie hazardná hra. Dospela k záveru, že hoci súťaž obsahuje prvky typické aj pre hazardné hry (spoplatnená SMS, peňažná výhra, náhodný výber výhercu), tie samy osebe na takýto záver nepostačujú. Súťaž nie je samostatnou podnikateľskou činnosťou zadávateľa, ten nemá licenciu na prevádzkovanie hazardných hier a zo štatútu súťaže vyplýva, že jej cieľom je podpora počúvanosti rozhlasových programových služieb. Komisia preto neposudzovala súlad reklamy s pravidlami pre reklamu hazardných hier, ale s požiadavkami na reklamu spotrebiteľských súťaží a so zásadou zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Nakoľko spot uvádza aktuálnu výšku hlavnej výhry, spôsob zapojenia prostredníctvom SMS, číslo, na ktoré sa SMS zasiela, cenu spätnej SMS aj odkaz na webové sídlo s úplnými pravidlami, Komisia má za to, že spotrebiteľ má dostatok informácií o mechanizme a podmienkach súťaže. Vo vzťahu k námietke ohrozenia maloletých a podpory závislosti od stávkovania je Komisia toho názoru, že účasť od 16 rokov a skutočnosť, že súťaž nie je určená výlučne dospelým, sama o sebe neznamená rozpor s Kódexom. Komisia zohľadnila, že spot nie je obsahom ani formou zameraný na maloletých, nepoužíva detský jazyk, nenabáda deti, aby presviedčali rodičov k účasti a zneužitie dôverčivosti maloletých nebolo nepreukázané. Samotné opakované vysielanie reklamy na spotrebiteľskú súťaž tiež nepostačuje na záver o porušení Kódexu, keďže rozhodujúci je jej obsah a spôsob spracovania.

Rozhlasový spot a web stránka zadávateľa: „Závet ako dar života“, zadávateľa: Pápežské misijné diela
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklame komunikujúcej: „Závet ako dar života“. Sťažovateľ považuje charakter reklamy za problematický najmä vo vzťahu ku skupine seniorov vlastniacich nehnuteľnosti. Domnieva sa, že vzhľadom na zlé vzťahy v mnohých rodinách na Slovensku, sa týmto spôsobom môže ľahko dostať k nehnuteľnosti tretí subjekt.

Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že Rozhlasový spot a web stránka komunikujúce: „Závet ako dar života“, zadávateľa: Pápežské misijné diela, nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

Komisia posudzovala, či komunikácia vzhľadom na obsah, spracovanie a celkové vyznenie neprimerane ovplyvňuje rozhodovanie adresátov o odkázaní majetku v závete v prospech zadávateľa. Vychádzala z toho, že rozhodovanie o závete je citlivou záležitosťou vyžadujúcou osobitnú ohľaduplnosť, najmä voči starším alebo zraniteľným osobám. Samotná výzva na podporu dobročinnej činnosti prostredníctvom závetu nie je automaticky neetická. Rozhodujúce je, či bráni slobode rozhodovania jednotlivca, alebo či vyvíja neprimeraný nátlak, vyvoláva pocity viny či strachu alebo zneužíva dôverčivosť adresáta. Takéto prvky Komisia v spote ani na webovej stránke nezistila. Za podstatné Komisia považuje, že spot aj webová stránka uvádzajú, že človek má najprv myslieť na svojich blízkych. Rovnako tak, že zadávateľ nesľubuje duchovný prospech ani spásu ako protihodnotu a použitie náboženských motívov nepredstavuje zneužitie dôvery. Webová stránka navyše odporúča obrátiť sa na notára, pričom vysvetľuje, že zadávateľ právne poradenstvo neposkytuje, takže adresáti nie sú navádzaní na neuvážené rozhodnutie. Komisia konštatovala, že samotný emocionálny charakter reklamy neznamená zneužitie dôvery alebo dôverčivosti a spracovanie reklamy neprekračuje prípustnú mieru emocionálneho pôsobenia.

Vonkajšia reklama (billboard): „Chceš pohodlie alebo rodinu?“, zadávateľa Nadácia Slovakia Christiana
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame: „Chceš pohodlie alebo rodinu?“ Podľa sťažovateľa reklama porušuje pravidlá slušnosti a spoločenskej zodpovednosti. Porovnávaním šťastnej rodiny s osamelou ženou manipuluje s emóciami ľudí, stigmatizuje ženy a vyvoláva pocit viny a strachu. Sťažovateľ je tiež toho názoru, že reklama je aj klamlivá, pretože uvádza štatistický údaj o počte potratov bez akéhokoľvek časového kontextu.

Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Chceš pohodlie alebo rodinu?“, zadávateľa: Nadácia Slovakia Christiana, je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 9 Kódexu.

Podľa čl. 14 ods. 9 Kódexu reklama nesmie prezentovať štatistiku, výsledky prieskumu ani výskumu spôsobom, ktorý zveličuje alebo nepravdivo rozširuje platnosť reklamného tvrdenia. Takéto údaje musia byť aktuálne, ak je to obvyklé a možné, a pre priemerného spotrebiteľa jasne identifikované, najmä uvedením zdroja a relevantných časových údajov. Komisia zadávateľovi neupiera právo propagovať myšlienky na podporu rodiny, materstva a ochrany života. Posudzovala však spôsob, akým sú tvrdenia prezentované. Údaj o počte „1,5 milióna” vykonaných potratov na Slovensku tvorí dominantnú súčasť posolstva reklamy a je uvedený bez zdroja a bez obdobia, ku ktorému sa vzťahuje. Samotné použitie štatistického údaja v reklame nie je v rozpore s Kódexom. Komisia má však za to, že údaj tvorí podstatnú súčasť reklamného posolstva a preto je jeho zrozumiteľná a kontextuálne správna prezentácia osobitne dôležitá. Z uvedeného dôvodu Komisia vyhodnotila sťažnosť za opodstatnenú.

Odvysielanie reklamných oznamov „Deň kroja“ a „Koncert Hansa Zimmera“ v rozhlasovom vysielaní programových služieb Rádio Slovensko a Rádio Regina
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamných oznamov na podujatie „Deň kroja“ a „Koncert Hansa Zimmera“ vo vysielaní rozhlasových programových služieb vysielateľa STVR. Sťažovateľ namieta, že reklama bol aodvysielaná v rámci reklamných blokov, súčasťou ktorých boli aj upútavky na program šíriteľa a reklamné oznamy neboli ako reklama označené, ani oddelené zvučkou.

Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním Oznamu 1 a Oznamu 2 v posudzovanom rozhlasovom vysielaní programových služieb Rádio Regina a Rádio Slovensko, strana Protokolu – vysielateľ rozhlasovej programovej služby, Slovenská televízia a rozhlas neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

Pri posudzovaní predmetu sťažnosti Senát nevychádzal výlučne zo samotného umiestnenia oznamov v rámci vysielania, ale prihliadal aj na ich obsah, účel, povahu propagovaných podujatí a celkový kontext ich prezentácie. Podľa § 15 ods. 1 Protokolu musí byť mediálna komerčná komunikácia ľahko odlíšiteľná od iných zložiek programovej služby. V zmysle § 15 ods. 3 Protokolu musia byť reklamné oznamy a telenákup ľahko odlíšiteľné a oddelené od ostatných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby, pričom v rozhlasovom vysielaní sa na ich oddelenie spravidla používajú zvukové prostriedky. Zmyslom týchto požiadaviek je zabezpečiť, aby poslucháč vedel rozpoznať komerčný charakter vysielaného obsahu a nezamieňal si ho s redakčným obsahom programovej služby. V prípade inej formy propagácie však postačuje, aby bol priemerný spotrebiteľ schopný identifikovať oznam v kontexte definície kampane vo verejnom záujme, teda že ide o nepolitický propagačný oznam zameraný na prezentáciu kultúry a prístup k nej; propagácia prístupu ku kultúre môže zahŕňať celú škálu kultúrnych podujatí (príp. služieb či tovarov), pričom nie je rozhodujúce, či je samotné podujatie odplatné, keďže bezodplatnosť charakterizuje propagáciu tohto podujatia, nie podujatie samotné. Senát v tejto súvislosti prihliadal na skutočnosť, že predmetom oboch oznamov bola propagácia kultúrneho (resp. umeleckého) podujatia, pričom oznamy sa obmedzili na identifikáciu podujatia s miestom a časom konania. Senát dospel k záveru, že tak obsahom (informačný bez osobitných zmienok tretích strán, ako aj bez výziev na kúpu vstupeniek), ako aj účelom (prezentácia prístupu ku kultúrnym podujatiam) oznamy zodpovedali charakteristike, ktorú Protokol (a Zákon) spájajú s kampaňou vo verejnom záujme, pričom ani spôsob vysielania oznamov (v bloku s vlastnou propagáciou) nebol spôsobilý zaviesť priemerného spotrebiteľa o podstate vysielaných oznamov. Skutočnosť, že oznamy boli zaradené do úseku vysielania obsahujúceho aj upútavky na vlastné programy, podľa Senátu v konkrétnych okolnostiach prípadu nebola sama osebe spôsobilá zmeniť vnímanie ich obsahu. Na základe vyhodnotenia obsahu predmetných oznamov, povahy propagovaných podujatí, kontextu ich zaradenia do vysielania a spôsobu signalizácie Senát dospel k záveru, že v konkrétnych namietaných prípadoch nebolo preukázané porušenie požiadaviek podľa § 15 ods. 1 a 3 Protokolu. Spôsob zaradenia Oznamu 1 ani Oznamu 2 do vysielania vrátane spôsobu, akým boli reklamné bloky (resp. propagačné bloky) v danom prípade odvysielané, nebol spôsobilý vyvolať u priemerného spotrebiteľa zámenu či ho zaviesť o zaviesť priemerného spotrebiteľa o podstate vysielaných oznamov. Senát preto rozhodol, že v predmetných prípadoch Protokol porušený nebol, ani pokiaľ ide o iné ustanovenia Protokolu.

Odvysielanie príspevku „TIPOS PTS: SVETOVÉ HVIEZDY AJ SLOVENSKÉ NÁDEJE“ v televíznom vysielaní programovej služby TA3
Rade bola postúpená Radou pre mediálne služby sťažnosť člena Rady pre mediálne služby voči príspevku „TIPOS PTS: SVETOVÉ HVIEZDY AJ SLOVENSKÉ NÁDEJE“, odvysielaného v programovej službe TA3 v rámci programu Šport zblízka. Predmetom podnetu je podozrenie na odvysielanie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie súvisiacej s činnosťou spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s.

Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním predmetného príspevku v televíznom vysielaní programovej služby TA3, strana Protokolu – vysielateľ, spoločnosť C.E.N. s. r. o. – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

Senát posudzoval, či príspevok „TIPOS PTS: SVETOVÉ HVIEZDY AJ SLOVENSKÉ NÁDEJE“, odvysielaný v relácii Šport zblízka, predstavoval skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu. Pri posudzovaní zohľadnil, že relácia je pravidelným športovo-publicistickým formátom a predmetný príspevok informoval o atletickom mítingu, jeho účastníkoch, športových výkonoch a význame pre rozvoj slovenskej atletiky. Išlo o jednu z viacerých športových tém relácie, pričom obsah príspevku zodpovedal jej redakčnému zameraniu. Senát sa osobitne zaoberal opakovaným používaním označenia TIPOS PTS. Keďže ide o oficiálny názov podujatia, samotné uvádzanie tohto označenia v titulku, komentári či vyjadreniach účastníkov nepovažoval za dôkaz reklamného zámeru. Rovnako ani zachytenie reklamných plôch v prostredí športoviska samo osebe nepreukazuje, že príspevok bol zámerne využitý na propagačné účely. Senát prihliadol aj na stanovisko vysielateľa, podľa ktorého príspevok vznikol pod jeho redakčnou kontrolou, nebol objednaný spoločnosťou TIPOS a jeho príprava ani odvysielanie neboli odplatné. V spojení s obsahom a charakterom príspevku neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali zámer využiť ho na propagáciu alebo spôsobilosť uviesť verejnosť do omylu o jeho povahe.
Senát preto dospel k záveru, že príspevok predstavoval redakčné informovanie o aktuálnom športovom podujatí, nie skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu. Samotné uvedenie obchodného mena v názve podujatia ani zachytenie reklamných označení v jeho prostredí nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností automaticky považovať za skrytú reklamu. Odvysielaním príspevku preto nedošlo k porušeniu Protokolu.

Šírenie reklamného oznamu „Oplatí sa naladiť sa“ (dňa 10. 9. 2026) v rozhlasovom vysielaní Rádia Melody
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu rozhlasového spotu týkajúceho sa propagácie spotrebiteľskej súťaže „Oplatí sa naladiť sa“, odvysielaného na programovej službe rádia Melody a ďalších programových službách šíriteľa. Sťažovateľ považuje predmetnú reklamu za kampaň na hazardnú hru a uvádza, že vzhľadom na povahu kampane, jej obsahu, frekvenciu vysielania ako aj oslovenie všetkých vekových kategórií, reklama zásadným spôsobom ohrozuje maloletých a vyvoláva možnú závislosť na stávkovaní. Podľa sťažovateľa je nevhodné vysielať predmetnú reklamu pred minimálne 19.00 hod.

Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením reklamného oznamu „Oplatí sa naladiť sa“ (dňa 10. 9. 2026) v rozhlasovom vysielaní Rádia Melody a ďalších programových služieb šíriteľa, strana Protokolu – vysielateľ televíznej rozhlasovej služby, spoločnosť D. EXPRES, k.s. neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.

Senát pri posudzovaní sťažnosti vychádzal aj z nálezu Komisie, ktorá dospela k záveru, že predmetom propagácie je spotrebiteľská súťaž, nie hazardná hra. Hoci súťaž zahŕňa spoplatnené SMS, možnosť získať peňažnú výhru a náhodný výber výhercu, jej účelom je podpora počúvanosti rozhlasových programových služieb. Senát preto nepovažoval za potrebné posudzovať komunikát podľa osobitných pravidiel pre reklamu na hazardné hry. Senát sa následne zaoberal námietkou, že reklama môže ohrozovať maloletých a podporovať vznik závislosti od stávkovania. Zohľadnil pritom, že súťaž je prístupná aj osobám od 16 rokov, samotná táto skutočnosť však neznamená, že jej propagácia je v rozpore s Protokolom. Reklama nebola osobitne zameraná na maloletých, nevyužívala detský jazyk ani ich nenabádala na presviedčanie rodičov či iných osôb, aby sa do súťaže zapojili. Informácia o peňažnej výhre a možnosti zapojiť sa do súťaže preto sama osebe nepreukazuje využívanie dôverčivosti maloletých ani ohrozenie ich vývinu. Senát prihliadal aj na opakované vysielanie spotu vo viacerých rozhlasových programových službách. Ani frekvencia vysielania však v spojení s obsahom a spôsobom spracovania reklamy neodôvodňovala záver, že komunikát môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, prípadne že si vyžaduje časové obmedzenie vysielania. Senát preto konštatoval, že predmetný komunikát nepredstavuje reklamu na hazardnú hru a jeho obsah ani frekvencia vysielania neodôvodňujú záver o porušení príslušných ustanovení Protokolu. Sťažnosť tak vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Odvysielanie upútavky na program „Love Island“ (dňa 6. 9. 2026) v televíznom vysielaní TV Markíza
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu upútavky na program „Love Island“ (dňa 6. 9. 2026) vo vysielaní programovej služby TV Markíza. Sťažovateľka uvádza, že počas filmu (rozprávky) „Úžasný Maurice“ bola odvysielaná reklama na program „Love Island“, v ktorej boli scény nevhodné pre deti. Sťažovateľka považuje vysielanie predmetnej reklamy počas rozprávky určenej pre deti za nevhodné.

Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním upútavky na program „Love Island“ (dňa 6. 9. 2026) v televíznom vysielaní programovej služby TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

Pri posudzovaní Senát zohľadnil obrazové, zvukové a textové prvky upútavky, ktorá predstavovala účastníčky šou v plavkách a letnom oblečení a pracovala s motívmi príťažlivosti, zoznamovania a partnerských vzťahov. Samotné zobrazenie dospelých osôb v plavkách ani použitie výrazov ako „zvodné“, „sexi“ či „vzrušujúca reality show“ však podľa Senátu nepredstavujú obsah, ktorý by mohol narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých. Upútavka neobsahovala nahotu, sexuálne konanie, explicitné sexuálne prejavy, násilie ani iné prvky takej intenzity, ktoré by odôvodňovali jej vysielanie výlučne v nočnom čase. Senát prihliadol aj na skutočnosť, že upútavka bola odvysielaná ráno počas programu určeného aj mladším divákom. Hoci takýto kontext kladie vyššie nároky na primeranosť obsahu, samotné zaradenie upútavky počas programu označeného vekovou nevhodnosťou 7 automaticky neznamená porušenie Protokolu. Počas celej upútavky bolo zároveň zobrazené vekové označenie 12, ktoré zodpovedalo vekovej nevhodnosti propagovaného programu. Senát preto dospel k záveru, že obsah upútavky nedosahoval intenzitu nevhodnosti, ktorá by vyžadovala obmedzenie jej vysielania na nočný čas. Odvysielaním upútavky v ranných hodinách tak nedošlo k porušeniu príslušných ustanovení Protokolu. Zároveň však Senát odporučil vysielateľovi, aby pri zaraďovaní vlastných upútavok na programy, ktoré nie sú primárne určené deťom, venoval zvýšenú pozornosť nielen ich obsahu, ale aj času vysielania, kontextu a predpokladanému publiku, najmä ak sú zaradené do programov, pri ktorých možno očakávať prítomnosť detských divákov.

Šírenie reklamného oznamu „Závet ako dar života“ (dňa 9. 9. 2026) v rozhlasovom vysielaní Rádia Lumen
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči rozhlasovému spotu, zadávateľa Pápežské misijné diela (PMD), ktorý bol odvysielaný v rozhlasovej programovej službe Rádia Lumen. Sťažovateľ považuje charakter reklamy „Závet ako dar života“ za „vydieračný“ a „prehnaný“ vo vzťahu ku skupine seniorov vlastniacich nehnuteľnosti, nakoľko sú reklamou vyzývaní na ich venovanie v prospech Pápežských misijných diel. Vzhľadom na zlé vzťahy v mnohých rodinách na Slovensku sa sťažovateľ domnieva, že týmto spôsobom sa môže ľahko dostať k nehnuteľnosti tretí subjekt.

Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reklamného oznamu „Závet ako dar života“ (dňa 9. 9. 2026) v rozhlasovom vysielaní Rádia Lumen, strana Protokolu – vysielateľ rozhlasovej programovej služby, spoločnosť Rádio LUMEN, spol. s r. o. neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.

Senát posudzoval, či reklama Pápežských misijných diel, ktorá predstavuje možnosť zahrnúť organizáciu do závetu, nevyvíja neprimeraný nátlak na poslucháčov, najmä seniorov, a nevedie ich k rozhodnutiu v neprospech ich blízkych. Senát dospel k záveru, že reklama takýto nátlak neobsahuje. Obrazné vyjadrenie o zasadení stromu a jeho úžitku pre budúce generácie vnímal ako primerané emotívne spracovanie myšlienky odkazu a podpory dobročinnej činnosti. Za podstatné považoval najmä výslovné uvedenie, že na misie možno v závete pamätať až „po zabezpečení svojich blízkych“. Reklama tak nevyzýva na uprednostnenie organizácie pred rodinou, ale predstavuje dobrovoľnú možnosť, o ktorej každý rozhoduje podľa vlastného uváženia. Samotná skutočnosť, že reklama môže vyvolať emócie alebo podnietiť úvahy o budúcom usporiadaní majetku, podľa Senátu neznamená zneužívanie dôvery spotrebiteľov ani poškodzovanie ich záujmov. Senát preto konštatoval, že reklama neporušila požiadavky Protokolu na ochranu spotrebiteľov pred neprípustným nátlakom a zneužívaním dôvery. Zohľadnil pritom aj predchádzajúci nález Komisie, ktorá túto reklamu vo vzťahu k zadávateľovi vyhodnotila ako súladnú s Kódexom.

Scroll to Top