BRATISLAVA. Dňa 18. 8. 2026 sa konalo 7. zasadnutie Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Senát“). Senát, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy, posúdil sťažnosti voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijal nasledovné rozhodnutia:
Šírenie telenákupného šotu „Biostile – Active Joint / B- complex s kremíkom/ Easy step krém“ v televíznom vysielaní programovej služby Jednotka
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu, ktorý prezentuje výživové doplnky a kozmetický produkt zadávateľa Biostile CZ SK HU s.r.o. vo vysielaní programovej služby Jednotka, vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas. Sťažovateľka o.i. namieta, že predmetná reklama „závažným spôsobom porušuje zákon o mediálnych službách a zákon o reklame, konkrétne ustanovenia týkajúce sa klamlivej reklamy, ochrany spotrebiteľa a čestnosti v reklame“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Active Joint / B-complex s kremíkom / Easy Step krém“ v televíznom vysielaní programovej služby Jednotka, pred vydaním nálezu č. 64 (07-01) II., strana Protokolu – vysielateľ Slovenská televízia a rozhlas – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov kozmetických výrobkov, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 64 (07-01) II.), v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s viacerými ustanoveniami Kódexu.
Odvysielanie rozhovoru: „Pokuta 1500 Eur za odmietnutie opakovanej STK“ v rámci online audiovizuálneho formátu, programovej služby TN Live
Rada zaevidovala sťažnosť právnickej osoby, ktorou je Spoločenstvo majiteľov a technikov STK, PEK, PKO (SMaT) voči odvysielaniu rozhovoru „Pokuta 1500 Eur za odmietnutie opakovanej STK“ v rámci programu TN Live štúdio. Sťažovateľ poukazuje na zobrazenia loga konkrétnej spoločnosti v obraze počas štúdiového rozhovoru, a to bez akéhokoľvek označenia sponzorského alebo komerčného charakteru tohto zobrazenia. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade konanie napĺňa znaky skrytej mediálnej komerčnej komunikácie nakoľko vysielateľ informáciu o ochrannej známke komerčného subjektu v rámci programu využíval spôsobom, ktorý mohol uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním rozhovoru: „Pokuta 1500 eur za odmietnutie opakovanej STK“ v televíznom vysielaní programovej služby TN Live, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát posudzoval, či predmetný komunikát odvysielaný v rámci programu TN Live štúdio predstavoval mediálnu komerčnú komunikáciu, resp. skrytú reklamu. Konštatoval, že išlo o publicisticko-informačný rozhovor venovaný problematike opakovaných technických kontrol vozidiel a možného sprísnenia sankcií, ktorý svojím charakterom zodpovedal aktuálnej publicistike. Hoci bol počas rozhovoru v zábere viditeľný názov a vizuálna identita konkrétnej spoločnosti, samotná prítomnosť obchodného mena či loga podľa Senátu automaticky neznamená, že ide o reklamu. Rozhodujúci je najmä celkový kontext a účel, na ktorý bolo označenie v programe použité. V danom prípade bolo logo súčasťou záberu stanice technickej kontroly, ktorý prirodzene súvisel s témou rozhovoru. Konkrétna spoločnosť však nebola predmetom rozhovoru, neboli prezentované jej služby, ceny ani ich vlastnosti a diváci neboli vyzývaní na ich využitie. Zároveň nebolo preukázané, že by medzi spoločnosťou a vysielateľom existoval zmluvný alebo iný vzťah zakladajúci povinnosť spoločnosť propagovať, ani že by za zobrazenie loga bola poskytnutá odplata či iná protihodnota. Senát preto dospel k záveru, že predmetný komunikát nepredstavoval skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu ani umiestňovanie produktu. Samotné zobrazenie identifikovateľného loga komerčného subjektu v ilustračnom zábere podľa Senátu bez ďalších propagačných prvkov nepostačuje na to, aby bolo možné komunikát považovať za reklamu.
Odvysielanie reklamného oznamu „Moji blízki“, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamného oznamu „Moji blízkiL, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus. Sťažovateľ považuje reklamu za čudnú, využívajúcu prvky AI a zacielenú na nevzdelaných ľudí a seniorov.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že že odvysielaním reklamného oznamu „Moji blízki“, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus (dňa 17. 7. 2026) strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MAC TV s.r.o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát posudzoval predmetnú reklamu z pohľadu pravidiel Protokolu, podľa ktorých reklamný oznam ani telenákup nesmú poškodzovať záujmy spotrebiteľov ani zneužívať ich dôveru. Senát nezistil, že by reklama cielila na osobitne zraniteľnú skupinu spotrebiteľov alebo zneužívala ich vek, nedostatok skúseností či znalostí. Skutočnosť, že produkt je určený osobám vo veku 40 až 85 rokov, ani používanie jednoduchého a zrozumiteľného jazyka podľa Senátu samy osebe nepredstavujú takéto zneužitie. Rovnako nebolo zistené neprimerané ovplyvňovanie rozhodovania spotrebiteľa. Hoci reklama opakovane vyzývala na telefonický kontakt, zároveň uvádzala, že spotrebiteľ môže získať informácie nezáväzne a rozhodnúť sa neskôr. Reklama podľa Senátu obsahovala aj základné informácie o podstatných podmienkach poistenia, vrátane výšky krytia, vekového rozpätia či obmedzenia poistného plnenia počas prvých 24 mesiacov. Podrobnejšie informácie uvedené v závere reklamy preto nemožno považovať za skryté podmienky produktu. Senát sa zaoberal aj skutočnosťou, že poisťovateľ má sídlo v Lichtenštajnsku. Keďže reklama túto informáciu uvádzala a zároveň informovala o oprávnení poisťovne poskytovať cezhraničné služby v Slovenskej republike, samotné zahraničné sídlo podľa Senátu nepredstavuje poškodenie záujmov spotrebiteľov ani zneužitie ich dôvery. Za porušenie Protokolu Senát nepovažoval ani vizuálne spracovanie reklamy vrátane využitia digitálne vytvorenej postavy. Postava ženy nebola prezentovaná ako skutočná klientka, neodvolávala sa na vlastnú skúsenosť s produktom ani na odbornú autoritu, a preto jej použitie nebolo spôsobilé vytvoriť falošný dojem o produkte. Senát napokon posudzoval aj otázku, či reklama nenabáda k nadmernej zadlženosti alebo nevyužíva finančnú tieseň či nedostatočnú finančnú gramotnosť spotrebiteľov. Keďže predmetom reklamy bolo životné poistenie, nie úver alebo iný záväzok vedúci k zadlženiu, a zmienka o možných finančných nákladoch súvisela s účelom poistného krytia, ani v tomto smere Senát porušenie Protokolu nezistil.
Šírenie reklamy v televíznom vysielaní programovej služby Klasik (dňa 26. 7. 2026 v čase medzi 18.00 a 24.00 hod., resp. v programe „30 prípadov majora Zemana“)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby. Sťažovateľ namieta, že kvôli neprimeranému množstvu vložených reklamných blokov televízia program svojvoľne odstrihla predčasne, približne 15 minút pred skutočným koncom filmu, čím divákom znemožnila pozrieť si rozuzlenie deja.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní programovej služby Klasik, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
S ohľadom na obsah sťažnosti senát na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že šíriteľ v skúmanom časovom úseku dňa (18.00 – 24.00 hod.) splnil podmienky, ktoré na časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu Protokol kladie a k celkovému prekročeniu časového rozsahu vysielania reklamných šotov a telenákupu nedošlo. Senát zároveň posudzoval spôsob prerušenia programu reklamou. Keďže išlo o detektívny kriminálny seriál, jeho vysielanie bolo možné reklamou prerušovať a počet prerušení nebol v danom prípade limitovaný dĺžkou epizódy. Program bol počas vysielania prerušený štyrmi reklamnými blokmi, čo Senát vyhodnotil ako konzervatívne uplatnenie pravidiel. Zároveň nezistil, že by reklamné prestávky narušili celistvosť, hodnotu alebo charakter programu. Senát sa zaoberal aj tvrdením sťažovateľa, že televízia mala program ukončiť približne 15 minút pred jeho skutočným koncom, čím divákom znemožnila sledovať rozuzlenie deja. Porovnaním záznamu televízneho vysielania so záznamom rovnakej epizódy dostupným na online platforme však Senát nezistil, že by bola dejová časť programu predčasne ukončená. V televíznom vysielaní bola odvysielaná celá dejová časť vrátane záveru a rozuzlenia. Neodvysielané boli iba záverečné titulky, ktorých odvysielanie vysielateľ nie je povinný zabezpečiť. Senát preto dospel k záveru, že v predmetnom prípade nedošlo ani k prekročeniu povoleného rozsahu reklamného vysielania, ani k neprípustnému prerušovaniu či predčasnému ukončeniu programu.
Šírenie televízneho šotu „Čaj Dr. Minga“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči odvysielaniu telenákupného šotu „Čaj Dr. Minga“, zadávateľa Poznáte z TV s. r. o. šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby MARKÍZA Klasik, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. Sťažovateľ uvádza, že má za to, že vysielateľ hrubým spôsobom porušil zákonné povinnosti týkajúce sa čestnosti, pravdivosti a skrytého klamania spotrebiteľa v komerčnej komunikácii.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Čaj Dr. Minga“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik, pred vydaním nálezu č. 75 (07-12) I., strana Protokolu – vysielateľ, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava– neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Pri posudzovaní zodpovednosti šíriteľa za predmetný reklamný spot sa senát zaoberal otázkou, či šíriteľ mohol vzhľadom na povahu a obsah reklamy rozpoznať jej rozpor s uvedenými ustanoveniami Protokolu. Senát prihliadol na skutočnosť, že primárna zodpovednosť za obsah reklamy, vrátane pravdivosti a preukázateľnosti tvrdení o vlastnostiach a účinkoch produktu, spočíva na zadávateľovi reklamy. Úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov potravín, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 75 (07-12) I.) v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s viacerými ustanoveniami Kódexu.