BRATISLAVA. Dňa 18. 8. 2026 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie a Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“ a „Senát“). Komisia a senát, ako orgány etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdili sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijali nasledovné rozhodnutia:
Telenákupný šot: „Biostile (Active Joint/ B-Complex s kremíkom + Easy Step krém)“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči telenákupnému šotu propagujúcemu výživové doplnky značky: „Biostile“. Podľa názoru sťažovateľa reklama závažným spôsobom porušuje ustanovenia týkajúce sa klamlivej reklamy, ochrany spotrebiteľa a čestnosti v reklame. Sťažovateľ o. i. namietal neoprávnené zneužívanie medicínskej autority, parazitovanie na fiktívnych alebo neoprávnených spoluprácach s lekármi, medializovanú nezákonnosť praktík zadávateľa v krajine pôvodu a prezentovanie výživových doplnkov s vlastnosťami liekov.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že telenákupný šot: „Biostile (Active Joint/ B-Complex s kremíkom + Easy Step krém)“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 44 ods. 2, čl. 10 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 15 ods. 1 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je čiastočne opodstatnená.
Komisia reklamu posudzovala v celkovom kontexte – slová moderátorky a hosťky, voiceover, grafické prvky aj celkovú prezentáciu. Vo vzťahu k Active Joint a B-komplexu s kremíkom Komisia konštatovala, že spôsob prezentácie prekračuje rámec bežnej prezentácie výživového doplnku a môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že výrobky riešia konkrétne zdravotné problémy spôsobom charakteristickým pre liečivý prípravok. Podľa Komisie použité tvrdenia nie sú izolované, ale nadväzujú na výpočet konkrétnych ochorení, čomu je výrobok následne ponúkaný ako riešenie – nejde teda len o podporu bežných fyziologických funkcií, ale o pripísanie liečebného účinku. Komisia preto uzavrela, že prezentácia oboch výrobkov je v rozpore s čl. 44 ods. 2 Kódexu. Toto ustanovenie sa naopak nevzťahuje na Easy Step krém, keďže ide o kozmetický výrobok. K argumentu zadávateľa o existencii povolených zdravotných tvrdení pre mangán a vitamíny skupiny B Komisia uviedla, že existencia takého tvrdenia pri jednotlivej zložke sama osebe neoprávňuje pripísať hotovému výrobku akýkoľvek účinok asociovaný so zdravotným stavom – treba rozlišovať medzi povolenou fyziologickou funkciou zložky a tvrdením o analgetickom, protizápalovom či inak liečebnom účinku výrobku ako celku. Pokiaľ ide o pravdivosť reklamy (čl. 10 ods. 2), Komisia sa sústredila najmä na výrobok Easy Step krém. Kým spojenie kozmetického výrobku s masážou či pocitom uvoľnenia Komisia nespochybňuje, rozsah použitých tvrdení podľa nej výrazne prekračuje rámec primeraný kozmetickému výrobku a vytvára neodôvodnený dojem o jeho účinkoch, čím reklama porušuje čl. 10 ods. 2 Kódexu. Vo vzťahu k čl. 12 ods. 1 Komisia zohľadnila celkové spracovanie šotu – nejde o jednoduchú prezentáciu výrobku, ale o rozhovor s použitím odbornej terminológie a podrobným opisom zdravotných ťažkostí, do ktorého sú zasadené tvrdenia o účinkoch výrobkov. Samotné označenie hosťky za „odbornú spolupracovníčku“ ani použitie odbornej terminológie samy osebe nie sú problematické – rozhodujúce je ich prepojenie s konkrétnymi tvrdeniami o účinkoch. Keďže priemerný spotrebiteľ nemusí vedieť rozlíšiť medzi tvrdením o bežnej fyziologickej funkcii a tvrdením o účinku na konkrétne ochorenie, takáto kombinácia odborného kontextu a zdravotných tvrdení môže zneužívať nedostatok jeho znalostí. Napokon, vzhľadom na rozsah účinkov pripisovaných všetkým trom výrobkom (od bolesti cez zápal až po konkrétne ochorenia) a ich kumuláciu v rámci jedného komunikátu, Komisia konštatovala, že reklama môže viesť spotrebiteľa k priznaniu nepomerne vyššej úžitkovej hodnoty výrobkom, než zodpovedá skutočnosti – čo je v rozpore s čl. 15 ods. 1 Kódexu.
Online reklama (Instagram): „LolaJack – Sensational“, šírená šíriteľom: Rachel Karnižová
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame komunikujúcej hazardnú hru: „LolaJack – Sensational“ v podobe Instagram stories na profile influencerky Ráchel Karnižovej, ktorého súčasťou bol aj link smerujúci na prevádzkovateľa hazardnej hry. Sťažovateľ namietal možný rozpor s princípmi zodpovednej reklamy, nakoľko reklama zdôrazňuje finančný prínos hazardu, nabáda k neuváženej účasti na hazardných hrách, v príspevku absentujú upozornenia na riziká hazardných hier aj označenie komerčnej spolupráce a reklama má dosah na mladé publikum.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že že sťažnosť je opodstatnená. Online reklama (príspevok na Instagrame): „LolaJack – Sensational“, šírená šíriteľom: Rachel Karnižová je v rozpore s ustanoveniami čl. 22 ods. 1, čl. 25 ods. 2 Kódexu.
Šíriteľka síce uviedla, že nešlo o platenú spoluprácu ani zmluvný vzťah so značkou, príspevok však obsahoval affiliate odkaz. Pri affiliate marketingu je rozhodujúca objektívna povaha komunikácie a existencia komerčného záujmu, nie forma odmeny – odmena viazaná na výkon používateľa (registrácia, nákup) komerčný charakter nevylučuje. Odkaz navyše smeroval nie k všeobecnej zmienke o značke, ale priamo na konkrétnu hazardnú ponuku s bonusom 400 % a výzvami na vstup do kasína. Komisia preto komunikát kvalifikovala ako reklamu, za ktorú šíriteľka zodpovedá. Keďže reklamný charakter obsahu nebol používateľovi jasne a zrozumiteľne oznámený – čo je osobitne dôležité pri influencer marketingu, kde obsah môže pôsobiť ako osobné odporúčanie – Komisia konštatovala porušenie čl. 22 ods. 1 Kódexu (povinnosť jasnej identifikovateľnosti reklamy). Vo vzťahu k čl. 25 ods. 2 Kódexu (zvýšená pozornosť pri osobitne regulovaných produktoch) Komisia prihliadla na to, že šlo o reklamu online hazardnej hry a že webová stránka súvisiaca s ponukou bola v čase zverejnenia predmetom dozoru Úradu pre reguláciu hazardných hier pre možné poskytovanie zakázanej ponuky. Komisia nekonštatuje, že ponuka bola nezákonná – o tom rozhodne príslušný orgán – ale zdôrazňuje, že pri existencii konkrétnych pochybností o súlade so zákonom bolo namieste venovať propagácii zvýšenú starostlivosť, bez ohľadu na to, či šíriteľka o dozore vedela. Keďže odkaz aktívne motivoval k účasti na hazardnej hre („Získať bonus“, „Prejsť do kasína“), Komisia dospela k záveru, že požiadavka osobitnej pozornosti podľa čl. 25 ods. 2 Kódexu nebola splnená.
Online reklama (Facebook): „PRE SYNKA AJ OCINKA“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame na sociálnej sieti Facebook: „PRE SYNKA AJ OCINKA“. Sťažovateľ namietal možné porušenie Zákona o reklame a Etického kódexu Rady pre reklamu, konkrétne ich ustanovení týkajúcich sa reklamy alkoholických nápojov, nakoľko reklama prezentuje tvár bábätka a plienky, produkt určený výhradne pre dojčatá, s reklamou na alkohol. Sťažovateľ sa tiež domnieval, že reklama predstavuje nezodpovedný prístup k rodičovstvu, nakoľko spája starostlivosť o dieťa s konzumáciou tvrdého alkoholu, resp. prezentuje alkohol ako formu odmeny za zvládnutie rodičovských povinností, čo odporuje zásadám o spoločenskej zodpovednosti reklamy.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Online reklama (príspevok na sociálnej sieti Facebook): „PRE SYNKA AJ OCINKA“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s. je v rozpore s ustanoveniami čl. 25 ods. 2 Kódexu.
Komisia posudzovala reklamu podľa jej celkového vyznenia a dojmu, nielen to, či obsahuje formálne upozornenie o veku 18+, ale aj spôsob a kontext prezentácie alkoholického nápoja. Komisia akceptuje vysvetlenie zadávateľa, že zámerom bola slovná hračka na fonetickej podobnosti značiek Pampers a Pampero pri príležitosti Dňa otcov, bez úmyslu podnecovať maloletých ku konzumácii alkoholu, a oceňuje, že reklamu po zmiešaných reakciách dobrovoľne stiahol. Tieto okolnosti však nemenia, že reklama výrazne prepája konkrétny alkoholický nápoj s motívmi dieťaťa a rodičovstva. Detský motív tu nie je okrajovým, ale kľúčovým prvkom spojenia s alkoholom. Podľa čl. 25 ods. 2 Kódexu musia zadávateľ a ním poverená osoba venovať osobitnú pozornosť produktom, ktorých reklamu právne predpisy výrazne obmedzujú – čo je aj prípad alkoholu. Táto požiadavka nie je len o formálnom splnení zákonných upozornení, ale aj o zohľadnení širšieho kontextu prezentácie. Komisia má za to, že spracovanie reklamy túto zvýšenú obozretnosť nesplnilo, keďže napriek zamýšľanej vtipnosti prepojilo rum s výraznými motívmi starostlivosti o dieťa. Prezentáciu alkoholu, ako odmeny za zvládnutie rodičovských povinností, komisia nevníma ako samostatné porušenie, ale ako súčasť celkového vyznenia reklamy vedúceho k záveru o nedostatočnej pozornosti pri jej tvorbe.
Reklamný spot: „IDS Východ – mám to zrátané!“, zadávateľa: IDS Východ, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči spotu prehrávanom na obrazovkách v autobusoch IDS Východ, ktorý okrem iného obsahuje aj porovnanie ceny polročného predplatného cestovného s cenou piva. Podľa sťažovateľa ide o nevhodné spájanie propagácie verejnej dopravy s alkoholickým nápojom. Za obzvlášť problematickú sťažovateľ považuje skutočnosť, že spot je prehrávaný vo verejnej autobusovej doprave, ktorú denne využívajú aj deti, žiaci a mladiství.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Reklamný spot: „IDS Východ – mám to zrátané!“, zadávateľa: IDS Východ, s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 31 písm. a) v kontexte čl. 27 Kódexu.
Reklama propaguje predplatné cestovné lístky porovnaním ušetrenej sumy s cenou rôznych tovarov. Pri polročnom predplatnom reklama uvádza úsporu „minimálne 88 € = 100x fľaškové pivo“, doplnenú vizuálom piva a textom „Pri polročníku si môžeš povedať na zdravie až 100-krát!“ Alkohol tu nie je okrajovým prvkom, ale priamym nástrojom komunikácie ekonomickej výhodnosti produktu, preto Komisia reklamu posúdila aj podľa ustanovení Kódexu o reklame alkoholických nápojov. Podľa čl. 27 Kódexu sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na reklamu, ktorej predmetom nie je priamo alkoholický nápoj, ale ktorá obsahuje jeho všeobecnú prezentáciu, konzumáciu či tvrdenie o ňom. Podľa čl. 31 písm. a) Kódexu reklama nesmie ani v náznakoch prezentovať nezodpovedný postoj ku konzumácii alkoholu, najmä čo do spotrebovaného množstva. Komisia považuje za rozhodujúce, že reklama neuvádza cenu piva na porovnanie neutrálne, ale priamo prepája úsporu s konkrétnym vysokým množstvom („na zdravie až 100-krát“). Takéto spracovanie prekračuje rámec neutrálneho cenového porovnania a vytvára dojem bagatelizovania konzumácie takého množstva alkoholu, čo je nezlučiteľné s požiadavkou čl. 31 písm. a) Kódexu. Komisia zohľadnila aj spôsob šírenia spotu vo vozidlách verejnej regionálnej dopravy, teda v priestore prístupnom širokej verejnosti bez možnosti voľby, či ho cestujúci, vrátane detí a mladistvých, budú sledovať. Podľa názoru komisie aj pri legitímnom cieli propagácie predplatného preto časť reklamy týkajúca sa piva nie je v súlade s čl. 31 písm. a) Kódexu. Komisia zároveň oceňuje, že zadávateľ po sťažnosti spot stiahol z verejnej dopravy aj zo sociálnych sietí a deklaroval nápravné opatrenia do budúcnosti.
Online reklama (Facebook, Instagram): „Uplatnite si benefity na zuby“, zadávateľa: Baycreek s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame: „Uplatnite si benefity na zuby“. Sťažovateľ namietal, že spoločnosť Dental Brothers, ako nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti VšZP, vo svojich reklamných materiáloch zavádzajúcim, klamlivým a neúplným spôsobom komunikovala možnosť získať finančný príspevok na dentálnu hygienu od VšZP.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že Online reklama (príspevok na Facebooku a Instagrame): „Uplatnite si benefity na zuby“, zadávateľa: Baycreek s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Podľa názoru Komisie reklama len informuje o možnosti využiť benefit poisťovne, ktorého konkrétne podmienky určuje príslušná poisťovňa, nie zadávateľ – samotná existencia príspevku preto neznamená jeho automatický nárok pre každého poistenca, pri každom výkone či u každého poskytovateľa. Reklama neobsahuje tvrdenie ani vizuál, ktorý by vytváral dojem, že poskytnutie príspevku je zadávateľom garantované alebo že zadávateľ je zmluvným partnerom všetkých poisťovní. Pri posúdení Komisia vychádzala z konceptu priemerného spotrebiteľa, ktorý by pri informácii o benefite poisťovne automaticky nepredpokladal jeho garanciu zo strany poskytovateľa služby, keďže podmienky benefitu sú vecou poisťovne. Vzhľadom na to, že reklama neobsahovala nepravdivé ani zavádzajúco prezentované tvrdenie, Komisia porušenie Kódexu nekonštatovala. Skutočnosť, že sťažovateľka podľa VšZP podmienky príspevku v jej konkrétnom prípade nespĺňala, predstavujú individuálnu okolnosť súvisiacu s uplatnením benefitu, ktorá sama osebe nepreukazuje klamlivosť reklamy.
Vonkajšia reklama: „Evil Dead – Zhor v pekle“, zadávateľa: Itafilm s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť fyzickej osoby voči vonkajšej reklame komunikujúcej film: „Evil Dead – Zhor v pekle“. Podľa názoru sťažovateľa je reklama strašidelná a nemala by byť umiestnená vo verejnom priestore, ani na sídlisku, kde žije veľa rodín s deťmi.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Evil Dead – Zhor v pekle“, zadávateľa: Itafilm s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
Komisia konštatovala, že predmetom reklamy je hororový film, teda umelecký produkt, ktorého podstatou je vyvolanie napätia a strachu a použitie týchto motívov je preto žánrovo opodstatnené. Skutočnosť, že žáner nie je primárne určený maloletým, sama osebe nevylučuje jeho propagáciu. Reklamný vizuál Komisia vyhodnotila ako štylizovaný filmový vizuál, ktorého význam je v kontexte názvu filmu a grafického spracovania zrejmý. Reklama neobsahuje explicitné, detailné ani realistické zobrazenia násilia, ktoré by boli nevhodné z hľadiska ochrany detí a mladistvých a miera štylizácie podľa Komisie zodpovedá bežnej vizuálnej komunikácii pri hororovom diele. Komisia zohľadnila o. i. aj skutočnosť, že zadávateľ použil oficiálny, producentom schválený filmový vizuál používaný aj v iných krajinách, bez prvkov neprimeranej brutality či explicitných scén prekračujúcich hranice primeranosti pre vonkajšiu reklamu.
Online reklama (Instagram, Facebook): „Súťaž s RIO Mare“, zadávateľa: BOLTON CZECHIA, spol. s r. o. / EV public relations, spol. s r. o.; šírená šíriteľom: Oskar Barami
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príspevku zverejnenom na instagramovom a facebookovom profile influencera Oskara Baramiho, komunikujúcom súťaž s RIO Mare. Sťažovateľ namieta, že v reklame sa okrem propagácie samotného produktu objavuje aj zoznam známych osobností, vrátane Petra Pellegriniho, prezidenta Slovenskej republiky. Podľa názoru sťažovateľa takéto zobrazenie môže u priemerného spotrebiteľa vyvolávať dojem spojenia alebo implicitného odporúčania produktu zo strany prezidenta, hoci nie je zrejmé, že by s reklamou alebo komerčnou spoluprácou akokoľvek súhlasil či sa na nej podieľal.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama (príspevky na sociálnych sieťach Instagram a Facebook): „Súťaž s RIO Mare“ zadávateľa: BOLTON CZECHIA, spol. s r. o. / EV public relations, spol. s r. o., šírená šíriteľom: Oskar Barami je v rozpore s ustanoveniami čl. 20 ods. 1 a ods. 5 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia nemá pochybnosť, že posudzovaný komunikát vznikol v rámci platenej spolupráce influencera so značkou Rio Mare, a teda ide o reklamu ako celok. Ak ide o dramaturgicky ucelený príbeh, kde jednotlivé časti na seba nadväzujú a smerujú k záverečnému reklamnému posolstvu, nemožno ho umelo rozdeliť na „reklamnú“ a „osobnú“ časť – Komisia preto odmietla argument zadávateľa, že reklamou je len časť príspevku. Pri posúdení celého komunikátu Komisia zohľadnila aj časti zachytávajúce pracovné a spoločenské stretnutia influencera s viacerými verejne známymi osobami vrátane predstaviteľov verejnej moci. Zo stanoviska zadávateľa ani z podkladov nevyplýva predchádzajúci súhlas zobrazených osôb s použitím ich zobrazenia v reklame. Osobitne pri zábere predstaviteľov verejnej moci a aktívnych politikov Komisia zdôraznila, že zmyslom čl. 20 ods. 5 je zabrániť komerčnému využitiu ich postavenia a autority. Dodatočne pripojené upozornenie, že zobrazené osoby nie sú súčasťou reklamnej spolupráce a produkt neodporúčajú, rozpor s Kódexom neodstraňuje: vo vzťahu k čl. 20 ods. 1 nemôže nahradiť chýbajúci predchádzajúci súhlas a vo vzťahu k čl. 20 ods. 5 nie je vôbec relevantné, keďže Kódex samotné použitie predstaviteľa verejnej moci na pôsobenie reklamy vylučuje bez ohľadu na formu jeho zapojenia.
TV spot: „Poistenie Moji blízki“, zadávateľa: 4Life Direct Insurance Services s.r.o.
Rade ako združeniu etickej samoregulácie bola Radou pre mediálne služby postúpená sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu TV spotu propagujúcemu životné postenie „Moji blízki“ vo vysielaní programovej služby JOJ plus. Sťažovateľ namietal vysielanie čudnej AI reklamy na životné postenie od zahraničnej poisťovne, pričom ňou môžu byť ovplyvnení nevzdelaní spotrebitelia a seniori.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Poistenie Moji blízki“, zadávateľa: 4Life Direct Insurance Services s.r.o., nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
Komisia vychádzala z celkového charakteru a spracovania reklamy a jej možného vnímania priemerným spotrebiteľom. Uvedenie vekového rozpätia 40 až 85 rokov považuje za informáciu o podmienkach produktu, nie za zneužívanie veku či zraniteľnosti cieľovej skupiny. Rovnako použitie jednoduchého jazyka podľa Komisie samo osebe nepredstavuje zneužitie nedostatku znalostí. Reklama komunikuje podstatné vlastnosti produktu (výška krytia, vekové rozpätie, uzatvorenie bez ohľadu na zdravotný stav, doživotný charakter a pod.) vrátane obmedzenia plnenia počas prvých 24 mesiacov, pričom odkazuje aj na ďalšie zdroje informácií (linka, web). K téme úmrtia a zabezpečenia blízkych Komisia uvádza, že ide o tému prirodzene spätú s produktom. Reklama ju nevyužíva na vyvolanie neprimeraného strachu, psychologického nátlaku ani pocitu viny. Komisia je tiež toho názoru, že použitie AI samo osebe nezakladá rozpor s Kódexom, rozhodujúci je výsledný obsah a účinok na spotrebiteľa. Posudzovaná reklama podľa Komisie nevyvoláva dojem skutočného svedectva klientky ani odborného stanoviska. Za problematickú Komisia nepovažuje ani skutočnosť, že poskytovateľom poistenia je zahraničná spoločnosť, nakoľko v reklame je transparentne uvedené, že ide o cezhraničné poskytovanie služieb. Podľa názoru Komisie ani zacielenie reklamy na vekovú skupinu, ktorej je produkt určený, samo osebe nepredstavuje zneužitie jej zraniteľnosti – staršie osoby nie sú v spote zobrazené ako bezmocné či neschopné rozhodovania a reklama nevyužíva ani autoritu lekára či finančného poradcu.
Telenákupný šot: „Teleshopping Club – Čaj Dr. Minga“, zadávateľa: Poznáte z TV s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu propagujúceho produkt „Čaj Dr. Minga“ vo vysielaní TV Klasik. Podľa názoru sťažovateľa reklama o. i. využíva nereálne a vedecky nepodložené zdravotné tvrdenia, sľubuje rapídny úbytok hmotnosti a „rozpúšťanie tukových buniek“ bez nutnosti úpravy stravy či cvičenia, čím môže uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu. Sťažovateľ namieta aj klamlivosť prezentácie použitím fotografií „pred a po“ vykazujúcich znaky manipulácie, využitie fiktívnej lekárskej autority v názve produktu, čím môže spotrebiteľ nadobudnúť falošný pocit medicínskej bezpečnosti ako aj využitie nátlakových prvkov časovej tiesne s cieľom prinútiť diváka k impulzívnemu nákupu bez možnosti overiť si potrebné informácie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Telenákupný šot: „Teleshopping Club – Čaj Dr. Minga“ šírený vo vysielaní programovej služby TV Klasik, zadávateľa: Poznáte z TV s.r.o., je v rozpore s ustanoveniami čl. 26 ods. 1, čl. 14 ods. 5 písm. a) Kódexu.
Reklama propaguje potravinu „Čaj Dr. Minga“ ako prípravok na zníženie telesnej hmotnosti. Obsahuje konkrétne tvrdenia o jeho účinkoch, pričom tieto účinky sú prezentované ako vedecky preukázané. Zadávateľ na podporu tvrdení predložil klinickú štúdiu. Štúdia však prebiehala len 20 dní na vzorke 35 osôb bez kontrolnej skupiny a nepreukázala štatisticky významné zníženie telesnej hmotnosti účastníkov. Komisia preto konštatovala, že predložený podklad neposkytuje vedecké zdôvodnenie pre tvrdenia o výraznom úbytku hmotnosti, o spaľovaní tukov, zrýchlení metabolizmu, potláčaní chuti do jedla ani pre konkrétne kilogramové úbytky uvádzané v reklame. Komisia tiež považuje reklamu za nesúladnú s Kódexom, nakoľko prezentuje účinok čaju ako výrazný, rýchly a v podstate garantovaný, pričom využíva osobné svedectvá údajných užívateliek čaju o jeho výsledkoch, doložených na dôkaz účinnosti fotografiami pred/po. Tvrdenie o „dokázaných“ klinických výsledkoch tento dojem posilňuje nad rámec toho, čo predložený dôkazový materiál skutočne preukazuje. Zmienka v stanovisku zadávateľa, že optimálne výsledky vyžadujú aj diétu a pohyb, tento dojem neodstraňuje, keďže reklama naopak uvádza, že postačuje „vypiť šálku obyčajného čaju“. Komisia sa zaoberala aj ďalšími námietkami, ktoré však nepovažovala za dôvod na konštatovanie rozporu s Kódexom: označenie „Dr. Ming“ je registrovanou ochrannou známkou a samo osebe nie je neetické; bežné predajné prvky ako časovo orientované výzvy („zavolajte teraz“, „ponuka netrvá dlho“) nepredstavujú neprimeraný nátlak; ani subjektívne hodnotenie ceny ako „predraženej“ nie je samo osebe posúditeľné ako porušenie Kódexu, keďže cena bola komunikovaná jasne.
Šírenie telenákupného šotu „Biostile – Active Joint / B- complex s kremíkom/ Easy step krém“ v televíznom vysielaní programovej služby Jednotka
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu, ktorý prezentuje výživové doplnky a kozmetický produkt zadávateľa Biostile CZ SK HU s.r.o. vo vysielaní programovej služby Jednotka, vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas. Sťažovateľka o.i. namieta, že predmetná reklama „závažným spôsobom porušuje zákon o mediálnych službách a zákon o reklame, konkrétne ustanovenia týkajúce sa klamlivej reklamy, ochrany spotrebiteľa a čestnosti v reklame“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Active Joint / B-complex s kremíkom / Easy Step krém“ v televíznom vysielaní programovej služby Jednotka, pred vydaním nálezu č. 64 (07-01) II., strana Protokolu – vysielateľ Slovenská televízia a rozhlas – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov kozmetických výrobkov, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 64 (07-01) II.), v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s viacerými ustanoveniami Kódexu.
Odvysielanie rozhovoru: „Pokuta 1500 Eur za odmietnutie opakovanej STK“ v rámci online audiovizuálneho formátu, programovej služby TN Live
Rada zaevidovala sťažnosť právnickej osoby, ktorou je Spoločenstvo majiteľov a technikov STK, PEK, PKO (SMaT) voči odvysielaniu rozhovoru „Pokuta 1500 Eur za odmietnutie opakovanej STK“ v rámci programu TN Live štúdio. Sťažovateľ poukazuje na zobrazenia loga konkrétnej spoločnosti v obraze počas štúdiového rozhovoru, a to bez akéhokoľvek označenia sponzorského alebo komerčného charakteru tohto zobrazenia. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade konanie napĺňa znaky skrytej mediálnej komerčnej komunikácie nakoľko vysielateľ informáciu o ochrannej známke komerčného subjektu v rámci programu využíval spôsobom, ktorý mohol uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním rozhovoru: „Pokuta 1500 eur za odmietnutie opakovanej STK“ v televíznom vysielaní programovej služby TN Live, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát posudzoval, či predmetný komunikát odvysielaný v rámci programu TN Live štúdio predstavoval mediálnu komerčnú komunikáciu, resp. skrytú reklamu. Konštatoval, že išlo o publicisticko-informačný rozhovor venovaný problematike opakovaných technických kontrol vozidiel a možného sprísnenia sankcií, ktorý svojím charakterom zodpovedal aktuálnej publicistike. Hoci bol počas rozhovoru v zábere viditeľný názov a vizuálna identita konkrétnej spoločnosti, samotná prítomnosť obchodného mena či loga podľa Senátu automaticky neznamená, že ide o reklamu. Rozhodujúci je najmä celkový kontext a účel, na ktorý bolo označenie v programe použité. V danom prípade bolo logo súčasťou záberu stanice technickej kontroly, ktorý prirodzene súvisel s témou rozhovoru. Konkrétna spoločnosť však nebola predmetom rozhovoru, neboli prezentované jej služby, ceny ani ich vlastnosti a diváci neboli vyzývaní na ich využitie. Zároveň nebolo preukázané, že by medzi spoločnosťou a vysielateľom existoval zmluvný alebo iný vzťah zakladajúci povinnosť spoločnosť propagovať, ani že by za zobrazenie loga bola poskytnutá odplata či iná protihodnota. Senát preto dospel k záveru, že predmetný komunikát nepredstavoval skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu ani umiestňovanie produktu. Samotné zobrazenie identifikovateľného loga komerčného subjektu v ilustračnom zábere podľa Senátu bez ďalších propagačných prvkov nepostačuje na to, aby bolo možné komunikát považovať za reklamu.
Odvysielanie reklamného oznamu „Moji blízki“, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamného oznamu „Moji blízkiL, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus. Sťažovateľ považuje reklamu za čudnú, využívajúcu prvky AI a zacielenú na nevzdelaných ľudí a seniorov.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že že odvysielaním reklamného oznamu „Moji blízki“, zadávateľa 4Life Direct Insurance Services s.r.o. v televíznom vysielaní programovej služby JOJ Plus (dňa 17. 7. 2026) strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MAC TV s.r.o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát posudzoval predmetnú reklamu z pohľadu pravidiel Protokolu, podľa ktorých reklamný oznam ani telenákup nesmú poškodzovať záujmy spotrebiteľov ani zneužívať ich dôveru. Senát nezistil, že by reklama cielila na osobitne zraniteľnú skupinu spotrebiteľov alebo zneužívala ich vek, nedostatok skúseností či znalostí. Skutočnosť, že produkt je určený osobám vo veku 40 až 85 rokov, ani používanie jednoduchého a zrozumiteľného jazyka podľa Senátu samy osebe nepredstavujú takéto zneužitie. Rovnako nebolo zistené neprimerané ovplyvňovanie rozhodovania spotrebiteľa. Hoci reklama opakovane vyzývala na telefonický kontakt, zároveň uvádzala, že spotrebiteľ môže získať informácie nezáväzne a rozhodnúť sa neskôr. Reklama podľa Senátu obsahovala aj základné informácie o podstatných podmienkach poistenia, vrátane výšky krytia, vekového rozpätia či obmedzenia poistného plnenia počas prvých 24 mesiacov. Podrobnejšie informácie uvedené v závere reklamy preto nemožno považovať za skryté podmienky produktu. Senát sa zaoberal aj skutočnosťou, že poisťovateľ má sídlo v Lichtenštajnsku. Keďže reklama túto informáciu uvádzala a zároveň informovala o oprávnení poisťovne poskytovať cezhraničné služby v Slovenskej republike, samotné zahraničné sídlo podľa Senátu nepredstavuje poškodenie záujmov spotrebiteľov ani zneužitie ich dôvery. Za porušenie Protokolu Senát nepovažoval ani vizuálne spracovanie reklamy vrátane využitia digitálne vytvorenej postavy. Postava ženy nebola prezentovaná ako skutočná klientka, neodvolávala sa na vlastnú skúsenosť s produktom ani na odbornú autoritu, a preto jej použitie nebolo spôsobilé vytvoriť falošný dojem o produkte. Senát napokon posudzoval aj otázku, či reklama nenabáda k nadmernej zadlženosti alebo nevyužíva finančnú tieseň či nedostatočnú finančnú gramotnosť spotrebiteľov. Keďže predmetom reklamy bolo životné poistenie, nie úver alebo iný záväzok vedúci k zadlženiu, a zmienka o možných finančných nákladoch súvisela s účelom poistného krytia, ani v tomto smere Senát porušenie Protokolu nezistil.
Šírenie reklamy v televíznom vysielaní programovej služby Klasik (dňa 26. 7. 2026 v čase medzi 18.00 a 24.00 hod., resp. v programe „30 prípadov majora Zemana“)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby. Sťažovateľ namieta, že kvôli neprimeranému množstvu vložených reklamných blokov televízia program svojvoľne odstrihla predčasne, približne 15 minút pred skutočným koncom filmu, čím divákom znemožnila pozrieť si rozuzlenie deja.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní programovej služby Klasik, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
S ohľadom na obsah sťažnosti senát na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že šíriteľ v skúmanom časovom úseku dňa (18.00 – 24.00 hod.) splnil podmienky, ktoré na časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu Protokol kladie a k celkovému prekročeniu časového rozsahu vysielania reklamných šotov a telenákupu nedošlo. Senát zároveň posudzoval spôsob prerušenia programu reklamou. Keďže išlo o detektívny kriminálny seriál, jeho vysielanie bolo možné reklamou prerušovať a počet prerušení nebol v danom prípade limitovaný dĺžkou epizódy. Program bol počas vysielania prerušený štyrmi reklamnými blokmi, čo Senát vyhodnotil ako konzervatívne uplatnenie pravidiel. Zároveň nezistil, že by reklamné prestávky narušili celistvosť, hodnotu alebo charakter programu. Senát sa zaoberal aj tvrdením sťažovateľa, že televízia mala program ukončiť približne 15 minút pred jeho skutočným koncom, čím divákom znemožnila sledovať rozuzlenie deja. Porovnaním záznamu televízneho vysielania so záznamom rovnakej epizódy dostupným na online platforme však Senát nezistil, že by bola dejová časť programu predčasne ukončená. V televíznom vysielaní bola odvysielaná celá dejová časť vrátane záveru a rozuzlenia. Neodvysielané boli iba záverečné titulky, ktorých odvysielanie vysielateľ nie je povinný zabezpečiť. Senát preto dospel k záveru, že v predmetnom prípade nedošlo ani k prekročeniu povoleného rozsahu reklamného vysielania, ani k neprípustnému prerušovaniu či predčasnému ukončeniu programu.
Šírenie televízneho šotu „Čaj Dr. Minga“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči odvysielaniu telenákupného šotu „Čaj Dr. Minga“, zadávateľa Poznáte z TV s. r. o. šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby MARKÍZA Klasik, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. Sťažovateľ uvádza, že má za to, že vysielateľ hrubým spôsobom porušil zákonné povinnosti týkajúce sa čestnosti, pravdivosti a skrytého klamania spotrebiteľa v komerčnej komunikácii.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Čaj Dr. Minga“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik, pred vydaním nálezu č. 75 (07-12) I., strana Protokolu – vysielateľ, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava– neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Pri posudzovaní zodpovednosti šíriteľa za predmetný reklamný spot sa senát zaoberal otázkou, či šíriteľ mohol vzhľadom na povahu a obsah reklamy rozpoznať jej rozpor s uvedenými ustanoveniami Protokolu. Senát prihliadol na skutočnosť, že primárna zodpovednosť za obsah reklamy, vrátane pravdivosti a preukázateľnosti tvrdení o vlastnostiach a účinkoch produktu, spočíva na zadávateľovi reklamy. Úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov potravín, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 75 (07-12) I.) v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s viacerými ustanoveniami Kódexu.