BRATISLAVA. Dňa 10. 9. 2026 sa konalo 8. zasadnutie Arbitrážnej komisie a Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“ a „Senát“). Komisia a senát, ako orgány etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdili sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijali nasledovné rozhodnutia:
Online reklama: „Brikety“, zadávateľa: Š.P.P. Trade s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od právnickej osoby, spoločnosti OBCHOD S PALIVOM BB s.r.o., voči online reklame propagujúcej predaj brikiet. Sťažovateľ namietal najmä používanie kontaktného označenia v podobe priezviska v reklamných materiáloch konkurenčného podnikateľa, pričom poukazoval na predchádzajúce pracovné a osobné prepojenie dotknutej osoby so spoločnosťou sťažovateľa a na možné vyvolanie dojmu personálneho alebo obchodného prepojenia medzi oboma spoločnosťami.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama: „Brikety“, zadávateľa: Š.P.P. Trade s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia v predmetnom prípade neuznala námietky sťažovateľa a pri posudzovaní vychádzala z celkového vyznenia reklamy a spôsobu, akým ju môže vnímať priemerný spotrebiteľ. Zohľadnila pritom, že zadávateľ a sťažovateľ pôsobia v rovnakom odbore a na rovnakom regionálnom trhu, ponúkajú porovnateľný sortiment a že dotknutá osoba v minulosti pôsobila u sťažovateľa a približne 25 rokov používala priezvisko uvedené aj v rámci reklamy. Samotná existencia týchto okolností však podľa Komisie nepostačovala na záver, že reklama bola klamlivá. Rozhodujúce bolo, či použitie označenia „Bartoňová – Durajová“ v konkrétnom kontexte mohlo u priemerného spotrebiteľa vyvolať mylnú predstavu o identite zadávateľa alebo o existencii obchodného či personálneho prepojenia medzi spoločnosťami. Komisia prihliadla aj na skutočnosť, že reklama obsahovala obchodné meno spoločnosti Š.P.P. Trade s.r.o., jej kontaktné údaje a informácie o ponúkaných produktoch a v rámci vyhľadávania na platforme Google sa zobrazovala v súvislosti s vyhľadávaním názvu samotného zadávateľa. Označenie „Bartoňová – Durajová“ pritom nebolo použité ako názov spoločnosti alebo značky, ale ako kontaktné označenie konkrétnej osoby. Komisia preto nezistila, že by predmetná reklama bola spôsobilá uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu alebo vytvoriť dojem prepojenia so spoločnosťou sťažovateľa.
Online reklama (sponzorovaný odkaz vo vyhľadávači, šírený po skončení kampane): „Parádna pôžička s úrokom 0 % ročne“, zadávateľa Tatra banka, a. s., organizačná zložka podniku – Raiffeisen banka, za ktorú v zmysle čl. 4 Kódexu zodpovedá mediálna agentúra ZenithMedia s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame na Parádnu pôžičku s úrokom 0 % ročne. Sťažovateľ považuje reklamu komunikujúcu spotrebný úver s úrokom 0% ročne po dvoch rokoch splácania za klamlivú a zavádzajúcu. Sťažovateľ pritom vychádza z vlastnej skúsenosti, keď požiadal o úver a po dvoch rokoch mal vypočítanú úrokovú sadzbu vyše 6%.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že online reklama (sponzorovaný odkaz vo vyhľadávači) „Raiffeisen banka – Parádna pôžička s úrokom 0 % ročne“, zadávateľa Tatra banka, a. s., organizačná zložka podniku – Raiffeisen banka, ktorá zostala aktívna v systéme Google aj po skončení kampane v dôsledku pochybenia mediálnej agentúry ZenithMedia s.r.o., je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 2 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená. Za porušenie Kódexu v danom prípade zodpovedá v zmysle čl. 4 Kódexu mediálna agentúra ZenithMedia s.r.o.
Komisia dospela k záveru, že reklama bola pôvodne súčasťou kampane platnej do 31. 5. 2026 a jej tvrdenia zodpovedali vtedy platnej ponuke. Rozhodujúce však je, že reklama sa spotrebiteľom zobrazovala aj po skončení kampane, keď už zadávateľ ponúkal odlišné podmienky úveru, čím ich mohla uviesť do omylu. Hoci údaje boli samy osebe pravdivé, v daných okolnostiach napĺňali skutkovú podstatu klamlivého údaja podľa čl. 14 ods. 2 Kódexu. Pri posudzovaní zodpovednosti podľa čl. 4 Kódexu Komisia zistila, že zadávateľ kampaň riadne ukončil k 31. 5. 2026 a od 1. 6. 2026 komunikoval novú ponuku. Ďalšie zobrazovanie starej reklamy spôsobilo pochybenie mediálnej agentúry pri manuálnom vypínaní reklám v systéme Google. Keďže nešlo o vedomé konanie ani zámer zadávateľa, zodpovednosť za porušenie Kódexu nesie mediálna agentúra zodpovedná za nasadenie a vypnutie kampane. Tieto okolnosti nemenia záver o objektívnej spôsobilosti reklamy uviesť spotrebiteľa do omylu, sú však rozhodujúce pri rozdelení miery zodpovednosti medzi účastníkmi komunikačného procesu podľa čl. 4 Kódexu.
Telenákupný šot: „Biostile – Liver protect Complet / Detox Tea“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu propagujúcemu produkt Liver protect Complet a Detox Tea v TV vysielaní. Sťažovateľ o. i. namieta, že reklama uvádza nepovolené zdravotné a liečebné tvrdenia o produkte, je klamlivá, zavádzajúca a v rozpore s legislatívou o označovaní výživových doplnkov.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že telenákupný šot: „Biostile – Liver protect Complet / Detox Tea“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 44 ods. 2 a čl. 20 ods. 4 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je čiastočne opodstatnená.
Komisia posúdila telenákupný šot propagujúci výživový doplnok Liver Protect Complet (s bonusovým darčekom v podobe Detox tea) z hľadiska čl. 44 ods. 2 Kódexu (zákaz prirovnávania k lieku). Konštatovala, že reklama uvedením tvrdení ako „pomáha regenerovať už poškodené pečeňové bunky“, „veľmi komplexné preventívne a liečebné pôsobenie“, „pôsobí na mnohé ochorenia pečene“ (s výpočtom psoriázy, ekzémov, alergií, metabolického syndrómu, migrén, chronickej únavy, porúch spánku, erektilnej dysfunkcie) a „pomáha ľuďom bez ohľadu na ich stav a ochorenie“, prekračuje rámec bežnej propagácie doplnku výživy. Naopak, vytvára dojem, že ide o prostriedok určený na liečbu konkrétnych ochorení, teda o účinky charakteristické pre liek. Na tom nič nemenia ani odkazy zadávateľa na povolené zdravotné tvrdenia jednotlivých zložiek, ani na existenciu klinického skúšania. Rozhodujúci je obsah a vyznenie tvrdení o samotnom výrobku. Komisia preto konštatovala rozpor s čl. 44 ods. 2 Kódexu. Vo vzťahu k čl. 20 ods. 4 Kódexu (zneužitie nositeľa verejnej autority) komisia dospela k záveru, že účinkovanie Dr. Tomislava Majića, prezentovaného ako uznávaného kardiológa, ktorý priamo prednáša tvrdenia o liečebných účinkoch na konkrétne ochorenia, predstavuje použitie odbornej autority v regulovanom povolaní na zvýšenie dôveryhodnosti zdravotných tvrdení, čo zakladá porušenie čl. 20 ods. 4 Kódexu.
Telenákupný šot: „Biostile – Nutrilegs Forte“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o.
Rade ako združeniu etickej samoregulácie bola Radou pre mediálne služby postúpená sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu propagujúcemu produkt Biostile – Nutrilegs Forte v TV vysielaní. Sťažovateľ považuje reklamu za zavádzajúcu. Podľa jeho názoru reklama zastrašuje divákov neoverenými percentuálnymi štatistikami o „degeneratívnych zmenách ciev“, klamlivo používa označenie „LIVE“, hoci ide o nahrávku zo záznamu a uvádza úplne nové telefónne číslo na zber objednávok.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne opodstatnená. Telenákupný šot: „Biostile – Nutrilegs Forte“, zadávateľa: Biostile CZ SK HU s. r. o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 9 a čl. 15 ods. 1 Kódexu.
Komisia konštatovala, že reklama je vystavaná na téme ťažkých, opuchnutých a bolestivých nôh a zmien na cievach, pričom táto problematika tvorí základný komunikačný rámec spájaný s výrobkom. Osobné svedectvá zákazníčok pritom opisujú konkrétne zdravotné ťažkosti (bolesť, opuchy, tŕpnutie, popraskané kapiláry, kŕčové žily) predchádzajúce použitiu výrobku a následné zlepšenie po jeho aplikácii („moje nohy sú ľahšie, nemám bolesti“, „veľmi rýchlo mi pomohli, problémy som si vyriešila do mesiaca“). Takto koncipovaná reklama podľa názoru Komisie presahuje rámec bežnej kozmetickej prezentácie a vytvára dojem, že výrobok rieši konkrétne zdravotné problémy s cievami a žilami. Tým priznáva výrobku úžitkovú hodnotu nepomerne vyššiu, než zodpovedá jeho skutočnej povahe, čo je v rozpore s čl. 15 ods. 1 Kódexu.
Vo vzťahu k čl. 14 ods. 9 (štatistické údaje) Komisia zohľadnila, že reklama opakovane uvádza konkrétne percentuálne údaje („20 % populácie vo veku 20 rokov má zmeny na cievach“, „po 60-tke až 80 % degeneratívne zmeny“) bez uvedenia zdroja a časového údaja. Zadávateľom predložené odborné podklady však preukazujú len všeobecný výskyt chronických žilových ochorení rastúci s vekom, nie presnosť konkrétnych uvádzaných percent pre konkrétne vekové skupiny. Keďže údaje sú prezentované v bezprostrednej väzbe na ponuku výrobku bez overiteľného zdroja, plnia presvedčovaciu funkciu presahujúcu to, čo možno z podkladov objektívne vyvodiť, čo je v rozpore s čl. 14 ods. 9 Kódexu. Komisia ďalej konštatovala, že označenie „LIVE“ nebolo súčasťou televízneho vysielania, ale technickým prvkom rozhrania webového prehliadača, ktoré súvisí s potrebou rozlišovania programov, a nejde o klamlivý údaj. Rovnako samotná zmena telefónneho čísla oproti minulosti bez ďalších okolností tiež nezakladá klamlivosť reklamy.
Vonkajšia reklama (citylight): „Insidious: Sú medzi nami“, zadávateľa: Itafilm s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame na film „Insidious: Sú medzi nami“. Sťažovateľ namieta umiestnenie reklamy na hororový film na zastávke MHD v bezprostrednej blízkosti základnej školy. Domnieva sa, že použitie výrazne desivého vizuálu, ktorého účelom je vyvolávať strach a napätie, nie je vhodné umiestňovať na mieste, kde je mu bezprostredne a opakovane vystavené veľké množstvo detí. Za podstatnú sťažovateľ považuje aj skutočnosť, že nejde o ojedinelý prípad, nakoľko na rovnakom mieste sa opakovane objavujú reklamy na hororové filmy s výrazne desivými vizuálmi.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že vonkajšia reklama (citylight): „Insidious: Sú medzi nami“, zadávateľa: Itafilm s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia posúdila reklamu najmä z hľadiska zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Konštatovala, že predmetom reklamy je umelecké dielo hororového žánru, ktorého podstatou je vyvolanie napätia a strachu. Použitie týchto motívov je preto žánrovo primerané a samotný žáner nemožno z propagácie vylučovať. Vizuál reklamy Komisia hodnotí ako štylizovaný, bez samoúčelne šokujúcich prvkov či zjavnej snahy vyvolať intenzívny strach alebo úzkosť u širokej verejnosti. Vizuál neobsahuje explicitné, detailné ani realistické zobrazenie násilia, ktoré by bolo neprimerané z hľadiska ochrany detí a mladistvých. Vekové obmedzenie filmu (od 15 rokov) sa vzťahuje na dielo ako celok a nemožno ho automaticky prenášať na reklamný materiál, ten treba posudzovať samostatne. Ani umiestnenie vizuálu v blízkosti základnej školy podľa Komisie nedosahuje v spojení s jeho obsahom intenzitu zakladajúcu porušenie Kódexu. Komisia zároveň pozitívne hodnotí deklarovaný zámer zadávateľa, upozorňovať pri budúcich kampaniach na hororové filmy prevádzkovateľov reklamných plôch, aby sa vyhýbali umiestňovaniu takýchto vizuálov v bezprostrednej blízkosti miest s vysokou koncentráciou detí.
Reklama (leták na prevádzke Lidl Vysoká, Bratislava): „Oslávte to s nami – Prosecco Frizzante zadarmo“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči on site reklame v podobe letáku komunikujúceho možnosť získať produkt Prosecco Frizzante zadarmo pri nákupe nad 30€. Sťažovateľ uvádza, že pri vstupe do predajne boli zákazníkom distribuované letáky s ponukou prosecca zdarma pri nákupe nad 30 €, doplnené vizuálom konkrétneho produktu, ktorý vzbudzoval dojem, že práve on je predmetom akcie. Pri pokladni sa však ukázalo, že akcia platí na iný druh prosecca, než aký bol na letáku, a zvýhodnený produkt navyše v čase nákupu už v predajni nebol dostupný. Podľa sťažovateľa sa tak spotrebitelia mohli rozhodnúť pre nákup nad stanovenú sumu v mylnom presvedčení, že zaň budú odmenení konkrétnym produktom.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že že reklama (leták na prevádzke Lidl Vysoká, Bratislava): „Oslávte to s nami – Prosecco Frizzante zadarmo“, zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 5 písm. a) Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia konštatovala, že leták obsahoval výrazné vyobrazenie konkrétnej fľaše prosecca s oranžovou etiketou, hoci skutočným predmetom akcie bol iný produkt so žltou etiketou. Leták neobsahoval doložku, že vizuál produktu je ilustračný ani žiadnu informáciu o obmedzenej dostupnosti produktu či jeho limitovaných zásobách. Spotrebiteľ tak mohol oprávnene očakávať, že pri splnení podmienky nákupu nad stanovenú cenu, získa zadarmo práve produkt zobrazený v letáku a produkt mu bude po nákupe poskytnutý. Komisia tiež konštatovala, že doložka o platnosti a vypredaní zásob uvedená v hlavnom otváracom letáku, rovnako ako skutočnosť, že správne označenie produktu bolo dostupné v aplikácii Lidl Plus, je pre tento samostatný lokálny materiál irelevantná a tieto okolnosti zavádzajúci charakter letáku neodstraňujú. Vysvetlenie zadávateľa o neúmyselnej chybe pri zmene sortimentu po odovzdaní podkladu do tlače môže objasniť príčinu nezrovnalosti, nemení však objektívny účinok reklamy na spotrebiteľa. Keďže leták obsahoval vyobrazenie produktu, ktorý nebol predmetom ponuky, a opomenul informáciu o obmedzenej dostupnosti a ilustračnom charaktere zobrazenia, Komisia konštatovala rozpor s čl. 14 ods. 5 písm. b) Kódexu. Komisia zároveň pozitívne hodnotí zadávateľom deklarované prijaté nápravné opatrenia pri lokalizovaných materiáloch, tie však nemajú vplyv na posúdenie súladu už zverejnenej reklamy s Kódexom.
Šírenie televízneho šotu „Biostile – Liver protect Complex – Detox Tea“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu, ktorý prezentuje produkty zadávateľa Biostile CZ SK HU s.r.o., odvysielaného v televíznej programovej služby MARKÍZA Klasik. Sťažovateľ namietal najmä spôsob prezentácie produktu a osoby vystupujúcej v reklame ako odbornej pracovníčky spoločnosti, ako aj používanie zdravotných a liečebných tvrdení. Zároveň poukazoval na podľa jeho názoru manipulatívne prvky predajnej komunikácie a na možné porušenie právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa a označovanie a propagáciu výživových doplnkov.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Biostile – Liver protect Complex – Detox Tea“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik, pred vydaním nálezu č. 76 (07-13) I., strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov výživových doplnkov, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 76 (07-13) II.), v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s ustanoveniami čl. 44 ods. 2 a čl. 20 ods. 4 Kódexu.
Šírenie televízneho šotu „Biostile – Nutrilegs Forte“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu telenákupného šotu, ktorý prezentuje produkty zadávateľa Biostile CZ SK HU s.r.o., odvysielaného v televíznej programovej služby MARKÍZA Klasik. Sťažovateľ namietal najmä používanie neoverených štatistických údajov o „degeneratívnych zmenách ciev“ a označenie „LIVE“, keďže podľa jeho názoru išlo o vopred nahratý záznam. Poukázal tiež na uvedenie telefónneho čísla určeného na prijímanie objednávok.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného telenákupného šotu „Biostile – Nutrilegs Forte“ v televíznom vysielaní programovej služby MARKÍZA Klasik, pred vydaním nálezu č. 77 (07-14) I., strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že úlohou ani možnosťou šíriteľa nie je odborné overovanie všetkých tvrdení uvedených v reklame, najmä pokiaľ ide o posudzovanie účinkov kozmetických výrobkov, ktoré si vyžaduje odborné znalosti a prístup k podkladom, ktorými šíriteľ spravidla nedisponuje. Senát zároveň zastáva názor, že predmetný telenákupný šot neobsahoval také zjavné alebo jednoznačne rozpoznateľné prvky klamlivosti či zavádzania, na základe ktorých by bolo možné od šíriteľa spravodlivo požadovať, aby jeho vysielanie odmietol. V čase vysielania spotu šíriteľ nedisponoval relevantnými informáciami ani rozhodnutím príslušného orgánu samoregulácie, ktoré by spochybňovali pravdivosť prezentovaných tvrdení. Za týchto okolností senát dospel k záveru, že šíriteľ nemohol objektívne vedieť, že predmetný reklamný spot je v rozpore s pravidlami Protokolu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného senát konštatuje, že vo vzťahu k šíriteľovi nedošlo k porušeniu § 6 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Senát však v súvislosti s námietkami sťažovateľa, najmä vo vzťahu ku klamlivosti reklamy odkazuje na rozhodnutie vydané vo vzťahu k zadávateľovi reklamy (nález č. 77 (07-14) II.), v zmysle ktorého Komisia rozhodla, že reklama je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 9 a čl. 15 ods. 1.
Šírenie reklamného oznamu „Superlove“ v rozhlasovom vysielaní programovej služby rádia Expres
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu rozhlasového spotu, ktorý prezentuje portál superlove.sk, odvysielaného v rámci rozhlasovej programovej služby rádia Expres. Sťažovateľ namietal odvysielanie reklamy na erotické pomôcky v rannom čase o 5:58 hod., keďže reklamu podľa svojich slov počul v prítomnosti svojho 11-ročného syna a považoval jej vysielanie v tomto čase za nevhodné vzhľadom na možnú prítomnosť maloletých poslucháčov.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetného reklamného oznamu „superlove“ v rozhlasovom vysielaní programovej služby rádia Expres, strana Protokolu – vysielateľ rozhlasovej programovej služby, spoločnosť BAUER MEDIA Slovakia, k. s., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Vzhľadom na predmet propagácie preto Senát považoval za rozhodujúce posúdiť súlad vysielania Spotu s § 16 ods. 1 Protokolu, ktorý osobitne upravuje časové podmienky vysielania reklamných oznámení na erotické služby, erotický tovar alebo erotické audiotextové služby. Podľa uvedeného ustanovenia je zakázané vysielať takéto reklamné oznámenia v čase medzi 06.00 hod. a 22.00 hod. Z podkladov predložených Šíriteľom vyplýva, že predmetný Spot bol dňa 14. 8. 2026 zaradený do vysielania v čase o 05.59 hod. Sťažovateľ uvádza čas jeho odvysielania približne o 05.58 hod. V oboch prípadoch ide o čas pred 06.00 hod., teda pred začiatkom časového obdobia, počas ktorého § 16 ods. 1 Protokolu vysielanie reklamy na erotický tovar zakazuje. Senát preto konštatuje, že z hľadiska časového obmedzenia stanoveného v § 16 ods. 1 Protokolu bol predmetný Spot odvysielaný v povolenom časovom pásme. Senát sa zaoberal aj argumentom sťažovateľa, podľa ktorého mohol byť Spot v skorých ranných hodinách vypočutý maloletým poslucháčom. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže založiť rozpor s § 16 ods. 1 Protokolu. Uvedené ustanovenie stanovuje objektívnu časovú hranicu pre vysielanie reklamných oznámení na erotický tovar. Rozhodujúcou skutočnosťou je preto čas, v ktorom bol reklamný komunikát odvysielaný, a nie individuálna okolnosť, kto sa v danom čase nachádzal v dosahu rozhlasového vysielania. Senát zároveň nepovažoval za potrebné vyvodzovať rozpor s § 7 ods. 1 Protokolu len zo skutočnosti, že predmetom reklamy je erotický tovar. Ustanovenie § 16 ods. 1 Protokolu totiž výslovne počíta s možnosťou vysielania reklamných oznámení na erotický tovar a upravuje podmienky, za ktorých je takéto vysielanie prípustné. Samotná skutočnosť, že Spot propaguje erotický tovar, preto bez ďalšieho neznamená, že ide o reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých podľa § 7 ods. 1 Protokolu. Senát pri posúdení obsahu Spotu nezistil ani ďalšie skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho rozpore s Protokolom. Spot síce využíva tematiku intimity a sexuality, čo je vzhľadom na charakter propagovaného sortimentu prirodzené, avšak neobsahuje vulgárne výrazy, explicitný opis sexuálnych praktík ani iné obsahové prvky, ktoré by samostatne zakladali rozpor s uvedeným ustanovením, prípadne ani s ustanoveniami o slušnosti v reklame definovanými v Kódexe.
Šírenie MKK (dňa 16. 8. 2026 v čase medzi 17:00 do 17:30 hod.“ v televíznom vysielaní programovej služby TV Dajto
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči odvysielaniu reklamného bloku v rámci programovej služby TV Dajto. Sťažovateľ namietal výrazné zvýšenie hlasitosti zvukovej zvučky na začiatku reklamného bloku vo vysielaní, ktoré podľa jeho názoru bolo podstatne hlasnejšie než predchádzajúci program aj samotný reklamný blok. Žiadal preto preverenie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa úrovne hlasitosti zvukovej zložky vysielania.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením mediálnej komerčnej komunikácie, v danom čase a dátume, v televíznom vysielaní programovej služby TV Dajto, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade senát pri posudzovaní vychádzal z výsledkov merania hlasitosti predmetného časového úseku na programovej službe TV Dajto. Pokiaľ ide o kritérium integrovanej hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu dosiahla hlasitosť vysielania úroveň v rámci Vyhláškou povolenej odchýlky +/- 0,5 LU od predpísanej úrovne – 23,0 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium okamžitej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu -15 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium krátkodobej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu – 20 LUFS. Po vykonaní dôkazov tak senát dospel k záveru, že namerané hodnoty v predmetnom časovom úseku zodpovedajú požiadavkám Vyhlášky.