BRATISLAVA. Dňa 25. 6. 2026 sa konalo 6. zasadnutie Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Senát“). Senát, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy, posúdil sťažnosti voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijal nasledovné rozhodnutia:
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 17. 5. 2026 v čase medzi 12:00 do 15:00 hod.) v televíznom vysielaní programovej služby JOJ
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamy vo vysielaní programovej služby JOJ. Sťažovateľ uvádza, že počas prenosu hokejového zápasu Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji dochádza k nabádaniu k stávkovaniu maloletých reklamami Tipsport.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní TV JOJ, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MAC TV s.r.o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát sa s námietkami sťažovateľa nestotožnil. Sponzorské odkazy spĺňali požiadavky Protokolu, keďže neobsahovali prvky propagujúce služby sponzora nad rámec prípustnej sponzorskej komunikácie. Rovnako senát nezistil porušenie pravidiel týkajúcich sa časového zaradenia reklamy na hazardné hry. Vo vzťahu k námietke, že reklama bola zameraná na maloletých, senát dospel k záveru, že posudzované komunikáty boli svojím obsahom a spracovaním určené dospelému publiku. Neobsahovali prvky typicky oslovujúce deti ani osoby mladšie ako 18 rokov a počas vysielania obsahovali zákonom požadované upozornenie na riziká hazardných hier. Samotná skutočnosť, že reklama bola odvysielaná počas športového podujatia sledovaného aj maloletými, podľa Komisie neznamená, že je na maloletých zacielená.
Šírením sponzorských odkazov na výživové doplnky na erekciu – „Clavin“ (dňa 15. 5. 2026, 16. 5. 2026 a 21. 5.2026) v televíznom vysielaní TV Markíza
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní na programovej stanici TV Markíza. Sťažovateľ namieta voči odvysielanou sponzorských odkazov na výživové doplnky na podporu erekcie „Clavin“. Podľa sťažovateľa by uvedená reklama mala byť odvysielaná až po 22.00 hod.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním sponzorských odkazov „Clavin Intensive – Bar“; „Clavin Intensive – Kasíno“; „Clavin Intensive – Rooftop“ (v dňoch 15. 5. 2026; 16. 5. 2026 a 20. 5. 2026 ) v televíznom vysielaní programovej služby TV Markíza strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Z pohľadu priemerného spotrebiteľa preto niet pochybnosť o povahe mediálnej komerčnej komunikácie. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako mediálnu komerčnú komunikáciu (sponzorský odkaz). Z pohľadu Senátu v predmetnom prípade niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup, pričom súčasťou sponzorského odkazu smie byť aj tovar sponzora s priamym zámerom ho propagovať v sponzorskom odkaze. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie predmetných sponzorských odkazov z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti, Senát v predmetnom prípade odkazuje na rozhodnutie Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom (bližšie pozri arbitrážny nález č. 63 (11-01) zo dňa 18. 12. 2023). Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch, čo senát skonštatoval aj v rámci predchádzajúceho nálezu (bližšie pozri arbitrážny nález č. 03 (02-01) zo dňa 10. 3. 2026). V rámci ochrany maloletých je zakázané vysielať reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä takú, ktorá obsahuje pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie (§ 7 ods. 1 Protokolu).
Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov pritom neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ako ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Sponzorské odkazy tak nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je tak toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania, osobitne ak boli odvysielané v čase po 20.00 hodine.
Odvysielanie reportáže: „Niekde zakázané, inde dovolené“ (dňa 1. 6. 2026) v televíznom vysielaní TV JOJ
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči odvysielaniu reportáže „Niekde zakázané, inde dovolené“ v rámci relácie Krimi, šírenej vo vysielaní TV JOJ dňa 1. 6. 2026. Sťažovateľ uvádza, že posledné minúty relácie Krimi, obsahujú propagáciu ilegálnej psychtropnej látky marihuany (konope).
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reportáže: „Niekde zakázané, inde dovolené“ (dňa 1. 6. 2026) v televíznom vysielaní programovej služby TV JOJ, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MAC TV s. r. o., Bratislava strana Protokolu – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát v prvom rade posudzoval, či predmetný komunikát má charakter reklamy (mediálnej komerčnej komunikácie, resp. skrytej mediálnej komerčnej komunikácie). Zo záznamu vysielania je zrejmé, že komunikát mal podobu reportáže (spravodajského príspevku), odvysielanej v rámci spravodajského formátu relácie KRIMI, ktorá je dlhodobo súčasťou programovej štruktúry šíriteľa a zaoberá sa aj témami trestného práva. Obsahom reportáže tak dramaturgicky mohlo byť informovanie o existencii a fungovaní zariadenia v Spojených štátoch amerických, v ktorom je za splnenia zákonných podmienok možné legálne užívať produkty z konope, ako aj širšie informovanie o rozdieloch medzi (trestno)právnou úpravou v USA a (trestno)právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Súčasťou reportáže boli reportážne vstupy redaktora, archívne a ilustračné zábery, ako aj vyjadrenia osôb pôsobiacich v predmetnom zariadení. Skutočnosť, že reportáž identifikovala konkrétny podnik, jeho spoluvlastníka alebo zamestnancov, sama osebe nepostačuje na záver o existencii propagácie. Z celkového kontextu reportáže vyplýva jej informačný charakter. Reportáž obsahovala explicitné upozornenia na odlišnú právnu úpravu na území Slovenskej republiky aj na skutočnosť, že držba a predaj marihuany sú na Slovensku protiprávne a môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť. Z uvedeného je zrejmé, že prevažoval informačný charakter reportáže a že jej cieľom nebolo podporovanie alebo podnecovanie užívania omamných látok či propagácia konkrétneho zariadenia. Nebolo preukázané, že by odvysielanie reportáže bolo výsledkom obchodnej spolupráce medzi vysielateľom a prevádzkovateľom podniku. Nebolo preukázané poskytnutie odplaty ani inej protihodnoty, pričom neexistujú ani iné objektívne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že reportáž bola vytvorená na propagačné účely, resp. by vznikla ako súčasť komerčnej spolupráce. Navyše ani v reportáži samotnej neboli identifikované také obsahy, z ktorých by bolo možné odvodiť záver o využití informácie na propagačné účely. Senát prihliadol na skutočnosť, že reportáž bola odvysielaná ako súčasť spravodajskej relácie Krimi, pričom jej štruktúra, spôsob spracovania aj redakčný komentár zodpovedajú štandardným znakom televíznej spravodajskej reportáže (danej kategórie) a sú v súlade s dramaturgiou predmetného programu. Senát sa taktiež nedomnieva, že by predmetný komunikát mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu o podstate odvysielaných informácií, a to ani vo vzťahu k obsahovému a žánrovému zameraniu relácie samotnej. Senát konštatoval, že daný komunikát nie je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou, ani neobsahuje skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu).
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 7. 6. 2026 v čase medzi 20:30 do 23:00 hod.) v televíznom vysielaní programovej služby TV MARKÍZA
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní. Sťažovateľ uvádza, že dňa 7. 6. 2026 v čase cca o 22:31 hod. „majú strašne hlasno pustené reklamy. Ide film v nejakej hlasitosti a keď tam skočí reklama tak má raz takú hlasitosť.“
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, žeže šírením mediálnej komerčnej komunikácie dňa 7. 6. 2026 v čase od 20:30 do 23:00 hod. v televíznom vysielaní programovej služby TV MARKÍZA strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade senát pri posudzovaní vychádzal z výsledkov merania hlasitosti predmetného časového úseku na programovej službe TV MARKÍZA. Pokiaľ ide o kritérium integrovanej hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu dosiahla hlasitosť vysielania úroveň v rámci Vyhláškou povolenej odchýlky +/- 0,5 LU od predpísanej úrovne – 23,0 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium okamžitej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu -15 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium krátkodobej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu – 20 LUFS. Po vykonaní dôkazov tak senát dospel k záveru, že namerané hodnoty v predmetnom časovom úseku zodpovedajú požiadavkám Vyhlášky.
Šírenie reklamy v televíznom vysielaní TV JOJ (dňa 11. 6. 2026 v čase medzi 6.00 a 18.00 hod., resp. v programe Súdna sieň“)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní. Sťažovateľ o.i. namieta voči množstvu odvysielanej reklamy.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní TV JOJ, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MAC TV s.r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
S ohľadom na obsah sťažnosti senát na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že šíriteľ v skúmanom časovom úseku dňa (6.00 – 18.00 hod.) odvysielal 24 reklamných blokov, pričom vysielanie reklamných oznamov a telenákupu neprekročilo trvanie 8640 sekúnd. Z uvedeného vyplýva, že šíriteľ splnil podmienky, ktoré na časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu Protokol kladie (§ 18 ods. 1 Protokolu) a k celkovému prekročeniu časového rozsahu vysielania reklamných šotov a telenákupu nedošlo. Senát sa tiež zaoberal prerušením skúmaného programu reklamou. V čase, ktorý uvádza sťažovateľ, bol na programovej službe odvysielaný program „Súdna sieň“ (slovenský reality seriál zo súdneho prostredia). Uvedený program nie je typom programu, ktorého vysielanie by bolo zakázané prerušovať reklamou, pričom v prípade tohto typu programu počet prerušení nie je obmedzený dĺžkou epizódy. Program, ktorého plánovaný čas vysielania presahoval 30 minút, bol prerušený dvomi reklamnými blokmi, teda možno hovoriť o konzervatívnom uplatnení pravidla (porovnaj pravidlo § 17 ods. 5 písm. b/ Protokolu). Senát dospel k záveru, že v predmetnom prípade vysielateľ zabezpečil tiež, aby pri prerušení programu reklamným oznamom nebola narušená celistvosť, hodnota a charakter programu (§ 17 ods. 5 Protokolu).