BRATISLAVA. Dňa 25. 6. 2026 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Vonkajšia reklama (bigboard): „E-cigarety Blu“, zadávateľa Imperial Brands Slovakia a. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame „E-cigarety Blu“. Podľa názoru sťažovateľa reklama cieli na najmenšie deti, pričom používa infantilný jazyk a vizuál, ktoré robia z návykového produktu atraktívnu hračku. Sťažovateľ sa domnieva, že reklama agresívne útočí na detskú zvedavosť, zdravie a vývoj a je tak v absolútnom rozpore so spoločenskou zodpovednosťou.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že vonkajšia reklama „E-cigarety Blu“, zadávateľa Imperial Brands Slovakia a. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia konštatovala, že propagovaný výrobok je elektronickou cigaretou bez obsahu tabaku, a teda predmetná reklama nepodlieha zákazu reklamy tabakových výrobkov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame. Komisia posudzovala súlad reklamy s Kódexom, jeho špecifickými pravidlami pre reklamu tabakových výrobkov, ktoré sa primerane vzťahujú aj na reklamu elektronických cigariet, najmä vo vzťahu k ochrane maloletých. Komisia sa nestotožnila s tvrdením, že reklama bola zameraná na maloletých, nakoľko vizuál neobsahuje detské motívy, maloleté osoby, animované postavy ani iné prvky osobitne atraktívne pre deti. Ani slogan „CHUŤ, KTORÁ JE FAKT WOOOOW“ nemožno považovať za jazykový prostriedok typický výlučne pre maloletých. Ide o bežný expresívny výraz neformálnej komunikácie a prípustnú reklamnú hyperbolu. Komisia prihliadla aj na umiestnenie reklamy na veľkoplošnom nosiči pri diaľnici, ktorého typickými adresátmi sú dospelí vodiči a spolujazdci. Nebolo preukázané, že by sa reklama nachádzala v blízkosti školy, detského ihriska alebo iného priestoru určeného primárne maloletým. Samotná viditeľnosť reklamy maloletými neznamená, že je na nich zameraná. Reklama navyše obsahovala zreteľné zdravotné upozornenie o obsahu nikotínu, jeho vysokej návykovosti, možnej škodlivosti pre zdravie a určení výrobku výlučne dospelým spotrebiteľom. Nezamlčovala teda riziká ani nevytvárala dojem zdravotnej neškodnosti výrobku. Komisia zároveň konštatovala, že reklama neprezentuje elektronickú cigaretu ako prostriedok spoločenského úspechu, atraktivity, športového výkonu alebo riešenia osobných problémov, ani nenabáda osoby, ktoré nikotínové výrobky neužívajú, aby ich začali používať. Komisia preto dospela k záveru, že reklama neprekročila hranice eticky akceptovateľnej komerčnej komunikácie, bola pripravená s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom a bola aj v súlade s pravidlami ochrany maloletých.
Online reklama (web stránka zadávateľa): „Nepreplácaj a poď do 4ky“, zadávateľa: SWAN, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame „Nepreplácaj a poď do 4ky“ v podobe obsahu webovej stránky zadávateľa. Sťažovateľ namietal priame komunikačné porovnanie medzi ponukou zadávateľa a ponukou konkurenčných operátorov, pričom sa domnieva, že takýto typ komunikácie môže narúšať korektnú a zdravú hospodársku súťaž a môže negatívne vplývať na celkovú úroveň trhu a posúvať diskusiu primárne do cenovej roviny namiesto budovania hodnoty, kvality služieb a diferenciácie značiek.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že online reklama (web stránka zadávateľa): „Nepreplácaj a poď do 4ky“, zadávateľa: SWAN, a.s., nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia preskúmaním dospela k záveru, že predmetná reklama je porovnávacou reklamou podľa čl. 18 Kódexu, nakoľko porovnáva mobilné paušály jednotlivých poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Komisia skonštatovala, že posudzovaná reklama porovnáva služby určené na rovnaký účel a uspokojujúce rovnakú potrebu, konkrétne mobilné hlasové a dátové služby dostupné na slovenskom trhu, pričom porovnanie vychádza z konkrétnych, podstatných a overiteľných údajov, najmä z ceny paušálov, objemu dát, počtu minút, SMS a ďalších parametrov. Reklama zároveň uvádza dátum porovnania a odkaz na zdrojovú tabuľku, čím spotrebiteľovi umožňuje overiť prezentované informácie a vytvoriť si vlastný úsudok. Porovnanie pritom nie je vo všetkých parametroch bezvýhradne v prospech zadávateľa. Komisia nezistila, že by bolo porovnanie neobjektívne alebo zavádzajúce. Vo vzťahu k použitým sloganom „Platiť viac nedáva zmysel“, „Nepreplácaj“ alebo „preplatíš aj gate“, komisia konštatovala, že predstavujú expresívny marketingový jazyk, ktorý nemení vecný základ porovnania a nemožno ho považovať za znevažovanie konkurencie. Podľa názoru komisie reklama nespochybňuje kvalitu služieb ani obchodnú povesť konkurencie. Konkurenční operátori sú v reklame označení len v rozsahu potrebnom na identifikáciu porovnávaných ponúk a ich paušály sú označené jednoznačne, takže spotrebiteľ nemôže nadobudnúť dojem, že ide o produkty jedného podnikateľa alebo že medzi nimi existuje obchodné prepojenie. Komisia prihliadla aj na to, že porovnávanie cien a parametrov služieb je bežným nástrojom hospodárskej súťaže na trhu elektronických komunikácií. Komisia preto uzavrela, že reklama spĺňa požiadavky prípustnej porovnávacej reklamy podľa čl. 18 Kódexu, nakoľko porovnáva služby rovnakého účelu na základe konkrétnych a overiteľných údajov, nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny, neznevažuje konkurenciu, nezneužíva jej dobré meno a neprezentuje vlastné služby ako napodobeninu konkurenčných produktov.
Online reklama (príbeh zverejnený na Instagrame): „Z centra Viedne na letisko v Bratislave“, zadávateľa/ šíriteľa: Slovak Lines Express, a. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príbehu na Instagrame zverejnenom na profiloch @janka_travelhacker a @slovaklines: „Z centra Viedne na letisko v Bratislave“. Sťažovateľ namieta pravdivosť tvrdenia „Za 1h 15min vieme byť v centre Viedne“. Argumentuje, že predmetná linka spája bratislavské letisko s Viedňou a priemerný Bratislavčan sa musí najprv na letisko dopraviť. V závislosti od zvoleného dopravného prostriedku tak reálna celková cesta do Viedne pre väčšinu obyvateľov Bratislavy predstavuje 100–115 minút a na uvedenej trase existujú aj alternatívne, časovo výhodnejšie, možnosti prepravy. Sťažovateľ ďalej namieta, že stories nie je označená ako spolupráca napriek tomu, že propaguje konkrétnu komerčnú službu s tagom zadávateľa, ktorý stories účtu @janka_travelhacker aj prezdieľal na svojom instagramovom účte @slovaklines.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama v podobe príbehu na Instagrame zverejnenom na profile @slovaklines: „Z centra Viedne na letisko v Bratislave“, zadávateľa / šíriteľa: Slovak Lines Express, a. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa v prvom rade zaoberala otázkou, či predmetná komunikácia predstavuje reklamu v zmysle čl. 2 ods. 1 Kódexu. Pri posudzovaní vychádzala o.i. aj z tvrdení influencerky, ktorá uviedla, že predmetný príbeh, zverejnený na instagramovom profile @janka_travelhacker bol vytvorený a zverejnený z jej vlastnej iniciatívy za účelom poskytnutia praktickej informácie svojim sledovateľom. Rovnako tak z vyjadrenia spoločnosti Slovak Lines Express, a. s. vyplynulo, že medzi influencerkou a spoločnosťou v súvislosti s predmetným zverejnením neexistovala dohoda o spolupráci. Komisia preto vo vzťahu k príspevku zverejnenom na profile @janka_travelhacker influencerkou nemala za preukázané, že ide o reklamu v zmysle čl. 2 ods. 1 Kódexu. Odlišne však Komisia posúdila následné zverejnenie predmetného obsahu spoločnosťou Slovak Lines Express, a. s. Hoci spoločnosť nebola iniciátorom vzniku pôvodného príspevku, z vlastného rozhodnutia tento obsah prevzala a zverejnila prostredníctvom svojho oficiálneho profilu na sociálnej sieti Instagram. Týmto konaním spoločnosť iniciovala vlastný komunikačný proces vo vzťahu k svojim sledovateľom. Predmetom tejto komunikácie bolo informovanie spotrebiteľov o službe spoločnosti, podporenie jej pozitívneho vnímania, a tým aj ovplyvnenie ich spotrebiteľského správania. Komisia preto dospela k záveru, že hoci predmetný obsah nevznikol v rámci reklamnej spolupráce, jeho následné vedomé prevzatie a zverejnenie spoločnosťou na jej oficiálnom profile napĺňa definičné znaky reklamy podľa čl. 2 ods. 1 písm. b) Kódexu. S ohľadom na vyššie uvedené Komisia posudzovala predmetný príspevok v rozsahu, v akom bol zverejnený na oficiálnom profile spoločnosti Slovak Lines Express, ako reklamu. Komisia sa nedomnieva, že by reklama bola v rozpore s ustanoveniami o klamlivosti v reklame. Vo vzťahu k pravdivosti tvrdenia „ Za 1h 15min vieme byť v centre Viedne bez toho, aby sme sa zastavovali na Schwechate.“, Komisia konštatovala, že tvrdenie sa vzťahuje na čas jazdy tejto linky medzi jej nástupnou a cieľovou zastávkou a uvádzaný čas zodpovedá plánovanému cestovnému času predmetného spojenia. Z obsahu príspevku nevyplýva, že by deklaroval celkový čas cesty z ľubovoľného miesta v Bratislave. Komisia zároveň zohľadnila, že reklamná komunikácia obsahuje aj hodnotiace tvrdenia autorky, ako napríklad „Na prvú si človek ani neuvedomí, aké je to super pre nás, Bratislavčanov“ alebo „A tá cena – top.“, ktoré predstavujú subjektívne hodnotenie a spotrebiteľ ich bude vnímať ako osobný názor, nie ako objektívne overiteľné skutkové tvrdenia. S ohľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že predmetná reklama neobsahuje tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu vo vzťahu k prezentovanej službe a reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
Online reklama (reklama vo vyhľadávači): „Psychoterapeutická poradňa“, zadávateľa: DIABENE, spol. s r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči online reklame, v podobe odkazov vo vyhľadávači Google, ktoré propagujú psychoterapeutickú poradňu, zadávateľa DIABENE, spol. s r.o. Sťažovateľ namieta klamlivosť reklamy, v ktorej sa inzerent explicitne označuje a prezentuje ako „psychológ“ s cieľom prilákať klientov hľadajúcich odbornú psychologickú pomoc v Banskej Bystrici, čím vedome uvádza spotrebiteľa do omylu. Sťažovateľ argumentuje, že zadávateľ reklamy nie je registrovaný v Slovenskej komore psychológov, nedisponuje licenciou na výkon samostatnej psychologickej praxe a svoje služby na trhu ponúka výhradne na základe voľných živností (poradenská činnosť a koučing).
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama (reklama vo vyhľadávači): „Psychoterapeutická poradňa“ zadávateľa: DIABENE, spol. s r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 3; čl. 12 ods. 1; čl. 14 ods. 1 písm. a), b) a c) a čl. 14 ods. 3 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia konštatovala, že priemerný spotrebiteľ dôvodne očakáva, že osoba, označená v reklame ako psychológ, disponuje príslušným odborným vzdelaním a oprávnením poskytovať služby v postavení psychológa. Zo stanoviska zadávateľa pritom vyplýva, že zadávateľ takúto kvalifikáciu nemá, že nie je psychológom, ale sociálnym pracovníkom, psychoterapeutom s licenciou B so supervíziou a koučom. Komisia zobrala na vedomie aj vysvetlenie zadávateľa, podľa ktorého išlo o pochybenie v komunikácii s marketingovým špecialistom, podľa ktorého predmetné označenie nebolo použité so zámerom uviesť spotrebiteľov do omylu. Komisia je toho názoru, že ani prípadné pochybenie pri tvorbe reklamy nezbavuje zadávateľa zodpovednosti za obsah verejne šírenej reklamnej komunikácie. Komisia neakceptovala ani argument, že spotrebitelia rozdiel medzi psychológom a psychoterapeutom často nerozlišujú. Práve ich možná neznalosť zvyšuje požiadavku na presnú, jednoznačnú a pravdivú komunikáciu, osobitne pri službách súvisiacich s duševným zdravím, kde môže byť odborná kvalifikácia poskytovateľa podstatná pre rozhodnutie spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené Komisia považuje reklamu za spôsobilú uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu a tiež za klamlivú obchodnú praktiku v kontexte čl. 14 ods. 1 písm. c) Kódexu. Komisia ďalej konštatovala aj porušenie čl. 14 ods. 3 Kódexu, podľa ktorého reklama nesmie na základe klamlivých údajov získavať vlastnému alebo cudziemu podniku prospech na úkor iného. Použitím označenia „psychológ“ získal zadávateľ konkurenčnú výhodu pri oslovovaní spotrebiteľov, ktorí cielene vyhľadávali služby psychológa. Takéto označenie mohlo viesť k tomu, že spotrebiteľ uprednostnil zadávateľa pred inými poskytovateľmi, ktorí svoje služby komunikovali v súlade so svojou skutočnou odbornou kvalifikáciou. Komisia však oceňuje, že zadávateľ po upozornení pristúpil k odstráneniu sporných formulácií a reklamu upravil ešte pred vydaním arbitrážneho nálezu.
TV reklama (reklamné oznamy, sponzorský odkaz): „Streamy“; „Súťaže“; „Bonus“; „Kurzy“ / sponzorský odkaz: „Tipsport MS v hokeji 2026“, zadávateľa: TIPSPORT SK, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, postúpenú Radou pre mediálne služby, voči „šíreniu reklamy Tipsport na hazardné hry počas MS v hokeji vo vysielaní JOJ“ vo forme reklamných oznamov / sponzorských odkazov. Sťažovateľ namietal, že počas MS v ľadovom hokeji predmetná reklama nabáda k stávkovaniu maloletých.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že TV reklama (reklamné oznamy, sponzorský odkaz): „Streamy“; „Súťaže“; „Bonus“; „Kurzy“ / sponzorský odkaz: „Tipsport MS v hokeji 2026“, zadávateľa: TIPSPORT SK, a.s. nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu a Kódexu zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier v Slovenskej republike a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Preskúmaním sťažovateľom namietaných reklamných spotov Komisia dospela k záveru, že reklama bola obsahom aj vizuálnym spracovaním určená dospelým spotrebiteľom. Zobrazovala výlučne dospelé osoby, tematicky vychádzala zo športového stávkovania a neobsahovala detských hrdinov, animované postavy, motívy z detských filmov či hier ani iné prvky osobitne atraktívne pre maloletých. Samotné odvysielanie reklamy počas športového podujatia sledovaného aj maloletými neznamená, že bola na túto skupinu zacielená. Spoty navyše počas celej doby obsahovali označenie „18+“ a upozornenie na riziko finančných strát a vzniku závislosti, čím jasne deklarovali určenie služby výlučne plnoletým osobám. Komisia zároveň nezistila, že by reklama nabádala k neuváženému hraniu alebo prezentovala hazard ako riešenie finančných problémov, prostriedok osobného úspechu, spoločenského uznania či garantovaný spôsob dosiahnutia zisku. Neidentifikovala ani žiadne obsahové a formálne prvky reklamy, ktoré by prekračovali hranice zodpovednej reklamnej praxe v zmysle Kódexu ani porušenie pravidiel Kódexu zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier.
Online reklama (príspevok na Facebooku a tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Kváskový croissant“, zadávateľa: I.D.C. Holding, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť fyzickej osoby voči online reklame komunikujúcej croissant Duo od Sedity. Sťažovateľ namietal pravdivosť označenia výrobku ako kváskového, pričom uvádzal, že výrobok obsahuje okrem pšeničného kvásku aj droždie. Podľa názoru sťažovateľa výrobok v takomto prípade nemožno označiť za kváskový, nakoľko v zabehnutej praxi medzi pekármi sa za kváskový výrobok označuje len ten, ktorý obsahuje výlučne kvások.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama (príspevok na Facebooku a tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Kváskový croissant“, zadávateľa: I.D.C. Holding, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia prihliadla na to, že pojem „kváskový výrobok“ nie je definovaný právnymi predpismi Európskej únie ani Slovenskej republiky a teda neexistuje záväzná norma, podľa ktorej by takto označený výrobok musel byť pripravený výlučne z kvásku bez použitia droždia. Reklama zároveň neobsahovala tvrdenia ako „100 % kváskový“, „iba z kvásku“ alebo „bez droždia“, ktoré by mohli vyvolať očakávanie, že kvások bol jediným fermentačným prostriedkom. Označenie „kváskový“ podľa Komisie priemerný spotrebiteľ vníma najmä ako informáciu o použití kvásku pri výrobe a o jeho vplyve na vlastnosti výrobku. Úplné zloženie vrátane prítomnosti droždia bolo navyše uvedené na obale výrobku, takže spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými použitými zložkami. Komisia preto dospela k záveru, že označenie „kváskový“ nie je nepravdivé ani spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu o povahe, zložení alebo kvalite výrobku.
Online reklama (video na Instagram): „výživový doplnok GymBeam Iron Complex“, zadávateľa: GymBeam s.r.o.; šíriteľa: Lenka Králová
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príspevku zverejnenom na instagramovom profile @l3nik, influencerky Lenky Královej, komunikujúcom výživový doplnok GymBeam Iron Complex. Sťažovateľ namietal absenciu označenia príspevku ako platenej spolupráce, keďže má menovaná v profile uvedené, že je ambasádorkou GYMBEAM. Sťažovateľ považuje v uvedenom prípade reklamu za skrytú.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama v podobe videa zverejnenom na instagramovom profile @l3nik propagujúcom „výživový doplnok GymBeam Iron Complex“, zadávateľa: GymBeam s.r.o. a šíriteľa: Lenka Králová je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 3 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia vychádzala zo skutočnosti, že medzi spoločnosťou GymBeam a influencerkou Lenkou Královou existoval v čase zverejnenia predmetného príspevku potvrdený aktívny zmluvný obchodný vzťah, v rámci ktorého influencerka vystupovala ako ambasádorka značky GymBeam. Podľa názoru Komisie, ak ambasádor v rámci existujúceho komerčného vzťahu zverejní obsah, ktorý propaguje alebo pozitívne prezentuje značku alebo jej produkt, spotrebiteľ má byť jasne informovaný o existencii obchodného vzťahu, a to aj vtedy, ak konkrétny príspevok nebol samostatne objednaný alebo honorovaný. Komisia prihliadala aj na spôsob spracovania predmetného videa, v ktorom bol opakovane a zreteľne prezentovaný výrobok GymBeam Iron Complex. Influencerka ho zobrazovala, opisovala svoju skúsenosť s jeho užívaním a spájala ho s pozitívnym výsledkom. Celkové spracovanie preto mohlo u priemerného spotrebiteľa vyvolať dojem propagácie konkrétneho produktu, a to aj bez zľavového kódu, odkazu na e-shop alebo priamej výzvy na kúpu. Informácia o ambasádorskej spolupráci uvedená iba v profile influencerky podľa Komisie nezabezpečovala dostatočnú transparentnosť konkrétneho príspevku. Spotrebiteľ mal byť priamo a jednoznačne informovaný o obchodnom vzťahu, keďže táto skutočnosť mohla ovplyvniť jeho vnímanie dôveryhodnosti prezentovaného obsahu.
TV spot (dostupný aj na YouTube): „Široký výber za senzačne nízke ceny“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od skupiny fyzických osôb voči spotu: „Kaufland – Široký výber za senzačne nízke ceny. Námietky smerovali voči možnému porušeniu zásad pravdivosti, čestnosti a spoločenskej zodpovednosti reklamy (najmä voči slovenským dôchodcom), v ktorej vystupuje populárny herec a moderátor, Michal Hudák. Ten v minulosti v médiách otvorene priznal, že pre seba a svoju rodinu chodí potraviny nakupovať do Rakúska, pretože tam dostane za svoje peniaze neporovnateľne vyššiu kvalitu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že že TV spot: „Kaufland – Široký výber za senzačne nízke ceny (Michal Hudák – kumkvat)“ zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia vychádzala zo zásady, že reklamu je potrebné posudzovať ako celok, so zohľadnením jej štylizácie, komunikačného cieľa a vnímania priemerným spotrebiteľom. Jednotlivé prvky preto nemožno vykladať izolovane od celkového reklamného posolstva. Komisia zdôraznila, že predmetom posúdenia je samotný obsah reklamy, nie súkromné preferencie alebo mediálne názory účinkujúcej osoby. Komisia konštatovala, že reklama neobsahuje tvrdenie, že Michal Hudák nakupuje výlučne v predajniach Kaufland ani že zachytáva jeho autentický súkromný život. Komisia tiež konštatovala, že priemerný spotrebiteľ je schopný rozlíšiť reklamnú štylizáciu od dokumentárneho zobrazenia osobného správania známej osobnosti. Komisia nezistila ani nepravdivé či zavádzajúce tvrdenia. Reklama komunikuje najmä šírku sortimentu, čerstvé mäso, slovenské výrobky, nízke ceny a cenové akcie. Tvrdenie o najvýhodnejších cenových akciách je podložené odkazom na prieskum agentúry MNForce. Za nedôvodnú Komisia považovala aj námietku týkajúcu sa zneužitia dôvery seniorov. Reklama zobrazuje rôzne skupiny spotrebiteľov a seniorka vystupuje iba v krátkej humornej scéne. Jej zobrazenie nie je znevažujúce, diskriminačné ani stereotypné. Komisia preto dospela k záveru, že reklama využíva prípustnú štylizáciu a humor, neobsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia, nezneužíva dôverčivosť spotrebiteľov a neprekračuje hranice spoločenskej zodpovednosti, slušnosti ani čestnosti. Rozpor s Kódexom preto nekonštatovala.
Reklamný slogan využívaný vo viacerých reklamných formátoch ako súčasti komunikačnej stratégie (TV / rozhlasové spoty, on-line, web stránka): „DOXXbet je výhra“, zadávateľa: DOXXbet, s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklamnému sloganu „DOXXbet je výhra“. Sťažovateľ považuje reklamný slogan za klamlivý a zavádzajúci, pretože u priemerného spotrebiteľa vytvára dojem, že účasť na hazardných hrách a stávkovaní vedie k výhre alebo prináša pozitívny finančný výsledok. Takéto tvrdenie považuje za obzvlášť problematické vzhľadom na spoločenské riziká spojené s hazardom a možnosťou vzniku závislosti.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že reklamný slogan využívaný vo viacerých reklamných formátoch ako súčasti komunikačnej stratégie (TV / rozhlasové spoty, on-line, web stránka): „DOXXbet je výhra“ zadávateľa: DOXXbet, s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Pri posudzovaní sloganu „DOXXbet je výhra“ Komisia prihliadala najmä na skutočnosť, že predmetné označenie tvorí súčasť riadne registrovanej ochrannej známky zadávateľa evidovanej Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Komisia vzala do úvahy, že označenie malo byť v rámci registračného konania podrobené preskúmaniu z hľadiska zákonných podmienok zápisu, vrátane posúdenia možnej klamlivosti či opisnosti. Komisia vyhodnotila slogan ako identifikačný reklamný claim značky, nie ako objektívne tvrdenie o vlastnostiach služby alebo garanciu výsledku stávkovania. Podľa názoru Komisie nebude priemerný spotrebiteľ vnímať slogan doslovne ako prísľub výhry, keďže neobsahuje tvrdenia o pravdepodobnosti úspechu, návratnosti stávok ani ekonomickej výhodnosti hazardnej hry, ale skôr ako všeobecné hodnotové vyjadrenie a prípustnú reklamnú hyperbolu. Komisia pritom prihliadla aj na širší komunikačný význam pojmu „výhra“, ktorý zadávateľ spája s podporou športu, športovými partnerstvami a zážitkom zo športových podujatí. Komisia preto dospela k záveru, že predmetná reklamná komunikácia nepredstavuje klamlivú reklamu v zmysle Kódexu a že slogan ako registrovaná ochranná známka plní predovšetkým funkciu identifikácie značky a jej odlíšenia od konkurencie.
Online reklama (príspevok na sociálnej sieti Facebook): „MENUČKO NEMÁ STÁŤ 10 EUR“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príspevku na sociálnej sieti Facebook: „Kaufland – MENUČKO NEMÁ STÁŤ 10 EUR“. Sťažovateľ namieta, že reklama prezentuje cenovo zvýhodnenú ponuku hotového jedla a dehydrovanej polievky ako plnohodnotnú a dostupnú alternatívu obedového menu, pričom môže významne ovplyvňovať nákupné správanie spotrebiteľov. Podľa sťažovateľa reklama podporuje nezdravý životný štýl propagáciou vysoko priemyselne spracovaných potravín, ktorých pravidelná konzumácia môže zvyšovať riziko obezity, diabetu, hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení. Za problematický považuje sťažovateľ aj slogan „Menučko nemá stáť 10 eur“, ktorý môže u spotrebiteľa vytvárať manipulatívny dojem, že za cenu okolo 4,50 € dostáva zdravú a výživovo hodnotnú náhradu čerstvého obeda, hoci v skutočnosti ide o nutrične chudobnú stravu. Sťažovateľ sa preto domnieva, že reklama môže byť v rozpore s princípmi spoločenskej zodpovednosti a ochrany zdravia spotrebiteľa.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že online reklama (príspevok na sociálnej sieti Facebook): „MENUČKO NEMÁ STÁŤ 10 EUR“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Konštatovala, že predmetná reklama predstavuje bežnú obchodnú komunikáciu zameranú na podporu predaja konkrétnych výrobkov, ktoré si zákazník mohol zakúpiť v danom časovom období za zvýhodnené ceny. Použitý slogan „Menučko nemá stáť 10 eur“ a text „U nás si rýchly obed zostavíte o polovicu lacnejšie vrátane nanuku“ sú podľa názoru Komisie zjavne zamerané na komunikáciu cenovej výhodnosti ponuky v kontexte rastúcich cien stravovania, pričom reklama využíva primeranú mieru reklamného zveličenia a humoru, ktorú podľa názoru Komisie priemerný spotrebiteľ vie identifikovať a nebude interpretovať reklamu doslovne. Priemerný spotrebiteľ je podľa názoru Komisie rovnako schopný rozlíšiť medzi hotovým baleným jedlom zakúpeným v maloobchode a čerstvo pripravovaným obedovým menu v reštauračnom zariadení. Komisia nezistila ani podporu nezdravého životného štýlu. Reklama propaguje jednorazovú cenovú ponuku a nenabáda na dlhodobú či výhradnú konzumáciu spracovaných potravín ani ich neprezentuje ako základ zdravej výživy. Reklama zároveň neobsahuje výživové ani zdravotné tvrdenia a netvrdí, že ponúkané výrobky sú zdravé alebo predstavujú plnohodnotnú náhradu vyváženého jedla.