BRATISLAVA. Dňa 21. 5. 2026 sa konalo 5. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Reklamná kampaň „Najvýhodnejší veľkonočný košík“, zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklamnej kampani „Najvýhodnejší veľkonočný košík“ spoločnosti Lidl Slovenská republika. Sťažovateľ považuje reklamnú kampaň využívajúcu superlatív „najvýhodnejší“ za neobjektívnu a klamlivú vzhľadom na absenciu údajov o metodike vykonania porovnania a zložení samotného košíka. Sťažovateľ je toho názoru, že zadávateľ reklamou vyvoláva dojem, že vykonal komplexné porovnanie cien na celom relevantnom trhu a tiež, že bez presnej špecifikácie tovaru (značka, gramáž, kvalita) nemôže spotrebiteľ overiť pravdivosť tvrdenia. Podľa sťažovateľa taktiež dochádza k zavádzaniu spotrebiteľa, nakoľko reklama opomína fakt, že konkurenčné reťazce môžu mať v danom čase iné produkty tvoriace veľkonočný nákup lacnejšie, čím dochádza k skresleniu celkového obrazu o cenovej hladine. Vzhľadom na to, že ide o sezónny tovar (Veľká noc), spotrebiteľ je pod časovým tlakom a citlivejšie reaguje na prísľub úspory.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že reklamná kampaň „Najvýhodnejší veľkonočný košík“, zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa s názorom sťažovateľa nestotožnila. Pri posudzovaní reklamnej kampane vychádzala z obsahu reklamných formátov, stanoviska sťažovateľa, vyjadrenia zadávateľa a doplnených podkladov preukazujúcich metodiku cenového monitoringu a zloženie porovnávaného nákupného košíka. V prvom rade sa zaoberala otázkou možnej klamlivosti reklamy. Zohľadnila, že reklama obsahovala viacero vysvetľujúcich údajov a disclaimerov, z ktorých bolo zrejmé, kto a kedy cenový monitoring realizoval, akých obchodných sietí sa porovnanie týkalo a že nákup bol uskutočnený bez použitia vernostných kariet. Podľa Komisie reklama dostatočne zrozumiteľne komunikovala, že porovnávaný veľkonočný nákup vybraných produktov bol v čase monitoringu cenovo výhodnejší u zadávateľa než u vybraných konkurentov. Priemerný spotrebiteľ preto nemohol nadobudnúť dojem, že ide o univerzálne porovnanie všetkých produktov na trhu alebo o trvalé tvrdenie o najnižších cenách. Z reklamy bol zrejmý mechanizmus porovnania aj okruh porovnávaných produktov a obchodných sietí. K námietke absencie presného zoznamu produktov Komisia uviedla, že jeho neuvedenie priamo v reklame samo osebe neznamená klamlivosť, pokiaľ je spotrebiteľovi zrejmé, že ide o porovnanie založené na vybranom súbore produktov. Zároveň zadávateľ predložil podklady obsahujúce zoznam porovnávaných produktov, predajní a výsledkov monitoringu, z ktorých nevyplynula nepravdivosť alebo nepodloženosť reklamných tvrdení. Vo vzťahu k sloganu „Najvýhodnejší veľkonočný košík je v Lidli“ Komisia dospela k záveru, že nejde o absolútne tvrdenie o trvalom prvenstve na trhu. Slogan bolo potrebné posudzovať v kontexte celej kampane vrátane disclaimerov, z ktorých vyplývalo, že porovnanie sa týkalo vybraných produktov, konkrétneho obdobia a určených obchodných sietí. Komisia zároveň neskonštatovala porušenie pravidiel porovnávacej reklamy podľa čl. 18 Kódexu. Predmetom porovnania boli produkty rovnakého alebo porovnateľného charakteru určené na rovnaký účel a porovnávanou vlastnosťou bola cena ako objektívne merateľný a overiteľný údaj. Za významné považovala aj to, že metodika rešpektovala rozdiely medzi privátnymi a značkovými výrobkami. Z predložených podkladov vyplynulo, že boli porovnávané porovnateľné produkty, pričom pri privátnych značkách išlo o výrobky jednotlivých reťazcov a pri značkových produktoch o identické výrobky dostupné u súťažiacich subjektov. Ani použitie označenia „najvýhodnejší“ Komisia nepovažovala za neetické, keďže neimplikuje povinnosť porovnať ceny so všetkými subjektmi na trhu. Takéto slogany je potrebné posudzovať v kontexte celkového vyznenia reklamy a primeranej miery reklamnej nadsádzky, ktorú priemerný spotrebiteľ očakáva a dokáže správne interpretovať. Komisia sa napokon zaoberala aj námietkou zneužívania časového tlaku v predveľkonočnom období. Nedospela však k záveru, že by reklama využívala neprimeraný psychologický nátlak, strach alebo agresívne obchodné praktiky. Cenové porovnanie komunikovala spôsobom bežným v segmente maloobchodného predaja potravín a neprekročila hranice prípustnej obchodnej komunikácie.
Vonkajšia reklama (Citylighty): tenisky Skechers – „Stačí len vkĺznuť“ zadávateľa Skechers CEE Kft, Maďarsko / UNIMEDIA, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame, ktorá komunikuje tenisky Skechers. Sťažovateľ považuje reklamu, na ktorej je vyobrazená žena v tope na ramienka s veľkým výstrihom, v kontexte so sloganom „Stačí len vkĺznuť“ za sexistickú, neetickú, dvojzmyselnú, využívajúcu ženské telo na propagáciu výrobku.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že vonkajšia reklama propagujúca tenisky Skechers, zadávateľa: Skechers CEE Kft, Maďarsko / UNIMEDIA, s.r.o., nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia zohľadnila, že reklama propagujúca obuv značky Skechers vychádza z medzinárodného kreatívneho konceptu založeného na prezentácii vlastností produktu ambasádorkou značky, herečkou Sofíou Vergara. Komisia skonštatovala, že reklama jednoznačne komunikuje hlavnú vlastnosť produktu – jednoduché obúvanie bez zohýbania sa a bez dotýkania sa obuvi. Toto posolstvo je jasne vyjadrené sloganom „Stačí len vkĺznuť“ a doplňujúcim textom, ktorý jeho význam explicitne vysvetľuje. Z pohľadu priemerného spotrebiteľa je preto zrejmé, že výraz „vkĺznuť“ je použitý v jeho bežnom význame vo vzťahu k obuvi a nemožno ho považovať za nevhodný dvojzmysel. Celkové vyznenie reklamy je funkčné, lifestylové a zamerané na produkt. Vo vzťahu k zobrazeniu herečky Komisia konštatovala, že je oblečená spôsobom primeraným módnej reklame. Jej prezentácia nepôsobí vulgárne, sexuálne sugestívne ani ponižujúco a ženské telo nie je využité samoúčelne alebo bez súvislosti s propagovaným produktom. Herečka je zobrazená dôstojne, sebavedomo a v súlade s charakterom kampane. Komisia zároveň prihliadla na skutočnosť, že estetizované zobrazenie ľudskej postavy a využitie známych osobností sú v segmente módnej a lifestylovej reklamy bežnými a legitímnymi komunikačnými prostriedkami. Použitie Sofíe Vergara ako ambasádorky značky preto nepovažovala za degradujúce ani objektivizujúce. Komisia preto dospela k záveru, že slogan aj vizuálne spracovanie reklamy predstavujú primeraný spôsob komunikácie vlastností produktu a nemožno ich objektívne považovať za neslušné, sexistické, diskriminačné alebo ponižujúce.
On-line reklama (web stránka zadávateľa): „Oleje na pranie – „Jednotka na trhu!“, zadávateľa MARTINA MK s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči tvrdeniu uvedenému na web stránke zadávateľa, ktorá o. i. komunikuje produkt – oleje/parfémy na pranie. Sťažovateľ namieta voči tvrdeniu „Jednotka na trhu“, pričom uvádza, že výrok nie je pravdivý. Podľa názoru sťažovateľa spoločnosť zadávateľa nie je jednotkou na trhu ani podľa obratov firmy, ani čo sa týka znalosti značky a ani kvalitou produktov.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama (tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Oleje na pranie – „Jednotka na trhu!“, zadávateľa: MARTINA MK s. r. o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Predmetom posúdenia bolo tvrdenie „Poznáte naše parfémy na pranie? Jednotka na trhu!“. Komisia konštatovala, že priemerný spotrebiteľ ho vníma ako superlatívne tvrdenie o vedúcom postavení produktu alebo značky na trhu. Takéto tvrdenie je spôsobilé vyvolať dojem trhového líderstva a musí byť podložené relevantnými, aktuálnymi a overiteľnými dôkazmi, napríklad údajmi o predaji, trhovom podiele alebo výsledkami prieskumov. Zadávateľ napriek výzve Rady nepredložil stanovisko ani žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdenia „Jednotka na trhu“. Keďže ide o nepreukázané superlatívne tvrdenie, ktoré môže spotrebiteľa uviesť do omylu o postavení značky na trhu, Komisia ho vyhodnotila ako rozporné s požiadavkou objektívnej pravdivosti. Reklama preto porušuje čl. 15 ods. 4 Kódexu.
On-line reklama (tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“, zadávateľa PUELLAvone s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči tvrdeniam zverejneným na webovej stránke, ktoré komunikujú produkt – parfumy na pranie. Sťažovateľ namieta pravdivosť tvrdení „Najvoňavejšia náhrada aviváže“ a „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“ bez predloženia dôkazov o testovaní a laboratórnych meraniach. V súvislosti s tvrdením „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“ sťažovateľ uvádza, že na trhu existuje podľa jeho názoru veľké množstvo konkurenčných a dokonca aj o dosť lepšie hodnotených firiem.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama (tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“ zadávateľa: PUELLAvone s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 1 písm. a) a čl. 18 ods. 1 písm. a) a b) s poukazom na čl. 18 ods. 2 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ohľadom sloganu „Najvoňavejšia náhrada aviváže“ Komisia dospela k názoru, že predmetné tvrdenie uvedené na web stránke zadávateľa nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia dospela k záveru, že reklamné tvrdenia „Najvoňavejšia náhrada aviváže“ a „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“ je z pohľadu Kódexu potrebné posudzovať odlišne. Vo vzťahu k tvrdeniu „Najvoňavejšia náhrada aviváže“ Komisia zohľadnila, že ide o súčasť registrovanej ochrannej známky zadávateľa. Zároveň prihliadla na subjektívny charakter vnímania vône, pri ktorom neexistujú objektívne kritériá umožňujúce jednoznačne určiť „najvoňavejší“ produkt. V danom kontexte preto nepovažovala toto označenie za neprípustný superlatív ani za porušenie ustanovení Kódexu. Odlišne Komisia posúdila tvrdenie „Bezkonkurenčná náhrada aviváže“ v spojení s obsahovým a grafickým spracovaním reklamy. Výraz „bezkonkurenčný“ predstavuje silné tvrdenie o objektívnej prevahe produktu, ktoré bolo podporené porovnávacími tvrdeniami a vizuálnou komparáciou parfumov na pranie s „bežnými avivážami“. Reklama prezentovala produkt zadávateľa výlučne prostredníctvom pozitívnych vlastností, zatiaľ čo kategórii „bežných aviváží“ pripisovala len negatívne charakteristiky, čím vytvárala dojem celkovej nadradenosti produktu zadávateľa. Komisia konštatovala, že takéto porovnanie nespĺňa požiadavku objektívnosti podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Kódexu. Reklama neporovnávala konkrétne a reprezentatívne produkty objektívnym spôsobom, ale selektívne vyberala vlastnosti priaznivé pre produkt zadávateľa, pričom niektoré tvrdenia boli generalizované alebo subjektívne neoveriteľné. Zároveň porovnávala parfumy na pranie s kategóriou aviváží napriek tomu, že nejde o produkty s úplne totožným účelom a funkciou, čím došlo aj k rozporu s čl. 18 ods. 1 písm. a) Kódexu. Komisia ďalej dospela k záveru, že v danom kontexte nemožno výraz „bezkonkurenčný“ považovať za prípustnú reklamnú hyperbolu. V spojení s konkrétnym porovnávacím obsahom nadobudol charakter objektívne pôsobiaceho tvrdenia, ktoré mohlo priemerného spotrebiteľa uviesť do omylu o vlastnostiach a postavení produktu vo vzťahu ku konkurencii a ovplyvniť jeho ekonomické správanie.
On-line reklama (tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Najvyššia koncentrácia parfémov“, zadávateľa Launel s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči on-line reklame – informáciám uvedeným na web stránke zadávateľa, ktorá komunikuje parfumované oleje na pranie. Sťažovateľ namieta voči tvrdeniu „Najvyššia koncentrácia parfémov“ a domáha sa dôkazu o pravdivosti uvedeného tvrdenia.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama (tvrdenie na web stránke zadávateľa): „Najvyššia koncentrácia parfémov“, zadávateľa: Launel s. r. o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia dospela k záveru, že reklama porušuje čl. 15 ods. 4 Kódexu, podľa ktorého možno superlatívne tvrdenia používať len v prípade ich jednoznačného a hodnoverného preukázania.
Predmetom posúdenia bolo tvrdenie „najvyššia koncentrácia parfémov“. Komisia konštatovala, že ide o jednoznačný superlatív vzťahujúci sa k objektívne merateľnej vlastnosti produktu – koncentrácii vonných zložiek. Takéto tvrdenie vytvára dojem, že produkt zadávateľa dosahuje najvyššiu koncentráciu parfumácie v rámci príslušnej kategórie, a preto predstavuje faktické porovnanie s konkurenčnými produktmi. Keďže zadávateľ napriek výzve nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdenia, Komisia ho vyhodnotila ako nepreukázané superlatívne marketingové tvrdenie, ktoré nespĺňa požiadavku objektívnej pravdivosti.
On-line reklama (príspevok na Instagrame): „Záchrana v tej pravej chvíli“, zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť fyzickej osoby voči online reklame zverejnenej v rámci reklamnej spolupráce na profiloch evelynjefresh a lidlsk na sociálnej sieti Instagram. Sťažovateľ namieta, že reklama obsahuje neprípustné porovnanie produktov, keď influencerka Evelyn pri porovnaní nátierok označí jeden produkt za „lepší“ a uvedie, že ide o „to isté, len lepšie“, bez preukázania objektívne merateľných rozdielov. Podľa sťažovateľa tým dochádza k neodôvodnenému znevýhodneniu konkurenčného produktu a k porušeniu pravidiel porovnávacej reklamy, najmä pokiaľ ide o objektívnosť porovnania a možnosť vyvolania zámeny medzi konkurenčnými produktmi.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama (príspevok na sociálnej sieti Instagram): „Záchrana v tej pravej chvíli“ (Lidl.sk + evelynjefresh), zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 18 ods. 1 písm. b) a e) Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia posúdila reklamu ako porovnávaciu, keďže obsahuje priame porovnanie lieskovo-orieškovej nátierky Choco Nussa s produktom Nutella. Hoci reklama explicitne neuvádza, že ide o „lepší produkt“, jej celkové vyznenie, najmä slogany „To isté, menej peňazí“ a „Ušetríš a chuť bude stále rovnako skvelá!“, vytvárajú u priemerného spotrebiteľa dojem nielen nižšej ceny, ale aj porovnateľnej kvality, chuti a celkovej hodnoty oboch výrobkov. Komisia konštatovala, že použité tvrdenie nebolo podložené objektívnymi, overiteľnými a preukázateľnými kritériami. Reklama preto neostáva pri cenovom porovnaní, ale implicitne naznačuje totožnosť podstatných vlastností porovnávaných produktov, čím prekračuje hranicu prípustnej reklamnej hyperboly a predstavuje neobjektívne porovnanie. Zároveň Komisia prihliadla na skutočnosť, že reklama porovnáva privátnu značku zadávateľa s etablovaným značkovým produktom, pričom cenové zvýhodnenie privátnej značky je do značnej miery výsledkom vlastnej cenovej politiky zadávateľa. Prezentácia cenového rozdielu preto nebola podľa Komisie dostatočne vyvážená a objektívna. Komisia ďalej dospela k záveru, že reklama neoprávnene využíva dobré meno značky Nutella. Zadávateľ postavil svoj produkt do priameho kontrastu s renomovanou značkou a využil jej známosť a spotrebiteľskú dôveru na posilnenie atraktivity vlastného produktu. Reklama pritom neostáva pri neutrálnej identifikácii konkurenčného výrobku, ale vedie spotrebiteľa k záveru, že produkt zadávateľa poskytuje rovnakú hodnotu za nižšiu cenu bez objektívneho preukázania takéhoto tvrdenia. K celkovému vyzneniu reklamy prispieva aj humorne štylizované vystupovanie protagonistky, ktorá sa snaží spotrebiteľovi zabrániť v kúpe konkurenčného produktu. V spojení s ostatnými prvkami reklamy tak vzniká dojem menej výhodnej voľby konkurenčného výrobku bez dostatočného objektívneho základu. Komisia preto reklamu vyhodnotila ako rozpornú s čl. 18 ods. 1 písm. b) a e) Kódexu.
Reklamná kampaň (spot): „Kaufland – Z lásky k čerstvosti“, zadávateľa Kaufland Slovenská republika v. o. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzických osôb voči TV spotu, dostupnému aj na YouTube a Facebook „Kaufland – Z lásky k čerstvosti“. Sťažovatelia namietajú, že reklamná kampaň prezentuje nevhodné vzory správania a zároveň využíva prvky atraktívne pre dospievajúcu mládež na propagáciu produktov spájaných s nezdravými stravovacími návykmi. Podľa sťažovateľov reklama zobrazuje neúctivé a nevychované správanie voči rodičom a potravinám, pričom súčasne vytvára zavádzajúci dojem čerstvosti a zdravého životného štýlu. Reklama má podľa nich zneužívať neskúsenosť mladistvých prostredníctvom estetických a komunikačných prvkov zameraných na túto cieľovú skupinu, čím môže byť v rozpore s ustanoveniami Kódexu týkajúcimi sa slušnosti, čestnosti a spoločenskej zodpovednosti reklamy.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že Reklamná kampaň (spot): „Kaufland – Z lásky k čerstvosti“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v. o. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosti sťažovateľov nie sú opodstatnené.
Komisia sa zaoberala námietkami, podľa ktorých reklama podporuje nevhodné správanie maloletých, znižuje autoritu rodičov, znevažuje potraviny, propaguje nezdravé stravovacie návyky a nezodpovedne využíva motívy atraktívne pre dospievajúcich. V uvedenom prípade dospela k záveru, že reklama využíva primeranú mieru reklamnej štylizácie, hyperboly a situačného humoru, ktoré priemerný spotrebiteľ dokáže správne rozpoznať a interpretovať. Komisia nenašla dôvody domnievať sa, že reklama znižuje autoritu rodičov, nabáda maloletých na nerešpektovanie dospelých alebo propaguje nevhodné správanie. Rovnako nekonštatovala znevažovanie potravín, podporu nezdravého životného štýlu ani zneužívanie maloletých na propagáciu nutrične nevhodných produktov. Reklama podľa Komisie primárne propaguje čerstvý sortiment obchodného reťazca, neobsahuje manipulatívne, agresívne, diskriminačné ani ponižujúce prvky a bola pripravená s náležitým pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom. Komisia preto nekonštatovala rozpor s ustanoveniami Kódexu.
Vonkajšia reklama (billboardy): „ SYNOT TIP – Zaži ten pocit“, zadávateľa SYNOT TIP, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame (billboardy), ktorá komunikuje prevádzkovateľa hazardných hier. Sťažovateľ namieta zobrazenie mladého muža v kontexte so sloganom „Zaži ten pocit“. Domnieva sa, že ide o navádzanie mladých ľudí na stávkovanie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že vonkajšia reklama (billboardy): „SYNOT TIP – Zaži ten pocit“ zadávateľa: SYNOT TIP, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa s názorom sťažovateľa nestotožnila. Pri posudzovaní prihliadala na celkové vizuálne a textové vyznenie reklamy, použité slogany, zobrazenie osoby vo vizuáli a skutočnosť, že ide o propagáciu legálne poskytovanej hazardnej hry. Komisia nezistila, že by reklama bola zameraná na maloletých alebo im určená. Samotné zobrazenie mladšie pôsobiacej osoby nemožno považovať za komunikáciu smerovanú maloletým. Reklama neobsahuje prvky typicky atraktívne pre deti a mladistvých, ako sú infantilné motívy, animované postavy či jazyk prispôsobený maloletým. Zároveň obsahuje upozornenie „18+“ a zákonom požadované upozornenia na riziko finančných strát a vzniku závislosti, čím jasne deklaruje, že je určená výlučne dospelým osobám. Komisia ďalej konštatovala, že reklama neobsahuje podnecovanie k neuváženej účasti na hazardných hrách, výzvu na impulzívne alebo opakované hranie, sľub finančného prospechu ani prezentáciu hazardu ako jednoduchej cesty k úspechu. Slogany „Zaži ten pocit“ a „Hrdinom si ty“ Komisia vyhodnotila ako všeobecné marketingové vyjadrenia emocionálneho charakteru, ktoré neprekračujú hranice prípustnej reklamnej komunikácie. Rovnako nebolo zistené, že by reklama podporovala vznik alebo posilňovanie závislosti na hazardných hrách. Predmetná reklama hazardné hry neprezentuje ako nevyhnutnú súčasť životného štýlu, prostriedok riešenia osobných problémov ani zdroj spoločenského uznania či osobného naplnenia. Komisia preto vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako neopodstatnenú.
On-line reklama (článok na webovej stránke/blogu www.lepsirodic.sk): „Firma s detskými tábormi vyhlásila vojnu sociálnym sieťam“, zadávateľa BOMBOVO, cestovná kancelária, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči článku pod názvom „Firma s detskými tábormi vyhlásila vojnu sociálnym sieťam“ zverejnenému na webovej stránke www.lepsirodic.sk šírenému aj sponzorovaným príspevkom na sociálnej sieti Facebook. Sťažovateľ namieta možný rozpor s pravidlami etickej reklamy, najmä v oblasti skrytej reklamy a zavádzania spotrebiteľa. Podľa sťažovateľa stránka pôsobí ako nezávislý rodičovský blog alebo poradenský portál, avšak obsahuje iba jeden článok, ktorý výlučne propaguje služby spoločnosti Bombovo. Komerčný charakter obsahu podľa neho nie je dostatočne zreteľne označený, keďže označenie reklamy sa nachádza len v spodnej časti stránky a je vizuálne nevýrazné. Celkové spracovanie preto môže u spotrebiteľa vyvolať mylný dojem, že ide o nezávislý redakčný alebo odborný obsah, a nie o reklamnú komunikáciu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama (článok na webovej stránke/blogu www.lepsirodic.sk): „Firma s detskými tábormi vyhlásila vojnu sociálnym sieťam“, zadávateľa BOMBOVO, cestovná kancelária, s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 22 ods. 1 a ods. 2 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia dospela k záveru, že predmetná komunikácia porušuje čl. 22 ods. 1 a 2 Kódexu, podľa ktorých musí byť reklama pre priemerného spotrebiteľa jasne identifikovateľná ako reklama. Komisia zohľadnila, že sponzorovaný príspevok na sociálnej sieti Facebook smeroval na webovú stránku www.lepsirodic.sk, ktorá svojím názvom, grafickým spracovaním, štruktúrou, označením „Rodičovský blog“, uvedením autorky, dátumu publikácie, počtu zobrazení a redakčných formulácií vytvárala dojem nezávislého redakčného alebo blogového obsahu. Hoci Komisia neupiera zadávateľovi možnosť využívať advertoriály alebo reklamné články, zdôraznila, že takýto obsah musí byť jasne, zrozumiteľne a transparentne označený ako reklama. V posudzovanom prípade pritom stránka neobsahovala žiadny ďalší redakčný obsah a jediný publikovaný článok propagoval služby zadávateľa, ktorý bol zároveň vlastníkom webovej stránky. Táto skutočnosť podľa Komisie posilňuje dojem, že stránka bola vytvorená primárne na prezentáciu komerčného obsahu v podobe imitujúcej nezávislý redakčný priestor. Komisia zároveň nepovažovala označenia „PROPAGOVANÝ ČLÁNOK“ a upozornenie umiestnené v päte stránky za dostatočné. Označenia boli vizuálne nevýrazné, potlačené celkovým redakčným spracovaním a neumožňovali priemernému spotrebiteľovi jednoznačne identifikovať reklamný charakter obsahu už pri prvom kontakte. Pri hodnotení obsahu článku Komisia prihliadla aj na jeho výrazne propagačný charakter, prejavujúci sa jednostranným pozitívnym hodnotením služieb zadávateľa, výzvami na nákup, zľavovým kódom, časovo obmedzenou ponukou a priamymi odkazmi na rezerváciu táborov. Keďže článok neobsahoval žiadne vyvažujúce alebo nezávislé redakčné prvky, Komisia dospela k záveru, že mohol u priemerného spotrebiteľa vyvolať mylný dojem nezávislého obsahu. Reklamný charakter komunikácie preto nebol dostatočne jasný a rozpoznateľný.
iOOH (reklamný banner): „Potten & Pannen – filtračná kanvica Brita“, zadávateľa Potten & Pannen – Staněk s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od občianskeho združenia Priatelia Zeme voči vonkajšej reklame, umiestnenej v obchodnom centre, ktorá komunikuje produkt filtračná kanvica Brita. Sťažovateľ namieta, že slogan „Malý krok pre teba. Veľká zmena pre planétu“ predstavuje potenciálne zavádzajúce environmentálne tvrdenie (greenwashing). Podľa sťažovateľa reklama vytvára neprimeraný dojem environmentálneho prínosu produktu, nezohľadňuje jeho celý životný cyklus vrátane výroby a odpadu z filtračných náplní a môže oslabovať dôveru v kvalitu verejne dodávanej pitnej vody, ktorá je na Slovensku vo všeobecnosti bezpečná a kvalitná. Zároveň poukazuje na to, že využitie filtračných kanvíc má opodstatnenie najmä v špecifických prípadoch, kde nie je dostupná kvalitná pitná voda.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že iOOH (reklamný banner): „Potten & Pannen – filtračná kanvica Brita“, zadávateľa: Potten & Pannen – Staněk s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní zohľadnila celkové vyznenie reklamného vizuálu a sloganu „Malý krok pre teba. Veľká zmena pre planétu“, ako aj námietky týkajúce sa možného greenwashingu. Konštatovala, že reklama využíva emocionálny apel a environmentálnu symboliku, avšak neobsahuje konkrétne, merateľné ani overiteľné environmentálne tvrdenia, ktoré by bolo možné posúdiť ako nepravdivé alebo zavádzajúce. Komisia vyhodnotila slogan ako všeobecné hodnotové a motivačné vyjadrenie s prvkami reklamnej hyperboly, nie ako tvrdenie o konkrétnom environmentálnom prínose produktu. Skonštatovala, že reklama neobsahuje tvrdenia o uhlíkovej neutralite, znižovaní emisií ani iných kvantifikovaných environmentálnych benefitoch. Za neopodstatnenú Komisia považovala aj námietku, že reklama spochybňuje kvalitu verejnej pitnej vody, nakoľko reklama neobsahuje porovnanie s verejnými vodovodmi ani tvrdenia o ich kvalite. Komisia preto dospela k záveru, že reklama neobsahuje nepravdivé ani zavádzajúce environmentálne tvrdenia a nie je spôsobilá uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu ani predstavovať nekalú obchodnú praktiku.
TV spot (dostupný aj na YouTube): „Sanytol – dezinfekcia na bielizeň“, zadávateľa AC Marca Slovakia s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklamnému spotu, ktorý komunikuje produkt Sanytol – dezinfekcia na bielizeň. Sťažovateľ považuje reklamu za zavádzajúcu a klamlivú, nakoľko porovnáva Sanytol s avivážou, teda produkty slúžiace na rôzny účel. Sťažovateľ argumentuje, že aviváž slúži predovšetkým na zníženie statického náboja a ochranu vlákna, zatiaľ čo Sanytol slúži na dezinfekciu bielizne.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že spot: „Sanytol – dezinfekcia na bielizeň“, zadávateľa: AC Marca Slovakia s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní zohľadnila, že predmetom reklamy nie je priame porovnanie konkurenčných produktov, ale vysvetlenie rozdielneho mechanizmu účinku aviváže a prípravku Sanytol pri odstraňovaní nepríjemného zápachu bielizne. Reklama komunikuje, že aviváž zabezpečuje najmä parfumáciu a pocit sviežosti, zatiaľ čo Sanytol pôsobí na mikrobiologickú príčinu zápachu prostredníctvom dezinfekčného účinku. Komisia sa nestotožnila s názorom, že reklama neprípustne porovnáva produkty určené na odlišný účel. Hoci ide o rozdielne kategórie výrobkov, oba sa používajú v procese prania a z pohľadu spotrebiteľa môžu predstavovať alternatívne riešenia otázky sviežosti bielizne a eliminácie pachov. Reklama zároveň netvrdí, že aviváže plnia rovnakú funkciu ako dezinfekčný prípravok, ani ich neznevažuje ako kategóriu produktov. Komisia preto dospela k záveru, že reklama nepredstavuje neprípustnú porovnávaciu reklamu. Neuvádza absolútne ani neoveriteľné tvrdenia o nadradenosti produktu, neporovnáva konkrétne značky a nevytvára dojem úplnej zameniteľnosti porovnávaných výrobkov. Komunikovaný rozdiel v spôsobe eliminácie zápachu považovala za vecne podložený a prezentovaný primeraným spôsobom. Komisia zároveň nenašla dôvody domnievať sa, že reklama je klamlivá. Priemerný spotrebiteľ je schopný pochopiť, že reklama nespochybňuje základnú funkciu aviváže, ale poukazuje na rozdiel medzi parfumáciou a odstránením baktérií spôsobujúcich zápach. Reklama dostatočne zrozumiteľne identifikuje Sanytol ako dezinfekčný prípravok na bielizeň a primerane komunikuje charakter a rozsah jeho účinkov. Preto ju Komisia nepovažuje za zavádzajúcu.
On-line reklama (newsletter): „Hopin – Jarná zľava 3€ na taxi jazdu iba pre vás“, zadávateľa HOPIN, s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči on-line reklame vo forme newslettera propagujúcej služby taxislužby pod označením „Hopin – Jarná zľava 3€ na taxi jazdu iba pre vás“. Sťažovateľ považuje reklamu za klamlivú a nečestnú. Uvádza, že newsletter obsahuje príspevok spoluzakladateľa firmy Martina Winklera k téme parkovania. Vzhľadom na to, že menovaný je kandidátom v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, považuje sťažovateľ tento obsah za neoznačenú politickú reklamu. Sťažovateľ namieta klamlivú formu reklamy, nakoľko sa tvári ako informatívny článok o inováciách, hoci jej primárnym účelom je budovanie politického kapitálu kandidáta. Sťažovateľ zastáva názor, že využitím komerčného kanála dochádza k zneužitiu dôvery spotrebiteľa, ktorý od taxislužby očakáva informácie o preprave, nie politickú agitáciu pod rúškom „odbornosti“.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že že on-line reklama (newsletter z 5. 5. 2026): „Hopin – Jarná zľava 3€ na taxi jazdu iba pre vás“, zadávateľa: HOPIN, s. r. o. je v rozpore s ustanovením čl. 20 ods. 5 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia konštatovala, že predmetný newsletter predstavoval komerčnú komunikáciu zameranú na propagáciu služieb spoločnosti HOPIN, obsahujúcu zľavový kód, výzvy na využitie aplikácie a ďalšie predajné prvky. Na takúto komunikáciu sa preto plne vzťahujú pravidlá Kódexu pre reklamu. Súčasťou newslettera bol aj obsahový blok o parkovaní s vyjadrením a fotografiou Martina Winklera, označeného ako spoluzakladateľ spoločnosti. Komisia však prihliadla na skutočnosť, že v čase šírenia reklamy išlo zároveň o aktívne pôsobiaceho politika, predsedu politickej strany a kandidáta na verejnú funkciu. Jeho politická identita preto podľa Komisie nebola oddeliteľná od jeho vystupovania v reklame. Komisia sa nestotožnila s argumentom, že osoba vystupovala výlučne ako spoluzakladateľ spoločnosti alebo odborník na mobilitu. Rozhodujúce je, že išlo o aktívneho politika, ktorého použitie v reklamnej komunikácii Kódex zakazuje bez ohľadu na formu prezentácie alebo deklarovanú rolu. Keďže vyjadrenie a identita Martina Winklera boli využité ako súčasť reklamného posolstva a prispievali k dôveryhodnosti propagovaných služieb, Komisia dospela k záveru, že reklama využila aktívneho politika na komerčné účely, čím porušila čl. 20 ods. 5 Kódexu.
Vonkajšia reklama (billboardy), on-line (web stránka): „Golden life – nočný klub“, zadávateľa RMCI spol. s r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame (billboardy) a on-line reklame (web stránka): „Golden life – nočný klub“. Sťažovateľ uvádza, že reklama komunikuje ponuku erotických služieb a zobrazuje ženu v priesvitnej spodnej bielizni, ktorá je vyzývavá svojím pohľadom, postojom, mimikou a gestikuláciou. Sťažovateľ namieta aj reklamu na web stránke zadávateľa, kde sa nachádzajú ďalšie fotografie erotického charakteru, ako aj vo vyhľadávači Google pri vyhľadávaní odkazu „nočný klub golden life“. Sťažovateľ považuje reklamu za nevhodnú, pretože zobrazuje nahotu, znevažuje dôstojnosť dievčat a žien, obsahuje pornografické materiály dostupné maloletým a mladistvým a súčasne ohrozuje mravný rozvoj detí a mládeže.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že vonkajšia reklama (billboardy) a on-line reklama (web stránka): „Golden life – nočný klub“, zadávateľa: RMCI spol. s r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní zohľadnila, že reklama propaguje nočný klub, a preto je potrebné hodnotiť zobrazenie ľudského tela v kontexte charakteru a účelu propagovaných služieb. Billboard aj obsah webovej stránky neobsahujú explicitnú nahotu, sexuálne akty ani pornografické prvky. Komisia nepovažovala zobrazenie modelky vo vonkajšej reklame za dehonestujúce alebo ponižujúce. Modelka nemá odhalené intímne partie a nie je prezentovaná spôsobom, ktorý by znižoval jej ľudskú dôstojnosť. Rovnako fotografie na webovej stránke zobrazujú ženy v kontexte prostredia nočného klubu. Hoci pracujú s estetikou atraktivity a zmyselnosti, neprekračujú hranice všeobecne akceptovaných noriem slušnosti a neprezentujú ženy výlučne ako sexuálne objekty. Vo vzťahu k možnej dostupnosti obsahu maloletým Komisia vzala na vedomie vyjadrenie zadávateľa o zavedení oznámenia o vekovom obmedzení vstupu na webovú stránku, čo považuje v danom prípade za vhodný filter dosahu. Zároveň konštatovala, že obsah reklamy nedosahuje intenzitu pornografického ani explicitne sexuálneho obsahu spôsobilého ohroziť mravný vývoj detí a mládeže. Komisia preto dospela k záveru, že reklama využíva motívy zvodnosti a sexuality primerane charakteru propagovaných služieb a je v súlade s Kódexom.