BRATISLAVA. Dňa 23. 4. 2026 sa konalo 3. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
On-line reklama: aktuálna akciová ponuka vybraných produktov, zadávateľa COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči on-line spotu propagujúceho vybrané akciové produkty spoločnosti COOP Jednota. Sťažovateľ považuje prezentáciu akciových alkoholických nápojov a mrazenej pizze v kontexte kreatívneho konceptu, zobrazujúceho dvoch fyzicky zdatných mužov v športovom oblečení vychádzajúcich z predajne s nákupnými košíkmi plnými potravín, za problematické, neprimerané a spoločensky nezodpovedné, keďže takéto spojenie môže nepriamo naznačovať nevyhnutnosť konzumácie alkoholických nápojov pre dosiahnutie športového úspechu alebo ako súčasti zdravého životného štýlu. Sťažovateľ tiež považuje spojenie nákupu pre „silný hlad“ s dvomi konkrétnymi alkoholickými nápojmi za rozporné s pravidlami komunikácie alkoholických nápojov. Za problematické sťažovateľ považuje aj zaradenie alkoholických nápojov do kontextu tzv. „rodinných nákupov“, čo môže prispievať k ich normalizácii ako bežnej súčasti každodennej spotreby v rodinnom prostredí.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že on-line reklama propagujúca vybrané akciové produkty, zadávateľa: COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa v danom prípade s názorom sťažovateľa nestotožnila. Pri posudzovaní zohľadnila charakter reklamy ako typickej maloobchodnej komunikácie, a teda formátu, ktorého primárnym cieľom je informovať spotrebiteľa o aktuálnych cenových ponukách vybraných produktov. Reklama nekomunikovala výživové, zdravotné alebo funkčné vlastnosti výrobkov, ale len informovala o tom, že tieto sú vo vybranom časovom období ponúkané v rámci akciovej ponuky. Komisia sa nestotožnila ani s interpretáciou sťažovateľa, že reklama vytvára spojenie medzi zdravým životným štýlom a propagovanými produktmi. Zobrazenie vyšportovaných postáv samo osebe nepredstavuje komunikáciu zdravotného benefitu ani tvrdenie o súvislosti medzi fyzickou kondíciou a konkrétnymi výrobkami. V reklame nie sú uvedené explicitné tvrdenia, ani použité zobrazenia, ktoré by naznačovali, že konzumácia zobrazených produktov, vrátane alkoholických nápojov by prispievala k fyzickej výkonnosti, zdraviu alebo športovému úspechu. Postavy v reklame nevykonávajú športovú aktivitu, ani nekonzumujú propagované produkty. Rovnako Komisia posudzovala námietku, že reklama prezentuje alkohol ako prostriedok na zahnanie hladu. Dospela k záveru, že slogan „niekto tu má silný hlad“ je zjavnou reklamnou hyperbolou vzťahujúcou sa na veľkosť nákupu ako celku, nie na jednotlivé produkty. Priemerný spotrebiteľ je podľa názoru Komisie schopný rozpoznať tento druh reklamného zveličenia. Reklama podľa názoru Komisie neobsahuje žiadne tvrdenia ani náznaky, že alkohol má povzbudzujúce alebo výkon zvyšujúce účinky, ani že je nevyhnutný pre dosiahnutie úspechu v akejkoľvek oblasti. Nezobrazuje konzumáciu alkoholu, nepodnecuje k nadmernej spotrebe a nie je zameraná na maloletých. Samotné zaradenie alkoholických nápojov medzi iné bežné produkty v rámci akciovej ponuky nemožno automaticky považovať za neetické alebo za podporu nevhodného správania, pokiaľ absentujú ďalšie rizikové prvky, ktoré by boli v rozpore s Kódexom. Pri posudzovaní argumentu o „normalizácii“ alkoholu v kontexte rodinných nákupov Komisia konštatovala, že reklama neobsahuje zobrazenie rodiny ani maloletých osôb a pojem „rodinné nákupy“ je v maloobchodnej komunikácii bežným označením pre väčší, komplexný nákup domácnosti.
TV spot / telenákupný šot: „Velform Renew“, zadávateľa: Poznáte z TV s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči telenákupnému šotu, ktorý propaguje kozmetický výrobok „Velform Renew“. Sťažovateľ považuje reklamu za zavádzajúcu a klamlivú, nakoľko prezentuje účinok produktu, ktorý v súčasnosti na kozmetickom trhu nie je možný. Reklamné zábery „pred a po“ považuje sťažovateľ za výrazne vyretušované. Podľa sťažovateľa sa reklama snaží dosiahnuť ekonomický prospech najmä z chránených osôb (v tomto prípade seniorov) tým, že sa im snaží predať produkt, ktorý nemá vlastnosti, aké reklama uvádza, čím dochádza k porušeniu Kódexu vo viacerých článkoch.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov dospela hlasovaním k záveru, že telenákupný šot propagujúci kozmetický výrobok „Velform Renew“, zadávateľa: Poznáte z TV s. r. o., je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 15 ods. 1 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní predmetnej reklamy vychádzala zo skutočnosti, že propagovaný výrobok je kozmetickým výrobkom. Reklama je pritom zameraná nielen na prezentáciu spôsobu jeho použitia, ale aj jeho deklarovaných vlastností, a to prostredníctvom obrazovej zložky aj sprievodných tvrdení viažucich sa k účinkom produktu. Reklama obsahuje viacero kategorických a absolútne formulovaných tvrdení a zobrazení účinkov produktu, ktoré presahujú hranicu primeranej reklamnej hyperboly a sú prezentované spôsobom, ktorý môže u spotrebiteľa vyvolať dojem objektívne overených skutočností. Komisia zastáva názor, že ak sa zadávateľ rozhodne prezentovať účinky produktu prostredníctvom konkrétnych faktických tvrdení, nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k ich pravdivosti. V danom prípade však zadávateľ pravdivosť prezentovaných tvrdení vo vzťahu k účinkom produktu nepreukázal a Komisia nezískala relevantné a overiteľné podklady, ktoré by tieto tvrdenia dostatočne odôvodňovali. Komisia je toho názoru, že reklama, najmä v dôsledku kombinácie použitých tvrdení, vizuálnej prezentácie a výpovedí účinkujúcich osôb, môže zneužívať dôveru priemerného spotrebiteľa, resp. využívať nedostatok jeho skúseností alebo znalostí. Komisia tiež konštatuje, že reklama prisudzuje produktu neprimerane vysokú úžitkovú hodnotu, keď ho prezentuje ako účinné riešenie porovnateľné s výsledkami estetických alebo invazívnych zákrokov.
Vonkajšia reklama: „Chcemepit.sk – alkohol expres“, zadávateľa: Chceme piť KE, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame, ktorá propaguje donáškovú službu alkoholických a nealkoholických nápojov. Sťažovateľ uvádza, že reklama je umiestnená na hlavných miestach v centre mesta a navádza na pitie alkoholu, pričom získanie alkoholu je rýchle a bezproblémové.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že vonkajšia reklama (citylight): „Chcemepit.sk – alkohol expres“, zadávateľa: Chceme piť KE, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Pri posudzovaní vychádzala primárne so skutočnosti, že predmetom reklamy nie je konkrétny alkoholický nápoj, či značka alkoholu, ale propagácia donáškovej služby a jej základných parametrov (rýchlosť doručenia, rozsah ponuky). Reklama neobsahuje prvky, ktoré by priamo alebo nepriamo nabádali k nadmernej konzumácii alkoholu alebo k nezodpovednému správaniu. Rovnako tak reklama neobsahuje prvky, či vizuálne prezentácie, ktoré by mohli byť atraktívne vo vzťahu k ponúkanej službe pre maloletých, resp. také, ktoré by mohli podporiť záujem maloletých o propagovanú službu, či ponúkané produkty. Na vizuále sa nenachádza žiadna reálna ani fiktívna osoba, ktorú by bolo možné považovať za maloletú, ani nie je zobrazená konzumácia alkoholických nápojov maloletými alebo inými nevhodnými osobami. Naopak, reklama obsahuje jasné upozornenie „Pite s rozumom od 18 rokov!“ spolu s označením „18+“, čím zadávateľ deklaruje orientáciu výlučne na plnoletých spotrebiteľov. Súčasne reklama nijakým spôsobom neznevažuje abstinenciu ani zdržanlivosť. Samotná konzumácia nie je vo vizuále prítomná ani naznačená. Komisia preto reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama: „Skutočný výber máte v Kauflande!“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od Slovenského združenia pre značkové výrobky, voči on-line reklame v podobe príspevku zverejneného na sociálnej sieti Facebook a Instagram. Sťažovateľ namietal neobjektívnosť cenového porovnania, nakoľko zadávateľ si sám určuje cenu svojho privátneho výrobku aj cenu porovnávaných značiek, čím môže zámerne vytvoriť požadovaný cenový rozdiel, zatiaľ čo iní súťažitelia (výrobcovia značiek) koncovú cenu neurčujú. Sťažovateľ ďalej namietal zavádzanie spotrebiteľa a pokrivené porovnanie z dôvodu porovnávania balení s rôznym objemom a nedostatočného zobrazenia jednotkovej ceny. Sťažovateľ považoval za problematickú aj skutočnosť, že zadávateľ postavil svoj privátny výrobok do dominantnej pozície voči skupine ikonických značiek, ktoré sú vnímané ako etalón kvality, čím dochádza k parazitovaniu na reputácii známych značiek a zvýrazneniu výhodnosti vlastného produktu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že on-line reklama: „Skutočný výber máte v Kauflande!“, zadávateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s. je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 2 a čl. 18 ods. 1 písm. b) a e) Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní predmetnej reklamy vychádzala z jej celkového vyznenia, pričom prihliadala nielen na deklarovaný účel zadávateľa, ale najmä na to, ako je reklama vnímaná priemerným spotrebiteľom v kontexte jej vizuálneho spracovania a komunikačného rámca. Aj keď reklama explicitne neuvádza, že ide o porovnanie, jej vizuálne spracovanie a obsahové prvky jednoznačne smerujú k porovnaniu konkrétnej vlastnosti produktov, a to ceny. Dominantné postavenie privátneho výrobku zadávateľa v ľavej časti vizuálu, jeho oddelenie od ostatných produktov a zvýraznenie jeho ceny vytvára u priemerného spotrebiteľa podľa názoru Komisie jednoznačný dojem, že tento výrobok je porovnávaný s ostatnými zobrazenými výrobkami. Skutočnosť, že ostatné výrobky sú prezentované v skupine na opačnej strane vizuálu, tento dojem ešte umocňuje. Komisia preto dospela k záveru, že reklama porovnáva konkrétnu, typickú a overiteľnú vlastnosť produktov (cenu). V prípade predmetnej reklamy ide teda o cenové porovnanie, kde sú na jednej strane porovnávané ceny výrobkov predávaných výhradne v predajniach zadávateľa, ktoré si výhradne stanovuje samotný predajca, s výrobkami známych značiek, ktoré sú dostupné aj v rámci iných predajných sietí a na ich cenotvorbu má o.i. vplyv samotný trh. V reklame sú použité etablované značky, ktoré sú dlhodobo vnímané ako referenčné produkty v danej kategórii a disponujú značnou reputáciou u spotrebiteľov. Tieto značky sú v reklame postavené do pozície porovnávacieho základu, voči ktorému je privátny výrobok zadávateľa prezentovaný ako cenovo výhodnejší. Komisia konštatuje, že takto koncipovaná komunikácia využíva známosť a dôveru spojenú s týmito značkami na zvýšenie atraktivity vlastného produktu, pričom ich zároveň stavia do menej výhodnej pozície bez splnenia podmienky objektívneho porovnania. Takýto postup napĺňa znaky zneužitia dobrej povesti konkurenčných produktov. Vo vzťahu k pravdivosti v reklame Komisia poukazuje najmä na grafické spracovanie reklamy, ktoré je asymetrické a zvýhodňuje jeden konkrétny výrobok, pričom jeho cena je výrazne dominantná. Ostatné výrobky sú prezentované menej výrazne, a hoci obsahujú aj jednotkové ceny, tieto sú uvedené menším písmom a v menej čitateľnej forme, čo znižuje ich praktickú využiteľnosť pre spotrebiteľa. Zároveň sú v reklame zobrazené výrobky s rozdielnymi veľkosťami balení, pričom táto skutočnosť nie je komunikovaná spôsobom, ktorý by bol pri bežnom vnímaní reklamy okamžite zrejmý. Komisia zdôrazňuje, že práve takýto spôsob prezentácie je spôsobilý viesť k skreslenému vnímaniu výhodnosti jednotlivých produktov a reklama, aj napriek, tomu, že obsahuje údaje, ktoré sú pravdivé, vzhľadom na okolnosti a súvislosti v akých sú tieto prezentované môžu uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.
Reklamná kampaň: „Máš na výber“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od Slovenského združenia pre značkové výrobky voči reklamnej kampani (šírenej v online prostredí, na sociálnych sieťach, prostredníctvom outdoorových nosičov a v letákoch) „Máš na výber“. Sťažovateľ namietal neobjektívnosť cenového porovnania, nakoľko zadávateľ si sám určuje cenu vlastných výrobkov, zatiaľ čo iní súťažitelia (ostatní obchodníci) koncovú cenu nevedia ovplyvniť, čím sú znevýhodnení v hospodárskej súťaži. Sťažovateľ ďalej namietal zneužívanie dobrej povesti a parazitovanie na povesti značkových výrobkov, nakoľko kampaň porovnáva značkové výrobky s ich privátnymi kópiami, ktoré vytvárajú vizuálny dojem zameniteľnosti. Sťažovateľ tiež uvádza, že považuje kampaň za klamlivú a zavádzajúcu z dôvodu nekorektného uvedenia dostupnosti produktov, selektívneho porovnávania a netransparentného a nedostatočného uvádzania informácie pod hviezdičkou.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že reklamná kampaň: „Máš na výber“ zadávateľa: Lidl Slovenská republika, s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 14 ods. 2 a čl. 18 ods. 1 písm. b), e) a f) Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Komisia pri posudzovaní predmetnej reklamy vychádzala z jej celkového vyznenia, pričom prihliadala nielen na deklarovaný účel zadávateľa, ale najmä na to, ako je reklama vnímaná priemerným spotrebiteľom v kontexte jej vizuálneho spracovania a komunikačného rámca ako aj v kontexte trhového pôsobenia. V danom prípade je predmetom porovnania cena výrobkov privátnych značiek zadávateľa s cenou značkových výrobkov, pričom v prípade uvádzania ceny značkových výrobkov zadávateľ vychádza z realizovaného prieskumu, ktorý sa opiera o zisťovanie ceny vybraných porovnávaných značkových výrobkov v predajniach iných predajcov a tieto uvádza ako cenu v ostatných obchodoch spôsobom „OD“. V predmetnej reklame ide o cenové porovnanie výrobkov predávaných výhradne v predajniach zadávateľa, a teda ceny, ktoré si v tomto prípade výhradne stanovuje samotný predajca s výrobkami známych značiek, ktoré sú dostupné aj v rámci iných predajných sietí a na ich cenotvorbu má o.i. vplyv samotný trh. Cenové porovnanie tak nie je uskutočnené spôsobom, ktorý by bol podľa Komisie objektívny. Komisia sa tiež zaoberala otázkou možného zneužitia dobrej povesti konkurenčných značiek. V reklame sú použité etablované značky, ktoré disponujú značnou reputáciou u spotrebiteľov, pričom sú v reklame postavené do pozície porovnávacieho základu, voči ktorému je privátny výrobok zadávateľa prezentovaný ako cenovo výhodnejší. Komisia má za to, že takto koncipovaná komunikácia využíva známosť a dôveru spojenú s týmito značkami na zvýšenie atraktivity vlastného produktu, pričom ich zároveň stavia do menej výhodnej pozície bez splnenia podmienky objektívneho porovnania. Takýto postup podľa Komisie napĺňa znaky zneužitia dobrej povesti konkurenčných produktov. Vo vzťahu k pravidlám porovnávacej reklamy Komisia taktiež osobitne posudzovala, či predmetná reklamná komunikácia prezentuje výrobky vlastných značiek zadávateľa ako napodobeniny alebo kópie konkrétnych značkových produktov chránených ochrannou známkou alebo obchodným menom. Komisia konštatovala, že reklamná kampaň je systematicky vystavaná na princípe priameho párového porovnania konkrétnych, všeobecne známych značkových výrobkov s výrobkami vlastných značiek zadávateľa, pričom tieto sú prezentované vedľa seba v identickom grafickom a významovom rámci. Takéto spracovanie neostáva na úrovni všeobecného porovnania produktových kategórií, ale vytvára konkrétne a adresné prepojenie medzi jednotlivými výrobkami, ktoré sú spotrebiteľovi predkladané ako dve alternatívy tej istej voľby. Tento interpretačný rámec je ďalej posilnený použitím dominantného sloganu „Máš na výber“, ktorý v spojení s vizuálnym riešením a cenovým zvýraznením nekomunikuje len existenciu širšieho spektra produktov na trhu, ale navodzuje dojem, že spotrebiteľ sa rozhoduje medzi konkrétnym značkovým výrobkom a jeho lacnejšou alternatívou v podobe výrobku vlastnej značky. Uvedený významový posun je ešte výraznejší v kontexte explicitného tvrdenia o „rovnakej kvalite“ („V Lidli Vám ponúkame alternatívy mnohých populárnych produktov za výhodnejšie ceny, ale rovnako kvalitné“) použitého v rámci príspevkov na Facebooku, ktoré odstraňuje v očiach spotrebiteľa kvalitatívny rozdiel medzi porovnávanými výrobkami a podporuje vnímanie ich vzájomnej zameniteľnosti. Za významný aspekt Komisia považovala už samotné grafické spracovanie reklamy – výrazné percentuálne vyjadrenia zliav, veľkoformátové ceny privátnych produktov a kontrastné farebné rozdelenie na časť „Lidl“ a „ostatné obchody“ – a tým aj prirodzené upriamenie pozornosti spotrebiteľa na cenový rozdiel ako hlavné posolstvo komunikácie. Naopak, informácie podstatné pre pochopenie podmienok porovnania, ako je metodika zisťovania cien, výber porovnávaných predajní či význam označenia „od“, sú uvedené len drobným písmom alebo sú v niektorých formátoch (najmä online) prakticky nedostupné. Takéto spracovanie vedie k tomu, že priemerný spotrebiteľ vníma reklamu zjednodušene, bez potrebného kontextu, čo prispieva k jej potenciálne klamlivému charakteru a Komisia má za to, že ak aj reklama obsahuje údaje, ktoré sú pravdivé, vzhľadom na okolnosti a súvislosti v akých boli tieto prezentované, môžu uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.
Vonkajšia reklama: „Film – Zabijú ťa“, zadávateľa: Itafilm s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame, ktorá propaguje film „Zabijú ťa“. Sťažovateľ namietal vizuálne spracovanie reklamy, nakoľko môže vystrašiť a traumatizovať okolo prechádzajúce deti. Podľa názoru sťažovateľa znie samotný názov filmu ako vyhrážka, čo môže okrem iného pôsobiť zastrašujúco aj na ľudí z Ukrajiny, ktorí boli ohrození vojnovým konfliktom.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že vonkajšia reklama: „Film – Zabijú ťa“, zadávateľa: Itafilm s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia konštatovala, že v posudzovanom prípade je predmetom reklamy film hororového žánru, teda umelecký produkt, ktorého podstatou je práve vyvolanie napätia a strachu ako súčasť zážitku. Použitie týchto motívov v reklame je preto opodstatnené a žánrovo primerané. Pokiaľ ide o samotný vizuál, zobrazenie osoby s krvavým nožom na červenom pozadí, doplnené o graficky spracované tváre na čepeli, nevykazuje znaky realistického, naturalistického alebo explicitne brutálneho násilia. Ide o estetizované, žánrovo typické spracovanie, ktoré neprekračuje mieru primeranú propagácii filmového diela daného typu. Komisia zároveň nenašla prvky, ktoré by boli samoúčelne šokujúce alebo by mali za cieľ vyvolať intenzívny strach či úzkosť u širokej verejnosti. K námietke možného negatívneho vplyvu na maloleté osoby Komisia uvádza, že reklama neobsahuje explicitné, detailné ani realistické zobrazenia násilia, ktoré by mohli byť považované za nevhodné v zmysle ochrany detí a mladistvých. Komisia sa zaoberala aj názvom filmu „Zabijú Ťa!“ a jeho možným vnímaním ako vyhrážky. V danom kontexte ide o názov umeleckého diela, ktorý je potrebné interpretovať ako súčasť kreatívneho konceptu a žánrovej hyperboly. Doplňujúci podtitul „nech to skúsia“ navyše naznačuje ironický až odľahčený tón. Komisia preto nepovažuje názov za skutočnú hrozbu ani za komunikáciu, ktorá by mohla byť rozumne interpretovaná ako výzva k násiliu alebo zastrašovanie konkrétnych skupín obyvateľstva. Pri posudzovaní reklamy komisia prihliadala o.i. aj na skutočnosť, že zadávateľ použil oficiálny filmový vizuál, schválený producentom a používaný aj v iných krajinách. Vizuál neobsahuje žiadne prvky neprimeranej brutality, násilia ani explicitných scén, ktoré by prekračovali hranice primeranosti pre vonkajšiu reklamu.
TV spoty: „Žuvačky Orbit – „Chew good“, zadávateľa: Mars SR, kom. spol.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči TV reklame, ktorá komunikuje produkt žuvačky Orbit – „Chew good“. Sťažovateľ považuje za problematické vizuálne spracovanie reklamy, pričom ho označuje ako „nehumánne“, s prvkami deformácie ľudskej tváre – „ústa na čele človeka“. Sťažovateľ tiež namieta použitie cudzieho jazyka (angličtiny) – sloganu „Chew good“ bez dostatočnej zrozumiteľnosti.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že TV spoty: žuvačky Orbit – „Chew good“, zadávateľa: Mars SR, kom. spol. nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Komisia sa v prvom rade zaoberala námietkou sťažovateľa týkajúcou sa vizuálneho spracovania reklamy, konkrétne zobrazenia „úst na čele“ ako prvku deformácie ľudskej tváre. Komisia je však v danom príde toho názoru, že reklama jednoznačne využíva zveličenie, metaforu a vizuálnu hyperbolu, ktoré sú bežnými a akceptovanými výrazovými prostriedkami reklamnej komunikácie. Zobrazenie „úst na čele“ nemožno interpretovať ako realistické či doslovné zobrazenie ľudského tela, ale ako symbolické vyjadrenie vnútorného mentálneho stavu – tzv. „ukecanej mysle“. Tento kreatívny prvok je zároveň v reklame jasne vysvetlený dejovou líniou – po použití produktu (žuvačky) dochádza k „upokojeniu“ a vizuálny prvok mizne. Komisia sa zaoberala aj možným negatívnym vplyvom reklamy na maloletých. V tejto súvislosti vzala do úvahy vyjadrenie zadávateľa, že reklamná kampaň nie je primárne určená deťom do 13 rokov. Komisia konštatovala, že samotný obsah reklamy neobsahuje prvky, ktoré by mohli byť pre deti škodlivé, desivé alebo nevhodné, prípadne by mohli mať negatívny dopad na maloletých divákov. Pokiaľ ide o námietku použitia cudzieho jazyka, konkrétne anglického sloganu „Chew good“, komisia prihliadla aj na vyjadrenie zadávateľa, že v danom prípade ide o medzinárodný slogan značky. Uvedený slogan/text „Chew good“ neobsahoval podstatný údaj, či informáciu, ktorej mylná interpretácia, či nepochopenie by mohli negatívne ovplyvniť spotrebiteľské správanie, či nákupné rozhodnutie. Navyše súčasťou obrazovej zložky reklamy bol vo všetkých troch verziách odvysielaných spotov aj preklad predmetného inojazyčného textu a Komisia je toho názoru, že reklama bola zrozumiteľná a primerane kombinovala globálny prvok značky a lokálne vysvetlenie, bez uvedenia spotrebiteľa/ diváka do omylu.