57 (09-01) I. Treskoslovenská treska. Miláčik národa od roku 1954.

Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava

Arbitrážny nález

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento

n á l e z :

Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od právnickej osoby, spoločnosti Ryba Žilina, spol. s r.o. v zastúpení advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o. voči reklamnej kampani „Treskoslovenská treska. Miláčik národa od roku 1954“.

Sťažovateľ sa domnieva, že zadávateľ vo svojej reklamnej kampani používa klamlivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré uvádzajú osoby, ktorým sú určené / ku ktorým sa dostanú, do omylu, v dôsledku čoho môžu ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo potencionálne poškodiť iného súťažiteľa na relevantnom trhu. Podľa sťažovateľa je potrebné uviesť, že klamlivosť tvrdení v reklame zadávateľa spočíva najmä v skutočnosti, že výrobok Treskoslovenská treska má odlišné zloženie a receptúru v porovnaní s výrobkom tresky v majonéze vyrábaným štátnym podnikom Ryba od roku 1954 v Žiline, Bratislave a v Košiciach. Podľa najstaršej normy z apríla 1958 sa treska v majonéze vyrábala z mäsa tresky, ktorého obsah predstavoval 50 % zo zloženia výrobku. Norma akosti pre tresku v majonéze ON 57 5524 schválená 03.05.1964 vychádzajúca zo skoršej normy ČSN 57 5524 z roku 1958 predpisovala nižšie uvedené zloženie tresky v majonéze:

Norma akosti pre tresku v majonéze ON 57 5524 Treskoslovenská treska

Obsah mäsa z tresky 50 % 46 %

Obsah majonézy 42 % 40 %

Obsah zeleniny 7.5 % –

Podľa sťažovateľa je zrejmé, že obsah mäsa z tresky a majonézy vo výrobku Treskoslovenská treska nezodpovedá norme ON 57 5524 a teda nie je možné hovoriť o identickom zložení v porovnaní s pôvodnou treskou v majonéze vyrábanou podľa príslušnej normy. V súvislosti so zložením majonézy norma ČSN 58 7010 stanovovala kritériá nasledovne:

– Olej jedlý – 86.5 % (s obsahom tuku najmenej 85 %),

– Žĺtka – 12 % ,

– Soľ – 1% .

Podľa §1 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 31. januára 2014 o majonézach a majonézových výrobkoch (ďalej len „vyhláška č.29/2014 Z.z.“) sa základnou majonézou rozumie „výrobok polotuhej konzistencie získaný emulgáciou rastlinného oleja vo vaječnej zložke a v okysľujúcej zložke, ktorý obsahuje najmenej 78,5 hmotnostných percent (ďalej len „% hmot.“) celkových tukov a najmenej 6 % hmot. vaječného žĺtka, okysľujúcu zložku a soľ, bez prídavných látok.“  Majonézovou omáčkou sa podľa §1 písm. d) bodu 2 vyhlášky č.29/2014 Z.z. rozumie „majonézový výrobok, ktorý obsahuje najmä majonézu, do ktorej bola pridaná voda určená na ľudskú spotrebu (ďalej len „pitná voda“), iné potraviny a prídavné látky.“ Na obale výrobku Treskoslovenská treska je uvedené nasledovné zloženie „majonézy“:

– Rastlinný repkový olej,

– Voda,

– Sušený vaječný žĺtok,

– Kvasný ocot liehový,

– Cukor,

– Jedlá soľ,

– Benzoan sodný,

– Sorban draselný.

Podľa sťažovateľa Treskoslovenská treska nedosahuje úroveň obsahu tukov ako pôvodná treska v majonéze vyrábaná štátnym podnikom Ryba. Berúc do úvahy skutočnosť, že treskovité ryby disponujú obsahom tuku v rozmedzí 0.4 % – 0.7 %, po prepočte tukov na 100g výrobku je možné predpokladať, že majonéza vo výrobku Treskoslovenská treska neobsahuje najmenej 85 % tuku stanovených normou ČSN 58 7010.

Pôvodná norma určovala dátum spotreby tresky v majonéze nasledovne:

– 8 dní od dátumu výroby v období od 01.04. do 30.09.,

– 10 dní od dátumu výroby v období od 01.10. do 31.03.

Aktuálne predstavuje rozdiel medzi dátumom výroby a dátumom spotreby výrobku Treskoslovenská treska niekoľko týždňov, tzn. niekoľkonásobne viac ako v prípade pôvodnej tresky v majonéze v dôsledku použitia konzervačných látok, ktoré absentovali v pôvodnom zložení tresky v majonéze.

Sťažovateľ zároveň konštatuje, že výrobok Treskoslovenská treska bol do predaja uvedený až v roku 2018 a z tohto dôvodu je zadávateľovo tvrdenie o výrobku Treskoslovenská treska v znení „stále rovnaká od roku 1954“  klamlivé a zavádzajúce nakoľko sa predmetný výrobok pod jeho aktuálnym názvom – Treskoslovenská treska nevyrába od roku 1954.

Podľa sťažovateľa obsahuje reklama výrobku Treskoslovenská treska klamlivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sú v rozpore s objektívnou skutočnosťou. V predmetnom prípade sa nejedná o reklamné zveličovanie nakoľko receptúra a zloženie výrobku Treskoslovenská treska je odlišné od pôvodnej receptúry a zloženia tresky v majonéze vyrábanej štátnym podnikom Ryba. Sťažovateľ sa domnieva, že uvádzaním klamlivej reklamy sa zadávateľ dopúšťa nekalosúťažného konania nakoľko sa jedná o konanie v hospodárskej súťaži, toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom na relevantnom trhu.

Keďže sa v prípade uvádzania klamlivej reklamy v zmysle obchodnoprávnej teórie jedná o ohrozovací delikt postačuje aj spôsobilosť takéhoto konania privodiť zákonom predpokladané následky. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, sťažovateľ žiada Arbitrážnu komisiu Rady pre reklamu aby vydala nasledovný arbitrážny nález: Reklama zadávateľa je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 14 ods. 1 písm. a) a čl. 14 ods. 2  Etického kódexu reklamnej praxe z dôvodu jej klamlivosti.

Zadávateľ vo svojom stanovisku uvádza, že podľa neho reklamná kampaň súvisiaca s propagáciou výrobku Treskoslovenská treska nevykazuje žiadne atribúty klamlivej reklamy a neporušuje ani Etický kódex reklamnej praxe. Predmetná reklamná kampaň so zapojením známej osobnosti p. Zdeny Studenkovej bola postavená predovšetkým na spojení dvoch „osobnosti“, ktoré sa „narodili“ v tom istom roku, roku 1954. V tomto roku sa totiž narodila p. Zdena Studenková a v tomto roku bola prvý krát uvedená na trh aj treska v majonéze štátneho podniku Ryba. Základom predmetnej kampane teda bola uvedená symbolika (paralelný vývoj v čase), veková zhoda, emócia a vtip, a nie konkrétne fakty či podrobný rozbor zloženia výrobku – čo nie je ani úlohou reklamy.

Zadávateľ dodáva, že reklamná kampaň primáme vystihuje, že napriek času, ktorý bol na našom území počas 70tich rokov turbulentný, prejavil sa rôznymi zmenami vrátane vplyvov na produkty a ľudí okolo nás – ostáva aj p. Zdena Studenková aj treska konzistentná svojou podstatou (v prípade tresky chuťou, čo vyplýva aj zo sloganu obsiahnutého v televíznom spote Treskoslovenká treska – Chuť celého Slovenska.) Navyše je potrebné zvýrazniť, že dlhodobá reklamná kampaň tohto výrobku je spájaná s jeho tradičnou chuťou, a takto tento produkt vnímajú aj jeho spotrebitelia.

Zadávateľ ďalej upozorňuje, že žiadna časť reklamnej kampane neuvádza či nezdôrazňuje, že by malo v prípade Treskoslovenskej tresky ísť o produkt, ktorý je úplne totožný s produktom uvedeným na trh v roku 1954 (v spote je to znázornené aj zmenami balení, ktorým prechádzala), pričom to objektívne ani nie je možné – za tieto dlhé desaťročia nastali výrazne zmeny jednak v priemyselnej výrobe, technických normách a technologických postupoch, ako aj v životnom štýle obyvateľstva (napríklad predĺženie doby spotreby si nutne vyžiadalo pridávania nevyhnutných konzervantov do produktu – ide už o akési spoločenské notoriety).

V rámci výroby Treskoslovenskej tresky sa spoločnosť TAURIS, a.s. snaží vychádzať z pôvodnej receptúry tak, aby bola chuť súčasného produktu čo najautentickejšia, avšak to neznamená, že výsledky produkt je úplne totožný. Skladbová totožnosť týchto dvoch produktov (minulého a súčasného) ako ich zjednocujúci prvok v rámci namietanej reklamnej kampane nebol nikdy dominantne zvýraznený. Spoločnosť TAURIS, a.s. zastáva zároveň názor, že ako jedna z nástupníckych spoločností má právo vyjadrovať sa v tom smere, že jej súčasný produkt vychádza, resp. si zakladá na košickej retro receptúre.

Zadávateľ uznáva, že určitou výnimkou je popis (aktuálne už bol) k príspevku na sociálnej sieti Instagram (konkrétne išlo o príspevok z 19. augusta 2025 na profile „treskoslovenskatreska“),  kde bolo o.i. uvedené slovné spojenie „rovnaká receptúra“. V danom prípade išlo o chybu copywritera, ktorý kreoval sprievodný text k príspevku, ktorý však nemožno považovať za podstatu, či významnejšiu súčasť celej reklamnej kampane. Inými slovami vyjadrené slovné spojenie „rovnaká receptúra“ je potrebné vnímať kontextuálne s celou reklamnou kampaňou (išlo o reklamu a nie o presný popis zloženia výrobku) a vo voľnejšom zmysle ako „podobnosť“ alebo „rovnaký základ“, aj keď existujú malé odchýlky (napríklad v množstvách alebo prísadách). Zadávateľ dopĺňa, že bezodkladne po zistení tohto pochybenia bol sprievodný text primerane korigovaný.

Z uvedených dôvodov je pre posúdenie spornej reklamy a podanej sťažnosti podľa zadávateľa ďalej irelevantné sa bližšie vyjadrovať k detailnému zloženiu výrobku Treskoslovenská treska, teda k takým detailom, či tento obsahuje 46 % alebo 50 % mäsa z treskovitých rýb alebo aké je jeho obdobie trvanlivosti, keďže reklamná kampaň tieto vlastnosti či zloženie vôbec  nespomína. Navyše, všetky relevantné údaje o zložení výrobku sú uvedené priamo na obale výrobku (a teda nemôže dochádzať k neprípustnému ovplyvňovaniu spotrebiteľov). Taktiež je potrebné zvýrazniť aj to, že v rámci celej reklamnej kampane sa dlhodobo predmetný produkt prezentuje s obsahom tresky v celkovom podiele 46% tresky, čo transparentne vyplýva, už z jeho vonkajšieho obalu.

Zadávateľ zároveň poukazuje na to, že predpokladom toho, aby mohla byt reklama považovaná za klamlivú nestačí len samotné uvedenie do omylu (spoločnosť TAURIS, a.s. je presvedčená, že táto reklamná kampaň pri žiadnom jej zmysluplnom výklade potencialitu vzbudenia omylu u priemerného spotrebiteľa nevykazuje), ale musí vzniknúť reálna možnosť ovplyvniť ekonomické správanie subjektov, teda zmenu ich nákupného správania, resp. reklama musí dosahovať spôsobilosť spôsobenia škody inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi.

Zadávateľ zastáva názor, že sťažovateľom namietaná reklamná kampaň, v ktorej sa o. i. uvádza absolútne vágne slovné spojenie „stále tá istá“ v spojení s tým, že pôvodná treske v majonéze bola uvedená na trh v roku 1954, nie je spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie subjektov a rovnako nie je spôsobilá privodiť škodu inému súťažiteľovi. Nemožno opomenúť ani to, že touto reklamou propagovaný produkt nie je novinku na našom trhu ale je dlhodobo etablovaným produktom so stabilnou spotrebiteľskou klientelou. Akákoľvek rozumná možnosť zmeny spotrebiteľského správania sa pod vplyvom namietanej reklamy je eliminovaná aj tým, že na našom území už dlhodobo pôsobia dve etablované spoločnosti, každá s vlastnou históriou a osobitosťami jej produktov, ktoré produkty rovnakého druhu ponúkajú. Podľa zadávateľa spotrebitelia, vychádzajúc z dlhoročných skúseností, jasne odlíšiteľnými produktmi rovnakého druhu jednotlivých súťažiteľov, teda celkom zrejme výlučne na základe uvedenej reklamnej kampane a frázy „stále tá istá“ nebudú meniť svoje ekonomické správanie a nakupovať namiesto produktov sťažovateľa produkty jej konkurencie.

Na billboarde je zobrazená p. Zdena Studenková držiaca v ruke produkt Treskoslovenská treska. V pravej časti billboardu je text: „Treskoslovenská treska, miláčik národa od roku 1954 a stále rovnaká. Pod textom je zobrazený produkt Treska, pod ním je logo „Ryba Košice“ a odkaz na web stránku.

Z budovy, na ktorej je nápis „Ryba“ vychádza muž s taškou v ruke a ide k žene, ktorá ho čaká pred budovou aj s detským kočíkom.

Voice-over hovorí: „V roku 1954 sa zrodila ikona…“

V zábere sa objaví malé dievča s rožkom v ruke, ktoré pred televízorom tancuje a spieva, pričom rožok používa ako mikrofón. Na TV obrazovke je nápis „Ryba.“ Dievča sa ukláňa a dve ženy sediace na pohovke, pravdepodobne jej matka a stará mama jej tlieskajú a pritom jedia tresku s rožkom.

Voice-over pokračuje: „… ktorá si veľmi rýchlo získala srdcia všetkých.“

Všetky rekvizity vrátane oblečenie protagonistov, nábytku aj konzervy s treskou sú dobové – z obdobia 50. rokov.

V prestrihu sa zobrazí divadelná scéna, kde umelkyňa počas toho, ako ju upravujú pred vystúpením, je tresku.

Voice-over hovorí: „Stala sa symbolom našej kultúry…“

Zobrazí sa treska v ruke danej umelkyne. Nasleduje prestrih na tašku – sieťovku, v ktorej sú balenia produktu – tresky.

Voice-over pokračuje: „…prekonala čas, aj zmeny…“

V prestrihu je záber na zhromaždenie ľudí, ktorí štrngajú kľúčmi. Nasleduje záber, v ktorom pani Pani Zdena Studenková prechádza cez interiér.

Voice-over pokračuje: „… a už dekády je miláčikom národa.“

V zábere je treska, ktorú drží v ruke pani Studenková.

Voice-over s jemným smiechom v hlase dodáva: „… pritom stále rovnaká.“

V zábere je pani Studenková, v ruke drží tresku a hovorí: „A to som ja.“ Pozrie sa na tresku a dodá: „A inak, aj treska.“

Pokladá tresku na podnos, na ktorom je aj pečivo a bylinky. Obraz dopĺňa text: „Treskoslovenská treska; Miláčik národa od roku 1954 a stále rovnaká. V pravom hornom rohu je logo „Ryba Košice.“

Voice-over hovorí: „Treskoslovenská treska. Chuť celého Slovenska.“

Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe a z dostupných informácií dospela k týmto záverom:

V danom prípade Komisia pri posudzovaní prihliadala na skutočnosť, že predmetná reklamná kampaň, so zapojením známej osobnosti, p. Zdeny Studenkovej, bola postavená predovšetkým na spojení dvoch „osobností“, ktoré sa „narodili“ v tom istom roku – 1954. V tomto roku sa totiž narodila p. Zdena Studenková a v tomto roku bola prvý krát uvedená na trh aj treska v majonéze štátneho podniku Ryba. Základom predmetnej kampane teda bola uvedená symbolika (paralelný vývoj v čase), veková zhoda, emócia a vtip.

Komisia je toho názoru, že zvolená kreatívna idea ako aj exekúcia kampane v rámci spotu, či vizuálu billboardu predstavuje výraznú reklamnú hyperbolu, ktorá prostredníctvom preexponovanej paralely medzi osobnosťou známej herečky a tradičnou značkou vyjadruje myšlienku nostalgie a tradície, a zároveň prezentuje komunikačné posolstvo reklamy vtipnou a humornou formou. Cieľom tohto vizuálneho a naratívneho spojenia nie je faktické tvrdenie o tom, že produkt je identický ako v roku 1954 – resp. nezmenený, ale emocionálna a hodnotová asociácia s poukázaním na tradíciu, resp. tradičnú chuť.

Výrok „a stále rovnaká“ je krátky, všeobecný a v kontexte (nostalgia, zmeny obalu ukázané vo videu) pôsobí ako hodnotové, v tomto prípade skôr emočné tvrdenie, ktoré, podľa názoru Komisie, priemerný spotrebiteľ nebude vnímať doslovne, ale pochopí ho práve v súvislosti s deklaráciou tradície, či zachovania chuti, nie ako rigorózne tvrdenie o presnej zhodnosti receptúry alebo surovín v každom technickom aspekte, resp. ako detailné faktické tvrdenie o zložení.

Zároveň v spote, ani na billboarde nie sú explicitné tvrdenia o identickom zložení (napr. konkrétne percentá), ani tvrdenia typu „presne tá istá receptúra“. Výraz „stále rovnaká“ je v danom kontexte tvrdením so zjavne metaforickým významom, bežne používaným v reklamnej komunikácii na vyjadrenie zachovania napr. charakteru produktu, nie na opis konkrétnych  technologických vlastností alebo zloženia produktu. Komisia je toho názoru, že priemerný spotrebiteľ je schopný túto nadsázku rozpoznať a nevníma ju ako objektívne tvrdenie o výrobku.

Slogan „Treskoslovenská treska, miláčik národa od roku 1954 a stále rovnaká“ Komisia teda nepovažuje za klamlivý, pretože s ohľadom na spôsob, v akom bol tento použitý, nie izolovane, ale v spojení s herečkou, p. Zdenou Studenkovou, predstavuje výraznú hyperbolou a je koncipovaný ako reklamno-emocionálna formulácia, nie ako klamlivé tvrdenie, ktoré by mohlo uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.

Komisia si však dovoľuje vyjadriť názor, že ak by slogan nebol využitý v spojení s pani Zdenou Studenkovou a zároveň spôsobom, tak ako tomu bolo v rámci predmetnej kampane, mohol by,  najmä spojenie „stále rovnaká“, byť interpretovaný aj v inom, napríklad aj doslovnom význame, čo by mohlo mať vplyv, vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých je uvedený slogan použitý na vyhodnotenie takejto reklamy ako rozpornej s Kódexom. Ak teda zadávateľ uvedený slogan chce aj naďalej používať, je z hľadiska pravdivosti takejto reklamy žiaduce, aby slogan nebol využívaný napr. samostatne alebo v inej konotácii ako tomu bolo v prípade predmetnej reklamy s jasnou hyperbolou.

V prípade predmetnej reklamnej kampane (spotu, billboardu) Komisia nepovažuje uvedené tvrdenia, použité v reklame za klamlivé, či zavádzajúce. Reklama neuvádza priemerného spotrebiteľa do omylu, ani nie je spôsobilá podstatne narušiť jeho ekonomické správanie (čl. 14  ods. 1 písm. a) Kódexu). Reklama taktiež neobsahuje klamlivý údaj o vlastnom alebo o cudzom podniku a ani o jeho produktoch; za klamlivý údaj sa považuje aj údaj sám osebe pravdivý, ak môže vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých sa používa, uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu (čl. 14 ods. 2 Kódexu). Reklama, teda nie je nepravdivá (čl. 10 ods. 2 Kódexu), ani nie je koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť (čl. 12 ods. 1 Kódexu).

Poučenie:

Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia poplatok a

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,

b) namieta sa porušenie Poriadku alebo

c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.

Poplatok spojený s preskúmaním nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.

V Bratislave, dňa 18.11.2025

Mária Tóthová Šimčáková v.r.

predsedníčka Komisie