BRATISLAVA. Dňa 26. 2. 2026 sa konalo 2. zasadnutie Senátu Rady pre reklamu (ďalej len „Senát“). Senát, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy, posúdil sťažnosti voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijal nasledovné rozhodnutia:
Odvysielanie sponzorských odkazov na výživové doplnky na erekciu (Clavin a Arginmax), (dňa 17.1.2026) vo vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči šíreniu reklám na výživové doplnky na erekciu (Clavin a Arginmax), zadávateľa Simply You Slovakia s.r.o., šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby TV Markíza. Sťažovateľ o.i. uvádza, že počas vysielania bola prítomná aj maloletá sestra sťažovateľa, ktorú zarazilo slovo erekcia, a okamžite sa začala pýtať, čo to znamená. Sťažovateľ sa vyjadril, že mal čo robiť, aby ju priviedol na iné myšlienky, a predčasne ju neinformoval o intímnych veciach. Sťažovateľ uvádza, že v zmysle príslušnej legislatívy sa má vysielateľ zdržať v čase 6.00 a 22.00 vysielania, ktoré môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývoj maloletých, pričom v predmetnom prípade došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu tejto povinnosti.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním sponzorských odkazov Clavin Intensive – Bar; Clavin Intensive – Kasíno; Clavin Intensive – Rooftop; Arginmax Forte – Horúca noc a Arginmax Forte – Zákaz státia (dňa 17.01.2026) v televíznom vysielaní programovej služby TV Markíza strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Z pohľadu Senátu v predmetnom prípade niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie slušnosti predmetných sponzorských odkazov, z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti Senát v predmetnom prípade vychádzal z rozhodnutí Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom. Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch. Obsah ani samotné spracovanie sponzorských odkazov nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a komunikáty neobsahujú ani prvky, výrazy, či zobrazenia, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, a to vrátane vystúpenia účinkujúcich, ktoré Senát v danom prípade s ohľadom na predmet propagácie a komunikačné posolstvo reklamy považuje za primerané. Zo šetrenia Senátu vyplýva, že výrobok „Clavin“ a Arginmax“ je výživovým doplnkom, a teda nejde o erotický tovar, preto sa senát ďalej nezaoberal časom vysielania z pohľadu pravidla § 16 ods. 1 Protokolu, ktoré možno použiť len na sponzorský odkaz so vzťahom k erotickému produktu.
V rámci ochrany maloletých je zakázané vysielať reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie (§ 7 ods. 1 Protokolu).
Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu, ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov však neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Sponzorské odkazy tak nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je preto toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania bez ohľadu na čas vysielania.
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 23.01.2026) v televíznom vysielaní TV Markíza vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby, voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní TV Markíza, dňa 23.1.2026 cca o 13.30 h. Vo vzťahu k šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie sťažovateľ namieta, že „Archív UPC – nemožnosť pretáčania reklám, nadmerné množstvo reklám“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že že predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní TV MARKÍZA, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa k „nemožnosti pretáčania reklám“ sa senát jednohlasne zhodol, že námietku sťažovateľa nebude posudzovať. V danom prípade nie je predmetom sťažnosti reklama ako taká (ani pravidlá jej šírenia), ale predovšetkým obchodné podmienky, posúdenie ktorých nie je v kompetencii senátu ani Komisie. V súvislosti s námietkou sťažovateľa ohľadom „nadmerného množstva reklám“ senát na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že šíriteľ odvysielal viacero reklamných úsekov a blokov, avšak s celkovou dĺžkou 6065 sekúnd reklamných šotov a telenákupných šotov (t. j. bez sponzorských odkazov). Z uvedeného vyplýva, že vysielateľ splnil podmienky, ktoré na časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu Protokol kladie (§ 18 ods. 1 Protokolu) a k celkovému prekročeniu časového rozsahu vysielania reklamných šotov a telenákupu neprišlo. Senát sa tiež zaoberal prerušením predmetného programu reklamou. V čase, ktorý uvádza sťažovateľ, bol na programovej službe odvysielaný seriál „Monk“. Uvedený program nie je typom programu, ktorého vysielanie by bolo zakázané prerušovať reklamným oznamom. Počas každej epizódy seriálu boli odvysielané dva reklamné bloky, pričom Senát má za to, že v predmetnom prípade vysielateľ zabezpečil, že pri prerušení programu reklamným oznamom (príp. telenákupom) nebola narušená jeho celistvosť, hodnota a charakter programu (§ 17 ods. 5 písm. c/ Protokolu).
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 23.01.2026) v televíznom vysielaní TV JOJ, vysielateľa MAC TV s. r. o.
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby, voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní TV JOJ, dňa 23.1.2026 cca o 13.30 h. Vo vzťahu k šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie sťažovateľ namieta, že „Archív UPC – nemožnosť pretáčania reklám, nadmerné množstvo reklám“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením predmetným šírením mediálnej komerčnej komunikácie v posudzovanom programe a čase v televíznom vysielaní TV JOJ, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MAC TV s.r.o., neporušili pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o „nemožnosti pretáčania reklám“ v archíve operátora (UPC), senát dospel k záveru, že námietku sťažovateľa nebude posudzovať, keďže nespadá do vecnej pôsobnosti Komisie. V danom prípade totiž nie je predmetom sťažnosti reklama ako taká (ani pravidlá jej šírenia), ale predovšetkým obchodné podmienky poskytovanej služby, posúdenie ktorých nie je v kompetencii senátu ani Komisie. V súvislosti s námietkou sťažovateľa ohľadom „nadmerného množstva reklám“ senát na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že šíriteľ v skúmanom časovom úseku dňa (6.00 – 18.00 hod.) odvysielal 24 reklamných blokov s celkovou dĺžkou 8170 sekúnd. Z uvedeného vyplýva, že šíriteľ splnil podmienky, ktoré na časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu Protokol kladie (§ 18 ods. 1 Protokolu) a k celkovému prekročeniu časového rozsahu vysielania reklamných šotov a telenákupu nedošlo. Senát sa tiež zaoberal prerušením skúmaného programu reklamou. V čase, ktorý uvádza sťažovateľ, bol na programovej službe odvysielaný seriál „Hranica“. Uvedený program nie je typom programu, ktorého vysielanie by bolo zakázané prerušovať reklamným oznamom, pričom v prípade seriálu počet prerušení nie je obmedzený dĺžkou epizódy. Seriál bol prerušený dvomi reklamnými blokmi. Senát dospel k záveru, že v predmetnom prípade vysielateľ zabezpečil tiež, aby pri prerušení programu reklamným oznamom nebola narušená celistvosť, hodnota a charakter programu (§ 17 ods. 5 písm. c/ Protokolu).
Umiestnenie produktu v programe – v seriáli „V zovretí“ (3.epizóda), zaradenom do AVMS na požiadanie (VOYO), poskytovateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bol doručený podnet Kancelárie Rady pre mediálne služby, týkajúci sa mediálnej komerčnej komunikácie v programe „V zovretí“ (3. epizóda) dostupnom minimálne dňa 20. 1. 2026 na audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie VOYO poskytovateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. Kancelária RPMS poukazuje na to, že v programe „V zovretí“ (3. epizóda) odzneli informácie týkajúce sa banky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, a to v scéne, v ktorej vystupujú servírka a zákazníčka, ktoré počas vzájomného dialógu spomínajú možnosť platenia prsteňom, keďže zákazníčka „má mBank“. Podnet Rady pre mediálne služby smeruje k samotnému obsahu tohto programu z hľadiska podmienky, aby program, v ktorom je umiestňovanie produktov povolené, priamo nepodporoval nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými odkazmi na tieto tovary alebo služby. Sťažovateľ vyjadruje názor, že počas uvedeného dialógu mohlo dôjsť k prezentovaniu osobitných odkazov na služby mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, čím mohlo dôjsť k porušeniu danej povinnosti.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že umiestnením produktu v seriáli „V zovretí“ (3.epizóda), zaradenom v katalógu programov AVMS na požiadanie VOYO, strana Protokolu – poskytovateľ AVMS na požiadanie, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o. – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Predmetom posúdenia v tomto konaní nebolo, či v programe došlo k umiestňovaniu produktu, keďže to nebolo sporné. Senát skúmal otázku neprimeranej dôležitosti (undue prominence) a či program, v ktorom je umiestňovanie produktu povolené, priamo podporoval nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými (propagačnými) odkazmi na tieto tovary alebo služby, v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu. Pokiaľ ide o realizáciu umiestnenia produktov v programe, názov banky bol vyslovený v dialógu („Mám mBank“). Následne je demonštrovaná platba prsteňom (obrazové umiestnenie produktu). Ide teda o separátne obrazové umiestnenie produktu a o umiestnenie značky slovnou zmienkou o nej. Senát konštatoval, že pravidlá nevylučujú slovnú zmienku o obchodnej značke, pričom samotná zmienka o značke alebo produkte nie je sama osebe osobitným odkazom, ktorý je zakázaný, keďže by muselo ísť o osobitný propagačný odkaz (special promotional references), teda nad rámec samotnej zmienky (reference), ktorej primárnym účelom je zdôraznenie produktu, služby či príslušnej obchodnej značky v programe. Pravidlá tiež nezakazujú umiestnenie viacerých produktov (značiek) alebo viaceré umiestnenia produktu, hoci aj v kombinácii slovného a obrazového umiestnenia produktu (značky) v programe. Pri výklade § 14 ods. 4 písm. a) Protokolu senát vychádzal zo systematického a eurokonformného výkladu. Za „priamu podporu“ možno podľa senátu považovať najmä také konanie, ktoré obsahuje výzvu na využitie služby alebo kúpu produktu, vyzdvihuje konkrétne výhody produktu alebo služby, obsahuje hodnotiace tvrdenia, porovnáva produkt s konkurenciou, či podobným presviedčacím spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa. Senát je taktiež toho názoru, že aj „osobitný odkaz“ musí presahovať rámec neutrálnej referencie na značku. Nestačí preto len samotné pomenovanie subjektu alebo služby; musí ísť o kvalifikovaný prvok smerujúci k podpore spotrebiteľského správania. V predmetnej scéne zaznelo vyjadrenie účinkujúcej „Mám mBank“, po ktorom nasledovala realizácia bezkontaktnej platby prsteňom. V rámci dialógu neodznela žiadna propagačná výzva, neboli uvedené žiadne výhody, benefity služieb, porovnaniu s inými produktmi (službami). Absentoval hodnotiaci alebo sugestívny jazyk. Značka nebola osobitne vizuálne ani dramaturgicky zvýrazňovaná nad rámec prirodzeného priebehu deja; scéna sa odohrávala v prostredí kaviarne ako súčasť obrazu dejovej línie. Pokiaľ ide o pripisovanie neprimeranej dôležitosti z hľadiska § 14 ods. 4 písm. b) Protokolu, senát dospel k záveru, že s ohľadom na trvanie programu bolo samotné trvanie umiestnenia produktu minimálne, pričom umiestnenie produktu bolo organickou súčasťou scény v polocelkoch a celkoch. Pri posudzovaní tak senát posúdil krátke trvanie predmetného dialógu a jeho organické začlenenie do deja. Scéna obsahovala neutrálne podaný dialóg bez dramatizácie alebo neprimeraného zvýraznenia značky. Divák síce získal informáciu o tom, že postava využíva konkrétnu banku a konkrétnu technológiu, absentuje však akýkoľvek presviedčací prvok. Takáto miera prezentácie zodpovedá bežnému dejovému (rekvizitnému) umiestneniu produktu, ktoré zákonná úprava umožňuje a senát s ohľadom na spracovanie uvedenej scény považuje umiestnenie produktu v programe za adekvátny a prípustný. Samotná demonštrácia funkčnosti určitého platobného riešenia bez sprievodného hodnotenia alebo presviedčania nedosahuje intenzitu priamej podpory nákupu či využívania služby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) Protokolu ani nepripisuje produktu neprimeranú dôležitosť v zmysle § 14 ods. 4 písm. b) Protokolu. Pravidlá umiestňovania produktov nevyžadujú absolútnu neutralitu bez akéhokoľvek kontaktu so značkou, ale zakazuje priamy (presviedčací) charakter a osobitné (propagačné) odkazy podporujúce spotrebiteľské rozhodnutie. V danom prípade senát nezistil také konanie, ktoré by odporovalo základnému účelu umiestnenia produktu, resp. by šlo mimo jeho rámec. Ak komunikácia nedosahuje jasnú intenzitu presviedčania alebo priamej podpory predaja, nemožno ju extenzívnym výkladom subsumovať pod zákaz podľa § 14 ods. 4 písm. a) Protokolu. Výklad, podľa ktorého by už samotné vyslovenie názvu značky alebo zobrazenie služby predstavovalo „osobitný odkaz“ by viedol k faktickej nemožnosti umiestňovania produktov, najmä v prípadoch, keď predmetom umiestnenia je služba, čo by odporovalo aj eurokonformnému výkladu inštitútu umiestňovania produktov. Na základe uvedeného senát dospel k záveru, že predmetná scéna predstavuje prípustné umiestnenie produktu, neobsahuje osobitný propagačný prvok a nedochádza v nej k priamej podpore nákupu, predaja alebo prenájmu tovaru alebo služieb ani k použitiu osobitných odkazov v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) Protokolu či k pripisovaniu neprimeranej dôležitosti produktu v zmysle § 14 ods. 4 písm. b) Protokolu. Senát preto nekonštatoval porušenie predmetných ustanovení Protokolu.
Šírenie upútavky na televízny program „GURU“ vo vysielaní TV Markíza (dňa 7.2.2026), vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s.r.o.
Rade bola Radou pre mediálne služby postúpená sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu upútavky na televízny program „GURU“ (dňa 7.2.2026, cca o 18.12 h.) vo vysielaní TV Markíza.
Sťažnosť poukazuje na to, že celý deň ide reklama na film GURU. Podľa sťažovateľa je pre detského diváka nevhodná, keďže z obsahu použitých slov je zrejmé, že majú sexuálny podtón.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírenie posudzovaného televízneho reklamného oznamu – upútavky na televízny program „GURU“ v televíznom vysielaní TV Markíza (dňa 7.2.2026), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. – neporušuje pravidlá Protokolu vrátane pravidiel (ne)recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť nie je opodstatnená.
Uvedený komunikát mal podobu vlastnej propagácie vo forme upútavky na televízny program (film) „GURU“; základným cieľom upútavky je pritom zaujať pozornosť diváka na vysielanie promovaného programu. Senát v úvode konštatuje, že forma spracovania reklamného oznamu a jeho obrazová časť neobsahujú vyobrazenia, ktoré by boli v rozpore so všeobecnými normami slušnosti a mravnosti. Upútavka pritom obsahovala zostrih vybraných scén a vyjadrení, ktoré sú súčasťou programu. Hoci sa v upútavke spomína výraz „znásilnenie“, ide o faktické oznámenie spoločensky závažného skutku (trestného činu), nie o vyobrazenie sexuálneho aktu. Senát sa nedomnieva, že forma a kontext, v ktorom bol tento výraz použitý, by mal evokovať v divákoch „sexuálny podtón“. Obsah upútavky je súčasťou dramatickej dejovej línie filmu, ktorá informuje o závažnej spoločenskej téme (zneužívanie žien), a jej prezentácia nie je určená na vzbudzovanie sexuálneho alebo morálne nevhodného dojmu u maloletých (a tak ani nebola dramaturgicky vystavaná). Vo vzťahu k požiadavkám na obsah reklamy a ochranu maloletých vo všeobecnosti, senát posúdil potenciálnu nevhodnosť obsahu z hľadiska maloletého diváka, nie z pohľadu dospelého. Maloletý divák v upútavke nie je vystavený explicitným sexuálnym podnetom ani hrubému násiliu alebo hrubému jazyku. Upútavka poskytuje informácie o programe reflektujúcom (aj keď ťažké) reálne spoločenské témy, čím ale neohrozuje psychický ani morálny vývin maloletých. Upútavka neobsahuje explicitné obrazové, zvukové alebo textové prostriedky, resp. výrazové prostriedky takej intenzity, ktoré by mohli narušiť psychický alebo morálny vývin maloletých. Použité dialógy a vyjadrenia, ktoré sťažovateľ vyhodnotil ako sexuálny podtón, nepredstavujú ani explicitné sexuálne správanie, ani scény nevhodné pre maloletých. Senát je preto toho názoru, že predmetná upútavka neobsahuje nevhodný obsah (nedosahuje mieru), ktorý by ju vylučoval z vysielania, a to bez ohľadu na čas vysielania (pričom miera nevhodnosti nedosahuje intenzitu nevhodnosti do 15 rokov veku). Zaradenie predmetnej upútavky do vysielania počas dňa (a teda aj v čase cca o 18:06 hod.) senát nepovažuje za porušujúce pravidlá Protokolu. Senát zohľadnil pri posudzovaní aj skutočnosť, že upútavka bola označená symbolom nevhodnosti do 15 rokov a deskriptormi, pričom samotný odvysielaný program mal rovnaké označenie. Šíriteľ podľa názoru senátu preto splnil aj povinnosť vyplývajúcu z nerecipovaného ustanovenie § 62 ods. 9 písm. a) Zákona, resp. (nerecipovaných) príslušných ustanovení Vyhlášky o JSO (v zmysle § 21 Protokolu).
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 7.2.2026) v televíznom vysielaní TV Markíza, TV Doma, TV Dajto, TV Markíza Krimi, TV Markíza Klasik, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s.r.o.
Rade bola Radou pre mediálne služby postúpená sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní. Sťažovateľ uvádza, že dňa 7.2.2026 v čase cca o 23:06 hod sa „nepríjemne zvyšuje hlasitosť pri reklamách“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením mediálnej komerčnej komunikácie dňa 7. 2. 2026 v čase od 23:00 do 23:30 hod. v televíznom vysielaní programových službách TV MARKÍZA, TV DOMA, DAJTO, Markíza Krimi a MARKÍZA Klasik strana Protokolu – vysielateľ televíznych programových služieb, spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade senát pri posudzovaní vychádzal z výsledkov merania hlasitosti predmetného časového úseku na programových službách TV MARKÍZA, TV DOMA, DAJTO, Markíza Krimi a MARKÍZA Klasik. Pokiaľ ide o kritérium integrovanej hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu dosiahla hlasitosť vysielania úroveň v rámci Vyhláškou povolenej odchýlky +/- 0,5 LU od predpísanej úrovne – 23,0 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium okamžitej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu -15 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium krátkodobej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu – 20 LUFS. Po vykonaní dôkazov tak senát dospel k záveru, že namerané hodnoty v predmetnom časovom úseku zodpovedajú požiadavkám Vyhlášky.
Šírenie mediálnej komerčnej komunikácie (dňa 14.2.2026) v televíznom vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s.r.o.
Rada obdržala sťažnosť od fyzickej osoby, voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie na programovej službe TV Markíza dňa 14.2.2026 cca o 22:30 hod. Sťažovateľ uvádza, že „reklamy neskutočne revú“, podľa neho viac, ako inokedy.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením mediálnej komerčnej komunikácie dňa 14.02.2026, v čase od 22:29 hod. do 22:45 hod., v televíznom vysielaní TV MARKÍZA, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade senát pri posudzovaní vychádzal z výsledkov merania hlasitosti predmetného časového úseku na programovej službe TV MARKÍZA. Pokiaľ ide o kritérium integrovanej hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu dosiahla hlasitosť vysielania úroveň v rámci Vyhláškou povolenej odchýlky +/- 0,5 LU od predpísanej úrovne – 23,0 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium okamžitej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu -15 LUFS. Pokiaľ ide o kritérium krátkodobej úrovne hlasitosti, v rozhodnom časovom rozsahu nepresiahla hodnotu – 20 LUFS. Po vykonaní dôkazov navrhnutých šíriteľom senát dospel k záveru, že namerané hodnoty v predmetnom časovom úseku zodpovedajú požiadavkám Vyhlášky.
Odvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie dňa 14. 2. 2026 počas hokejového zápasu medzi Fínskom a Talianskom v televíznom vysielaní Šport, vysielateľa STVR
Rada obdržala sťažnosť od fyzickej osoby, voči prerušovaniu programu – hokejového zápasu Fínsko – Taliansko mediálnou komerčnou komunikáciou; zápas bol odvysielaný v rámci Zimných olympijských hier dňa 14.2.2026 vo vysielaní programovej služby Šport šíriteľa Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Vo vzťahu k šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie sťažovateľ namieta, že: „Reklama na stanici Šport sedem minút pred skončením hokejového stretnutia Fínsko – Taliansko bola i o voňavých matracoch do postele a redaktori asi na nich zaspali, lebo zabudli odvysielať po reklame záver menovaného zápasu“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním mediálnej komerčnej komunikácie dňa 14.02.2026 počas hokejového zápasu medzi Fínskom a Talianskom v televíznom vysielaní programovej služby Šport, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby Slovenská televízia a rozhlas, neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Predmetom sťažnosti bolo tvrdenie, že počas prenosu hokejového stretnutia Fínsko – Taliansko odvysielaného v rámci Zimných olympijských hier 2026 došlo k jeho prerušeniu reklamou približne sedem minút pred skončením zápasu a že po reklamnom bloku už nebol odvysielaný jeho záver. Senát preto považoval za rozhodujúce posúdiť, či v danom prípade došlo k prerušeniu programu zaradením reklamného oznamu v rozpore s § 17 ods. 6 Protokolu alebo či išlo o ukončenie programu a následné zaradenie reklamy medzi jednotlivé programy. Pri posudzovaní zaradenia reklamy do prenosu predmetného športového podujatia senát prihliadal na skutočnosť, že športové stretnutie (napr. hokej) je typickým „štruktúrovaným podujatím“, ktoré má tretiny (jednotlivé časti), prestávky medzi tretinami, prípadne aj prestávky v jednotlivých častiach. Zákaz televízneho vysielania reklamy a telenákupu sa však nevzťahuje na zaraďovanie reklamy počas prirodzených prestávok medzi tretinami či riadnych prestávok počas hry, ale len na zásah do samotnej hry. Vo vzťahu k zaradeniu reklamných prestávok počas vysielania programu senát po vzhliadnutí záznamu vysielania konštatoval, že zaraďovanie reklamy v priebehu prenosu uvedeného športového podujatia sa uskutočnilo počas prestávok a medzi jednotlivými časťami športového podujatia, a preto bolo súladné s Protokolom (t. j. s pravidlami, ktoré § 17 ods. 6 Protokolu verejnoprávnemu vysielateľovi umožňuje). V súvislosti s námietkou sťažovateľa ohľadom „prerušenia“ programu reklamou 7 minút pred ukončením hokejového zápasu senát vychádzal zo skutočnosti, že reklama bola v danom prípade do vysielania zaradená po ukončení predmetného programu (športového prenosu). Program teda nebol reklamou prerušený, ale reklama bola odvysielaná po ukončení programu a pred odvysielaním ďalšieho programu, resp. iného športového prenosu. Aj keď bol športový prenos ukončený pred faktickým dohraním športového zápasu, táto skutočnosť sama osebe neznamená porušenie pravidiel o prerušovaní programu reklamou, resp. zaraďovaní reklamy. Protokol neukladá verejnoprávnemu vysielateľovi povinnosť odvysielať športový prenos v celom jeho trvaní ani neupravuje otázku programovej priority pri časovej kolízii viacerých (živých) podujatí.
Senát chápe subjektívne vnímanie sťažovateľa, ktorý mohol mať za to, že v dôsledku zaradenia reklamy nebol odvysielaný záver zápasu. Z objektívneho hľadiska však k situácii, ktorú Protokol zakazuje – teda k prerušeniu programu reklamou – nedošlo. Skutočnosť, že program bol ukončený skôr, ako sa športový zápas fakticky skončil, môže byť predmetom (diváckeho) hodnotenia vo vzťahu k programovej skladbe, nie je však porušením pravidiel o zaraďovaní mediálnej komerčnej komunikácie.
Odvysielaním rozhovoru s Petrom Saganom dňa 14.02.2026 v televíznom vysielaní Šport, vysielateľa STVR
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby, voči odvysielaniu rozhovoru s Petrom Saganom dňa 14. 2. 2026 vo vysielaní programovej služby Šport verejnoprávneho vysielateľa STVR. Sťažovateľ uvádza, žev rozhovore boli spomenuté reklamy bez riadneho označenia.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním rozhovoru s Petrom Saganom dňa 14. 2. 2026 v televíznom vysielaní programovej služby Šport strana Protokolu – vysielateľ Slovenská televízia a rozhlas – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Predmetný Rozhovor má podobu živého rozhovoru s Petrom Saganom z Olympijského festivalu v Jasnej, ktorý bol zaradený do programu počas vysielania štúdia Olympijských hier 2026 (Miláno – Cortina). Z obsahu Rozhovoru vyplýva, že v odpovedi na otázku moderátora, čomu sa aktuálne venuje, Peter Sagan uviedol, že má „spolupráce so sponzormi“ a následne pomenoval niektoré značky, s ktorými spolupracuje. Senát je v danom prípade toho názoru, že zmienka o konkrétnych značkách bola stručná, informatívna, neobsahovala popis alebo opis činností, vlastností, kvality alebo iných atribútov a v rámci odpovede respondenta neodzneli žiadne hodnotiace tvrdenia alebo výzvy vo vzťahu ku konkrétnemu produktu či značke. Zmienka o konkrétnych značkách bola súčasťou širšej odpovede o pracovných aktivitách Petra Sagana po ukončení jeho aktívnej športovej kariéry. Ani otázka samotná nebola formulovaná tak, aby bola priamo či nepriamo navádzajúca, a preto samotným referenciám Petra Sagana chýbalo kritérium „zámernosti“ v kontexte, že „vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely“. Rovnako tak obrazové zobrazenie loga na odeve predstavovalo súčasť odevu hosťa v teréne (pričom spôsob sa nevymykal tomu, čo je typické pre športovcov). Nešlo o inscenované produktové zábery, detailné priblíženia loga ani o jeho grafické zvýraznenie. Senát má preto za to, že aj keď možno hovoriť o identifikácii obchodných partnerov, samotná intenzita a forma tejto identifikácie nedosahuje úroveň samostatného propagačného účelu inscenovaného vysielateľom. Išlo o vedľajší, okrajový prvok rozhovoru. Samotné uvedenie obchodného mena alebo zobrazenie ochrannej známky bez ďalších kvalitatívnych alebo presviedčacích prvkov nemožno automaticky považovať za skrytú propagáciu v zmysle § 3 ods. 3 Protokolu; v kontexte obsahu a priebehu Rozhovoru navyše nemožno uvažovať ani o kritériu „uvedenia verejnosti do omylu o podstate informácie“.
Podstatným znakom skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je zámerné využitie informácie vysielateľom na propagačné účely. Zmienka o sponzoroch bola spontánnou súčasťou odpovede hosťa, nie zámernou formuláciou moderátora. Samotná skutočnosť, že hosť uvedie názov subjektu, s ktorým spolupracuje, bez ďalšieho nepreukazuje, že vysielateľ takúto informáciu zámerne využil na propagačné účely. Pravidlá nezakazujú akúkoľvek prítomnosť obchodného mena či značky v programe, ale len takú, ktorá je výsledkom vedomej redakčnej stratégie smerujúcej k nepriznanej propagácii. V predmetnom prípade senát nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by vysielateľ rozhovor koncipoval alebo realizoval s cieľom propagovať konkrétnu značku. Senát sa taktiež nedomnieva, že uvedeným Rozhovorom by mohla byť verejnosť uvedená do omylu o podstate tam uvedených informácií. Priemerný divák podľa názoru senátu vníma komunikát ako rozhovor so známym (bývalým) športovcom, pričom chápe, čo je sponzorstvom v športe, resp. aké vonkajšie prejavy také reklamné partnerstvo má. Zo spôsobu, ako bol komunikát spracovaný, bolo zrejmé, že ide o súčasť spravodajsko-publicistického obsahu k olympijskému podujatiu s osobnou výpoveďou bývalého aktívneho športovca o jeho aktuálnom živote. V Rozhovore zmienené značky neboli prezentované ako samostatný obsah, neboli mimo kontextu rozhovoru a ani v náznaku inscenované ako reklamné posolstvo. Ich uvedenie bolo organické, jednoznačne previazané s osobnou a pracovnou situáciou respondenta. Senát preto dospel k záveru, že komunikát nebol spôsobilý uviesť diváka do omylu o podstate jednotlivých informácií. V predmetnom prípade nebolo preukázané poskytnutie finančného alebo nefinančného plnenia alebo výhody vysielateľovi, taktiež nebolo preukázané, že by program bol sponzorovaný uvedenými subjektmi, ani že by išlo o produktové umiestnenie dohodnuté s vysielateľom. Nebola preukázaná ani existencia iného zmluvného alebo obchodného vzťahu medzi vysielateľom a uvedenými subjektmi, ktorý by nasvedčoval na zámerný propagačnému účel. Senát preto po posúdení dôkazov a vyhodnotení vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že hoci došlo k identifikácii obchodných partnerov zo strany respondenta, tieto neboli využité na propagačné účely vysielateľom a predmetné informácie neboli spôsobilé uviesť verejnosť do omylu o svojej podstate. Existencia odplaty alebo inej protihodnoty dokázaná nebola.