Fyzická osoba
šíriteľ: Slovenská televízia a rozhlas
TV (spravodajstvo)
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
Arbitrážny nález
k sťažnosti zaevidovanej pod č. 63 (10-05)
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5 Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa § 24 Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol”) a podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) s poukazom na § 130 ods. 1 a 4 a § 131 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „Zákon“) vydáva po predbežnom posúdení sťažnosti spravodajským senátom Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „senát“) v súlade s § 24 Protokolu a čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
n á l e z :
Odvysielaním spravodajského príspevku „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ v archíve STVR – Správy :24), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas.
neporušila pravidlá Protokolu
vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona.
Odôvodnenie
I. Obsah sťažnosti
1. Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená dňa 2.12.2025 na vybavenie sťažnosť fyzickej osoby, okres Malacky, voči odvysielaniu spravodajského príspevku „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ vo vysielaní programovej služby :24“ v rámci relácie Správy :24, odvysielanej dňa 26.09.2025 od cca 10:30 hod.
2. Sťažovateľ uvádza nasledovné: „Domnievam sa, že v uvedenom vysielaní mohlo dôjsť k porušeniu zákona č. 264/2022 Z. z. v bodoch:
1. § 25 písm. b) – povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov,
2. § 25 písm. a) – povinnosť zabezpečiť pluralitu informácií a názorov,
3. § 72 odsek 2 – zákaz skrytej mediálnej komunikácie,
4. § 73 odsek 2 – zákaz mediálnej komerčnej komunikácie využívajúca podprahové vnímanie človeka,
5. v nadväznosti na judikatúru aj zásady transparentnej identifikácie osôb vystupujúcich v spravodajstve.
1. Nezrozumiteľná identifikácia hosťa a riziko zavádzania divákov
Respondentkou pre rozhovor (od 15:30 do 24:30 minúty relácie) bola pani Zuzana Krajčovičová, pri ktorej bola uvedená len všeobecná pozícia „odborníčka na obnoviteľné zdroje energií“. Nebola však uvedená žiadna inštitúcia, organizácia ani subjekt, ktorý pani Krajčovičová zastupuje. Pre bežného diváka tak nebolo možné overiť jej skutočnú odbornosť a kvalifikáciu. Relevantné skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť vnímanie jej neutrality, sú verejne dostupné:
• pani Krajčovičová aktívne vystupuje v prospech politickej strany Pravda, ktorú založil pán Zoroslav Kollár,
• spolupracuje s občianskym združením Právo na pravdu, ktoré vedie intenzívnu kampaň proti veterným turbínam,
• je konateľkou spoločnosti ENVISOL s.r.o., ktorá sa nezaoberá obnoviteľnými zdrojmi energie, najmä nie veternými elektrárňami.
Tieto informácie neboli divákom poskytnuté, čo vytvára dojem, že vystupuje ako nezávislá odborníčka, hoci je priamo zainteresovaná v aktivizmo-politickej kampani proti veterným elektrárňam.
2. Nevyváženosť a absencia oponentúry
Relácia poskytla priestor iba jednej osobe s jasne vyhraneným postojom.
Vzhľadom na charakter témy (obnoviteľné zdroje energie, veterné elektrárne) ide o otázku, ktorá si vyžaduje vyvážené spravodajské spracovanie a odbornú pluralitu.
V relácii:
• nebol prítomný žiadny oponent ani odborník z iného, relevantného vedeckého či technického prostredia,
• neboli citované žiadne vedecké alebo odborné zdroje,
• tvrdenia pani Krajčovičovej neboli moderátorom žiadnym spôsobom overované, spochybnené alebo dopĺňané.
To je v rozpore s povinnosťou vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajstva podľa zákona.
3. Odvysielanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií
V rozhovore zaznelo viacero fakticky nesprávnych tvrdení, napríklad:
• nepresné informácie o počte veterných parkov na Slovensku,
• nepravdivé dôvody uvádzané pri demontáži veterného parku v Skalitom,
• ďalšie zavádzajúce tvrdenia uvádzané ako fakty, hoci ide o osobné interpretácie alebo neoverené domnienky.
Tieto tvrdenia neboli moderátorom korigované ani nijako konfrontované s odbornými faktami.
4. Pochybnosti o výbere hosťa
Týmto zároveň žiadam o preverenie:
na základe akých kritérií bola pani Krajčovičová vybraná ako respondentka do spravodajskej relácie STVR a či bolo zohľadnené:
• jej politické pôsobenie,
• jej dlhodobá aktivistická kampaň proti veterným elektrárňam,
• absencia preukázateľnej odbornosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
Spravodajská relácia by mala poskytnúť priestor nezávislým odborníkom alebo zabezpečiť primeranú pluralitu názorov.
Na základe vyššie uvedeného Vás žiadam o:
1. prešetrenie, či v uvedenej relácii došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť spravodajstva,
2. posúdenie, či identifikácia a prezentácia respondentky nebola pre divákov zavádzajúca“.
II. Popis predmetu sťažnosti
3. Spravodajský príspevok „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ bol odvysielaný dňa 26.9.2025 ako súčasť spravodajskej relácie Správy :24, ktorú vysiela Slovenská televízia a rozhlas. Vzhľadom ku skutočnosti, že spravodajský príspevok bol odvysielaný dňa 26.09.2025 a sťažnosť bola Rade doručená dňa 2.12.2025, Rada prihliadala na skutočnosť, že vysielateľ má zákonnú povinnosť uchovávať záznam vysielania počas 45 dní, a teda vysielateľ nemal k dispozícii záznam vysielania. Predmetom posúdenia je teda reportáž, ktorá bola dostupná v rámci Archívu vysielania STVR, ktorý je umiestnený na webovom sídle www.stvr.sk.
4. Z obsahového hľadiska ide o spravodajský príspevok s názvom „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“, v ktorom moderátor a p. Zuzana Krajčovičová, ako hosť relácie hovorili o veterných parkoch na Slovensku.
5. Spravodajský príspevok uviedol moderátor nasledovne: „Slovensko hľadá cesty, ako posilniť svoju energetickú bezpečnosť a zároveň splniť záväzky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Jednou z možností sú aj veterné parky. Koľko ich dnes na Slovensku funguje a koľko je ešte v pláne? Prečo majú podporu štátu, ale často narazia na odpor ľudí, aké skúsenosti máme s prevádzkou veterných turbín, ich životnosťou, či rizikami. Aj o tom budeme hovoriť v našom rozhovore so Zuzanou Krajčovičovou, vitajte v štúdiu, dobrý deň.“
Zuzana Krajčovičová, odborníčkou na obnoviteľnú energie odpovedala: „Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.“
Moderátor: „Keď som spomínal tie veterné parky, koľko ich vlastne máme na Slovensku, koľko ich funguje, koľko stojí, koľko sa možno plánuje?“
Zuzana Krajčovičová: „V súčasnej dobe máme na Slovensku jeden veterný park, ktorý je v prevádzke, je v prevádzke zhruba od roku 2003, máme ho v prevádzke v počte 4 veterných turbín. V súčasnej dobe myslím si že funguje naozaj že len 3 veterné turbíny, po nejakej havárii, ktoré mali nedokázali tú štvrtú sprevádzkovať a preto idú vlastne v počte 3 turbín. Rovnako tak bola myšlienka spraviť ďalší veterný park na Slovensku, to bolo v Skalitom, čo máme okres Čadca, a tam vydržal veterný park, bohužiaľ, 4 roky. Po 4 rokoch sa vlastne zistilo, že veterné turbíny, ktoré boli použité práve v tomto parku neboli vhodné na toto miesto a boli určené práve do mora a nie na súš. A preto bol demontovaný.
Moderátor: „Čiže aj takéto sa vie stať, že na mieste napríklad v hornatom teréne postavíme turbínu, ktorá nie je vhodná?“
Zuzana Krajčovičová: „Áno, ako vidíte, dá sa aj také spraviť.“
Moderátor: „Ale v podstate ak to porovnáme napríklad s našimi západnými susedmi – s Rakúskom, sami to vidíme, keď ideme do Viedne alebo na letisko Schwechat, tak tam je naozaj tých veterných turbín veľa, prečo na Slovensku v tomto smere zaostávame, keď vlastne vietor je zadarmo?“
Zuzana Krajčovičová: „Áno, je to pravda, že vietor je zadarmo, ale narážame trošku aj na problém napríklad pri občanoch. Občania častokrát sa búria, ale môj názor je taký, že sa búria aj spravodlivo. Búria sa preto, pretože z týchto procesov bývajú častokrát vynechaní. Stávajú sa také tri základné scenáre, ako že občania to chcú, mestské zastupiteľstvo alebo teda obecné to chce, alebo opačne – nechce alebo potom sa stáva ešte horší prípad, ktorý sa stáva a to ten, že sa to dedí. To znamená, že starosta, predchádzajúci starosta sa dohodol s investorom, a súčasný starosta dedí túto myšlienku, že v našej obci, v tomto katastrálnom území tento park vznikne. A samozrejme, že tí ľudia, tí obyvatelia, ktorí tam žijú dlhé roky, aj ich deti a vnúčatá, keď sa o tom dozvedia a nie sú v tomto procese nejako aplikovaní, tak tým pádom sa búria.“
Moderátor: „A ako to je vlastne s tými možno negatívnymi vlastnosťami, lebo čítal som na internete, teda na internete sa dočítate hocičo, ale napríklad, že to ničí populáciu vtákov alebo že tie vibrácie robia zle ľuďom, ktorí bývajú v okolí. Ako to je?
Zuzana Krajčovičová: „Áno, je to tak. Už sú vedecké podložené dôkazy, že vlastne tieto veterné parky majú naozaj skôr negatívny vplyv. Medzi pozitívnymi, aby som nebola len negatívna, možno by som vyzdvihla, že medzi pozitívne vplyvy môže patriť akurát to, že môžete mať lacnejšiu energiu. Takže treba si vedieť vybrať. Ale tých negatívnych vplyvov je naozaj veľa. Môže to mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, tak ako ste povedali vy, je tam vibroakustika, vďaka ktorej môžete trpieť nespavosťou, bolesťami hlavy, migrénami, naozaj je to rôzne. Nemôžte to aplikovať na každého človeka. Môže to zasiahnuť 20% populácie ľudí, ktorí sa tam nachádzajú. Ale aj tých 20% je stále dosť. Máme tam potom, samozrejme, jak ste povedali, vplyv na životné prostredie, to znamená napríklad na vtáctvo. Je to zväčša vzácne vtáctvo, sú to migračné trasy, ktoré to ovplyvňuje, keď teraz postavíte k nám, niekde na roľu, lúku, alebo na nejakú nížinu, kde máme kvalitné pôdy, postavíte zrazu 10 veterných turbín, ktoré majú mať 250 metrov, čo je podľa mňa strašne veľa. Keď si predstavíte, že vaša výšková budova, ak si dobre pamätám, má niečo okolo 100 metrov a teraz si predstavíte, že tá turbína bude mať 250 metrov, je to strašne veľký kolos. A teraz keď ich tam bude 10, tak to veľmi ovplyvní nielen vtákov, ale aj včely, netopierov a samozrejme tých ľudí, ktorí prakticky budú s tým musieť žiť. Tá vzdialenosť od tých veterných turbín u nás niekedy nie je ani tisíc metrov, čo je naozaj šialené číslo. Keď si predstavíte, že 250 metrový kolos budete mať na nejakej nížine, priamo na záhrade.“
Moderátor: „Ako sa s tým potom vysporiadali v Rakúsku?“
Zuzana Krajčovičová: „V Rakúsku majú trošku inú schému. V Rakúsku sa môžu vyjadriť k tejto tematike, u nás je legislatíva nadstavená inak. U nás Slovenská republika nie je pripravená na to po žiadnej stránke, ani po legislatívnej, ani po stránke nejakých dodatočných havárií, alebo nejakých situácií mimoriadnych a v Rakúsku sa s tým vysporiadali. Ale treba povedať aj to, že napriek tomu, lebo častokrát sa s tým stretávam v praxi, že povedia, alešak v Rakúsku za Slovenskými hranicami je ich plno, nikomu to nevadí. Ale to nie je pravda. Pretože ten vplyv, oni si ho testovali sami na sebe. Oni to tam majú niekoľko desiatok rokov. A oni jak prešli tým procesom, tak oni zistili, že ten vplyv zistíte po 10, 20, 30 rokoch, a teraz po tých 30 rokoch zisťujú, že no, nie je to úplne dobré, a asi by sme to tu už nechceli.“
Moderátor: „A ako je to vlastne povedzme s efektivitou takýchto veterných parkov? Dokážu produkovať čistú energiu a dokážu ju produkovať v dostatočnom objeme?“
Zuzana Krajčovičová: „Tak toto je tiež veľmi taká záludná otázka, pretože neodkážete na ňu podľa mňa úplne presne odpovedať. A to práve preto, že môžte si povedať, že keďže to je veterná energia, je odkázaná na vietor a my nedokážeme ten vietor ovplyvniť. Je to nejaký faktor, ktorý je neovplyvniteľný. A treba napríklad povedať aj to, že naše rôzne smernice alebo strategické dokumenty, na základe ktorých vlastne sa podporuje výstavba veterných parkov vychádzajú zo starých štúdií. Tie štúdie boli spravené v roku 2010, kedy tie poveternostné podmienky, klimatické podmienky boli úplne iné. A preto by sme sa mali, ak to chceme stavať tieto veterné parky, naozaj na to pozrieť komplexne a zaktualizovať všetko, všetky strategické dokumenty, všetky výstupy, všetko treba naozaj že veľmi dobre spracovať.“
Moderátor: „Keď hovoríte o tom, že sú u nás podporované takéto veterné parky aj zo strany štátu, o čo ide vlastne? Je to snaha povedzme vyhovieť nejakým zeleným požiadavkám Európskej komisie alebo ako?
Zuzana Krajčovičová: „Áno, náš energetický mix sa skladá prevažne z jadra, to vieme všetci. Obnoviteľných zdrojov, u nás sa rátajú medzi obnoviteľné zdroje, ktoré máme teraz fyzicky k dispozícii je vlastne vodná energetika, hej, hydroenergetika. A veterná energetika u nás nie je. Veterná energetika alebo teda energia prostredníctvom vetra je Európskou komisiou aj samozrejme finančne nejako dotovaná a to preto, lebo je to akýsi prostriedok, aby sme dosiahli uhlíkovú neutralitu, ku ktorej sme sa zaviazali. Takže do roku 2050 by sme mali byť uhlíkovo neutrálni a ten vietor by mal byť nejaký prostriedok. Ale to neznamená, že tých prostriedkov nie je viac. Ten prostriedok môže medzi tie obnoviteľné zdroje energie môžeme zahrnúť aj biomasu, aj tie hydroelektrárne, ktoré máme, ale nepoužívame, máme naozaj veľa malých hydroelektrární, ktoré máme, ale nepoužívame, Slovenská republika môže využívať takisto aj energiu z geotermálnych prameňov, čo by sme mohli využiť naozaj krásne. To znamená, že ten vietor má byť len prostriedok a to si treba uvedomiť. Nemal by to byť naozaj, že diktát.
Moderátor: „Myslíte to teraz v tom zmysle, že možno taký doplnkový prostriedok?“
Zuzana Krajčovičová: „Áno. Mal by to byť doplnkový prostriedok, ale je svojim spôsobom tlačený do popredia práve preto, pretože je to veľmi rýchle. Keď si predstavíte, že by ste mali teraz postaviť nejakú geotermálnu energiu, tak budete to stavať možno 20 rokov. Ale taký veterný park, ak dostanete samozrejme nejaké súhlasné stanovisko viete za 3 roky postaviť. Preto sa to tak tlačí do popredia. Ale, samozrejme, treba povedať aj to b, že tá životnosť tých projektov je naozaj o dosť nižšia, ako nejaká životnosť potom nejakých vodných elektrární, a tak ďalej. Takže nie je to úplne výhra. Treba to naozaj zvážiť.
Moderátor: „Aby sme si to vedeli iba predstaviť v kontexte, koľko vlastne stojí jedna taká vrtuľa? Ono to závisí, samozrejme, od jej veľkosti, výšky, ale aká je taká cena?“
Zuzana Krajčovičová: „Keby som sa mala na to pozrieť z pohľadu Slovenskej republiky, v súčasnej dobe máme na enviroportáli nejakých 40 záznamov nejakých veterných parkov, a keby sme si spravili nejaký hrubý priemer, lebo tam sa to vždy v tých údajoch uvádza, tak je to nejakých 900 tisíc, čo tiež nie je málo, samozrejme.“
Moderátor: „Hovorí Zuzana Krajčovičová, ďakujem za rozhovor.“
Zuzana Krajčovičová: „Ďakujem, pekný deň.“
III. Pôsobnosť Protokolu
6. Šíriteľ je stranou Protokolu podľa § 2 ods. 3 písm. a) Protokolu, preto je daná personálna pôsobnosť Protokolu.
7. Protokol sa vzťahuje na komunikát, na ktorý sa vzťahuje Kódex, šírený v televíznom vysielaní. Obsah komunikátu sa šíril prostredníctvom televíznej programovej služby strany Protokolu. Pritom, pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť Protokolu, podľa § 3 ods. 3 Protokolu je reklamou v zmysle Kódexu aj skrytá mediálna komerčná komunikácia, ktorej šírenie je však neprípustné podľa § 6 ods. 1 Protokolu. Je nepochybné, že sťažnosť smeruje voči komunikátu, ktorý z jeho povahy nesmie obsahovať skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu). Preto ak je v právomoci Komisie vydať nález o porušení Protokolu tak, že došlo k šíreniu reklamy vo forme skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, je v právomoci Komisie aj vydanie opačného nálezu (t. j. o tom, že k šíreniu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie v komunikáte nedošlo), čím je daná vecná pôsobnosť Protokolu.
8. Predmetný komunikát sa šíril prostredníctvom AVMS služby vysielateľa (Archív :24) na území Slovenskej republiky, preto je daná teritoriálna pôsobnosť Protokolu.
9. K šíreniu predmetnej reklamy došlo po dni, v ktorom sa stal podľa § 33 ods. 1 Protokol záväzný voči šíriteľovi, čím je daná aj časová pôsobnosť Protokolu.
IV. Východiská posudzovania reklamy
10. Protokol v súlade s jeho účelom nadväzuje predovšetkým na čl. 25 Kódexu (odsek 3 preambuly Protokolu), ktorého podstatou je zabrániť šíreniu reklamy, pokiaľ je potenciálne v rozpore so zákonom. Protokol preto vychádza zo zákonných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky regulujúcich mediálnu komerčnú komunikáciu v televíznom vysielaní, rozhlasovom vysielaní a v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie (odsek 6 preambuly Protokolu).
11. V nadväznosti na to aj Komisia priamo či prostredníctvom svojho senátu posudzuje šírenie reklamy v rámci etických pravidiel Protokolu recipujúcich zákonné ustanovenia regulujúce šírenie reklamy tak, že pri posudzovaní súladu s pravidlami Protokolu vychádza z toho, či môže šírená reklama obstáť popri zákonných ustanoveniach, ktoré Protokol recipuje.
12. Na rozdiel od ustanovení vlastného Kódexu sú pravidlá Protokolu upravujúce šírenie reklamy (mediálnej komerčnej komunikácie) len také prísne, aké prísne sú zákonné ustanovenia, ktoré sa do pravidiel Protokolu recipovali.
13. Preto pokiaľ by reklama mohla obstáť popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, môže obstáť aj popri pravidle Protokolu, do ktorého sa predmetná norma recipovala.
14. Podľa § 3 ods. 1 reklamou, ktorej prítomnosť, vrátane jej obsahu alebo neprítomnosť v programoch (editoriálnych obsahoch) Komisia posudzuje je mediálna komerčná komunikácia, tak ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách, a teda zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo videa vytvoreného užívateľom alebo sprevádza program alebo video vytvorené užívateľom za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo reklamnou programovou službou.
15. Reklamou, ktorej prítomnosť alebo neprítomnosť v programoch (editoriálnych obsahoch) Komisia posudzuje, je aj skrytá mediálna komerčná komunikácia (§ 3 ods. 3 Protokolu).
16. Podľa § 72 ods. 1 Zákona je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou „zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. ” Táto definícia je rovnako recipovaná v ustanovení § 3 ods. 3 Protokolu.
V. Predmet sťažnosti z pohľadu pravidiel Protokolu
17. Mediálnou komerčnou komunikáciou je na účely Protokolu tak, ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a je poskytovaná ako súčasť programu alebo videa vytvoreného užívateľom alebo sprevádza program alebo video vytvorené užívateľom za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo je reklamnou programovou službou (§3 ods. 1 Protokolu).
18. Podľa § 3 ods. 3 Protokolu skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou sa na účely Protokolu rozumie „tak, ako ju vymedzuje zákon o mediálnych službách zvuková, obrazová alebo audiovizuálna informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie; táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.“.
19. Podľa § 6 ods. 1 Protokolu zakázané je šíriť reklamu ako skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.
20. Šírenie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je úplne zakázané (§ 6 ods. 1 Protokolu), preto popri norme ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 72 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z.) môže obstáť len jej nešírenie.
VI. Stanovisko šíriteľa k predmetu sťažnosti
21. Šíriteľ bol dňa 2. 12. 2025 vyzvaný, aby sa k šíreniu komunikátu, ktorý je predmetom sťažnosti vyjadril v lehote piatich pracovných dní, t. j. do 9.12.2025. Šíriteľ požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ktorú Rada predĺžila do 12.12.2025.
22. Šíriteľ poskytol prostredníctvom poverenej osoby vyjadrenie dňa 12.12.2025. Na úvod uviedol vo veci žiadosti o zaslanie súvislého záznamu vysielania programu Správy :24 zo dňa 26.09.2025 odvysielaného o cca 10:30 hod. na programovej službe STVR 24, že STVR sa pri uchovávaní súvislých záznamov vysielania riadi zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov, ktorý jej ako vysielateľovi v ustanovení § 20 ods. 4 písm. e) ukladá povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania, vrátane vysielania s multimodálnym prístupom, počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite. Vzhľadom na to, že Žiadosť bola STVR doručená dňa 02.12.2025, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na uchovávanie záznamov, STVR predmetný súvislý záznam vysielania nemá k dispozícii a preto požiadavke nemôže vyhovieť. Z uvedeného dôvodu šíriteľ zároveň nemôže poskytnúť svoje vyjadrenie k sťažnosti smerujúcej k vysielaniu programu Správy :24 zo dňa 26.09.2025, nakoľko sťažovateľ nepriložil k sťažnosti relevantný podklad (záznam z vysielania) a tento aktuálne nemá k dispozícii ani STVR.
23. Vo vzťahu k záznamu programu Správy :24 zo dňa 26.09.2025 zverejneného na webovej stránke vww.stvr.sk si STVR šíriteľ uvádza, že tento v namietanej časti od 15:30 hod. do 24:30 hod. (rozhovor s p. Krajčovičovou) neobsahuje zvukovú, obrazovú alebo audiovizuálnu informáciu, ktorá by priamo alebo nepriamo propagovala tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Podľa názoru STVR tak v namietanej časti programu nedochádza k porušeniu § 6 ods. 1 a ods. 2 Protokolu.
24. S ohľadom na uvedené šíriteľ zostáva názor, že šírením programu Správy :24 zo dňa 26.09. 2025 v predmetných časoch nedošlo k porušeniu Protokolu a verí, že Arbitrážna komisia Rady dospeje k záveru, že STVR neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona o mediálnych službách v znení neskorších predpisov a sťažnosť nie je opodstatnená.
VII. Predbežné posúdenie
25. Predbežné posúdenie sa uskutočnilo dňa 22.1.2026 trojčlenným senátom v súlade s § 24 Protokolu.
26. Po predbežnom posúdení dospel senát k záveru, ktorý je vyjadrený vo výroku tohto nálezu a odôvodnený nižšie vo VIII. časti tohto nálezu.
27. Záver predbežného posúdenia bol dňa 28.1.2026 oznámený šíriteľovi, ktorý v lehote na námietky vyjadril so závermi posúdenia súhlas.
VIII. Názor Komisie
28. V predmetnom prípade sa Senát nestotožnil s názorom sťažovateľa, že uvedený komunikát je reklamou, resp. mediálnou komerčnou komunikáciou. Predmetný komunikát má charakter editoriálneho spravodajského obsahu, ktorého cieľom je informovať verejnosť o aktuálnej spoločensky relevantnej téme – otázke energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a možnostiach využívania veterných parkov.
29. Z formy, obsahu ani kontextu komunikátu nevyplýva, že by bol komunikát šírený za účelom propagácie tovarov, služieb, ochrannej známky, obchodného mena alebo hospodárskej činnosti konkrétnej osoby. V rámci reportáže neodzneli informácie, ktoré by mohli mať vo vzťahu k danej téme, či napr. hostke propagačný charakter. V spravodajskom príspevku, ani v rozhovore moderátora s hostkou neodzneli žiadne informácie, ktoré by mohli mať propagačný charakter a Senát je toho názoru, že príspevok nie je spôsobilý žiadnym spôsobom ovplyvniť správanie spotrebiteľa. V komunikáte nebola identifikovaná žiadna hospodárska činnosť, ktorej dobrá povesť by bola priamo alebo nepriamo propagovaná. V komunikáte neboli prezentované konkrétne obchodné subjekty, produkty, služby ani značky, ani nebola vytváraná pozitívna asociácia smerujúca k podpore podnikateľských aktivít určitej osoby alebo subjektu.
30. Senát sa taktiež nedomnieva, že by predmetný komunikát mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a to ani vo vzťahu k obsahovému a žánrovému zameraniu relácie samotnej. Naopak, z reportáže je zrejmé jej obsahové zameranie ako aj podstata a význam odvysielaných informácií. Zo spôsobu, akým bol komunikát spracovaný nič nenaznačuje, že predmetný komunikát by mohol mať propagačný charakter či účel.
31. Senát zároveň nenašiel žiadne indície, že by odvysielanie komunikátu bolo uskutočnené za odplatu alebo inú protihodnotu, ani že by jeho obsah sledoval účel vlastnej propagácie v zmysle § 3 ods. 1 Protokolu. Absencia ekonomickej motivácie alebo protihodnoty vylučuje naplnenie zákonných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie.
32. Senát preto konštatoval, že daný komunikát nie je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou, ani neobsahuje skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu).
33. Skutočnosť, že hosť v spravodajskom príspevku prezentuje kritický alebo hodnotovo vyhranený názor na určitý spoločenský fenomén, sama osebe nezakladá existenciu reklamy, pokiaľ tento názor nesmeruje k propagácii hospodárskej činnosti v zákonnom zmysle. Ani prípadná nevyváženosť názorov alebo absencia oponentúry nemá automaticky za následok vznik mediálnej komerčnej komunikácie.
34. Senát sa osobitne zaoberal aj otázkou možného využívania podprahového vnímania a dospel k záveru, že komunikát neobsahuje žiadne zvukové, obrazové ani audiovizuálne prvky, ktoré by boli spôsobilé pôsobiť na diváka pod hranicou vedomého vnímania alebo manipulovať jeho správanie skrytým spôsobom.
35. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa týkajúce sa identifikácie hosťa, jej odbornej alebo politickej angažovanosti, ako aj vyváženosti a plurality názorov, Senát zdôrazňuje, že tieto otázky nepatria do rámca posudzovania reklamy podľa Protokolu. Protokol ani zákonné ustanovenia, ktoré recipuje, neupravujú povinnosť úplnej profesijnej alebo hodnotovej transparentnosti respondentov v spravodajstve ako kritérium existencie mediálnej komerčnej komunikácie.
IX. Záver posúdenia predmetu sťažnosti
36. Na základe vyššie uvedeného Senát na svojom zasadnutí dňa 22. 1. 2026 v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním spravodajského príspevku: „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ (dňa 26.09.2025) v ) v archíve STVR (:24), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. V súlade s § 130 ods. 1 Zákona je platný arbitrážny nález rozhodnutím vo veci.
Poučenie
Šíriteľ alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, ak zaplatia poplatok a zároveň
- a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
- b) namieta sa porušenie Poriadku, pravidlo štvrtej časti Protokolu alebo iné pravidlo Kódexu (resp. Protokolu), ktorého porušenie predpokladá preskúmanie nálezu,
- c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie, resp. senátu.
Poplatok spojený s prieskumom nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.
V Bratislave dňa 2.2. 2026
Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie
63 (10-05)_arbitrazny nalez_STVR_Energeticka bezpečnosť