Národný bezpečnostný úrad
Perex, a.s., Bratislava
AK RPR vylúčila z posudzov.súladu/nesúladu s Kódexom
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu so sídlom v Bratislave, Grösslingova 45, na svojom zasadnutí dňa 26. 06. 2002 vo veci podnetu od Národného bezpečnostného úradu na prešetrenie súladu inzerátov uverejnených v denníku Pravda 30. apríla 2002 a 2. mája 2002 s Etickými zásadami reklamnej praxe platnými na území SR (ďalej len Kódex) prijala nasledovné rozhodnutie:
Platený oznám sa netýka vecí upravených Kódexom.
ODÔVODNENIE:
Rada pre reklamu obdržala sťažnosť od Národného bezpečnostného úradu na prešetrenie súladu inzerátov, uverejnených v denníku Pravda 30. apríla 2002 a 2. mája 2002.
Sťažovateľ poukazuje na textové inzeráty obsahom ktorých boli viaceré obvinenia spochybňujúce činnosť NBÚ. Materiály boli podpísané anonymnou skratkou „(mag)“, čím mohli u nezainteresovaného čitateľa vyvolať dojem, že ide o bežný autorský článok denníka Pravda a nie o platenú inzerciu. K tvrdeniam uvedeným v inzerátoch sa nikto neprihlásil a keďže redakcia odmietla zverejniť zadávateľa s odvolaním sa na obchodný vzťah, vznikla podľa sťažovateľa paradoxná situácia, keď NBÚ musel reagovať na fiktívne obvinenia napriek tomu, že ich autor ostal neznámy. Podľa sťažovateľa týmto konaním došlo k porušeniu etických zásad reklamnej praxe.
Na dotknutú reklamu Rade pre reklamu poskytol stanovisko Peter Mačinga – Perex, a.s., Bratislava. V stanovisku je uvedené, že nad všetkými spomenutými inzerátmi bola umiestnená výrazná linka, v ktorej bolo verzálkami napísané – INZERCIA – . Všetky inzeráty boli umiestnené v rámčeku, pod ktorým bolo v pravom dolnom rohu uvedené identifikačné číslo inzerátu. Všetky inzeráty boli v zmysle interných predpisov PEREX-u vytlačené odlišným písmom ako redakčné materiály a vôbec vo všetkých inzerátoch bolo použitých toľko rozdielnych znakov, že aj bežný čitateľ určite vnímal rozdiel medzi redakčnými článkami a inzerciou.
Sekretariát navrhol Arbitrážnej komisii posúdiť, či v prípade daných inzerátov nedošlo k porušeniu ustanovení bodov 1.1, 1.2, 3.2 Časti I. a bodu 7.1 Časti III. Kódexu.
Arbitrážna komisia sa v rámci diskusie najprv zaoberala otázkou či uvedené inzeráty sú alebo nie sú reklamou. Na základe bodu 1.1. Pojem reklamy, časti I. Kódexu inzerát pre účely Kódexu sa považuje za komunikačný prostriedok, ktorý môže byť nosičom reklamy, ale vzhľadom na obsah posudzovaného inzerátu, v ktorom sa propagujú myšlienky, je ho súčasne potrebné posúdiť aj z hľadiska, či v tomto komunikačnom procese ide o informácie upravené Kódexom. Pre účely Kódexu sa za takéto informácie považujú informácie o tovaroch, službách, nehnuteľnostiach, obchodnom mene, ochrannej známke a iných právach a záväzkoch upravených Kódexom. Podľa bodu 4.5.1 Časti I. Kódexu ak sa obsah sťažnosti netýka záležitostí regulovaných kódexom, Arbitrážna komisia oznámi sťažovateľovi, že na vyriešenie takej sťažnosti sú príslušné iné orgány.
Arbitrážna komisia sťažnosť posúdila a po diskusii na základe vyššie uvedených dôvodov hlasovaním dospela k záveru, že daný inzerát sa svojím obsahom a spracovaním netýka záležitosti regulovaných Kódexom pretože má charakter plateného oznamu a nie je reklamou.
Z uvedených dôvodov Arbitrážna komisia Rady pre reklamu na svojom zasadnutí dospela hlasovaním k záveru, že inzerát na základe bodu 4.5.1. Časti I., Kódexu a v súlade s čl. III. bod 7 Rokovacieho poriadku AK RPR vylúči z posudzovania jeho súladu alebo nesúladu s Kódexom.
V Bratislave, dňa 15. júla 2002
Milan Lechnický
predseda AK RPR