BRATISLAVA. Dňa 09. 11. 2023 sa konalo 8. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy vyhodnotila sťažnosti na 8 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
TV spot: „Vzájomný rešpekt je ten najkrajší darček“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od viacerých fyzických osôb voči vianočnému TV spotu „Vzájomný rešpekt je ten najkrajší darček“, zadávateľa Slovak Telekom, a.s. Sťažovatelia poukazujú na textáciu reklamy, v rámci ktorej odznejú o.i. texty v znení: „Teta sa pýta, či som sám, nevie, že dievča nehľadám.“ a „Mama chce vnúča, dáva lekcie, že tesné slipy ničia spermie.“. Viacerí sťažovatelia v tejto súvislosti namietajú využitie výrazu „spermie“, ktorý považujú za nevhodný a neetický, najmä vo vzťahu k maloletým divákom. Sťažovatelia taktiež namietajú, že reklama propaguje homosexualitu a podsúva ideológiu LGBTI, uráža tradičné rodiny, kresťanské hodnoty, slovenské vianočné zvyky a tradície. Podľa niektorých sťažovateľov môže reklama svojim obsahom narušiť vývoj maloletého jedinca.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené TV spot: „Vzájomný rešpekt je ten najkrajší darček“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia nestotožnila s názormi sťažovateľov. Reklama pracuje s motívom predvianočného obdobia a vianočných sviatkov, ktorý je využitý v kontexte deja reklamy, v rámci ktorého sa hlavný hrdina stretáva so svojou rodinou a ako býva pri takýchto stretnutiach zvykom je aj on konfrontovaný otázkami a projekciami jednotlivých príslušníkov rodiny. Situácie, ktoré sú zobrazené v rámci deja reklamy sú bežné a zachytávajú normálne aktivity, vrátane správania účastníkov, s ktorými sa ľudia môžu stretnúť počas rodinných návštev a Komisia sa nedomnieva, že by reklama obsahovala vyobrazenia, ktoré by boli neslušné, či inak v rozpore so všeobecnými normami slušnosti a mravnosti. Komisia v tomto prípade nevyhodnotila ako neetickú ani textovú stránku reklamy, vrátane textov, ktoré namietajú sťažovatelia. Vo vzťahu k popevku hlavného hrdinu v znení: „Teta sa pýta, či som sám, nevie, že dievča nehľadám“, na pozadí ktorého sa divákovi zobrazí projekcia displeja smartfónu, s aplikáciou pripomínajúcou „zoznamku“, kde sú zobrazené dievčatá, Komisia toto nevníma v žiadnom smere ako porušujúce Kódex, nakoľko sa jedná o otázku, ktorá je slušná a bežná. Rovnako tak reakcia a odpoveď hlavného hrdinu nie je nijakým spôsobom neslušná, hanlivá, či urážlivá voči komukoľvek a Komisia sa v tomto prípade stotožnila s argumentáciou zadávateľa, že reklama/ reakcia hlavného hrdinu divákovi neponúka konkrétnu odpoveď a je teda na samotnom recipientovi reklamy a jeho videní sveta, aby si sám vysvetlil spomínanú hlášku.
Komisia si však zároveň dovoľuje uviesť, že ak by aj došlo k interpretácii reklamy, resp. odpovede hlavného hrdinu tak, že tento nehľadá dievča, pretože hľadá napr. partnera rovnakého pohlavia, túto skutočnosť nemožno považovať za takú, ktorá by mala v predmetnom prípade vplyv na etickosť reklamy v kontexte jej slušnosti. Súčasťou nediskriminačného prístupu k menšinám je aj všeobecná akceptácia mravnosti a slušnosti toho, čo je mravné a slušné vo väčšine. Opak by práve znamenal diskriminačný prístup, ktorý nie je v súlade s ochranou práva na ľudskú dôstojnosť. Vo vzťahu k námietkam ohľadom využitia výrazu „spermie“, Komisia nepovažuje využitie predmetného slova v danom prípade za neslušné, nakoľko tento je použitý v kontexte odkazu na plodnosť a s touto témou nepochybne súvisí. Predmetné slovo samo o sebe nie je vulgárne, ani nebolo použité vo význame, ktorý by naznačoval napr. vulgárnu alebo nevhodnú konotáciu. Zároveň výraz sám o sebe nie je neetický, keďže ide o bežný odborný výraz pre označenie mužskej pohlavnej bunky, s ktorým prichádzajú do kontaktu aj maloletí v rámci výučby na základnej škole. V súvislosti s možnou konfrontáciou reklamy maloletými osobami je Komisia toho názoru, že reklama nemá negatívny dopad na maloleté osoby, naopak je príkladom tolerancie k rôznym spoločensky akceptovateľným vzťahom a rešpektu, ktorý je v kontexte vianočných sviatkov aj hlavným motívom kampane. Reklamný príbeh je vystavaný k posolstvu, že najdôležitejším by malo byť pre nás, ak je šťastný náš blízky, a to spôsobom, ktorý v obraze ani vo zvuku nie je dehonestujúci ani inak neetický, a preto Komisia vyhodnotila, že reklama neporušuje Kódex.
TV spot: „Ataralgin – stíši bolesť“, zadávateľa: GLENMARK PHARMACEUTICALS SK, s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu, ktorý propaguje voľnopredajný liek Ataralgin, zadávateľa GLENMARK PHARMACEUTICALS SK, s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na dej reklamy a moment, kedy hlavný hrdina spotu požiada susedu o stíšenie hudby a tá mu po prinesení produktu takpovediac zabuchne dvere pred tvárou a pokračuje v zábave. Sťažovateľ je toho názoru, že reklama propaguje aroganciu, drzosť a dáva návod na agresivitu medzi ľuďmi, a zobrazuje bezmocnosť slušných ľudí voči takémuto správaniu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Ataralgin – stíši bolesť“, zadávateľa: GLENMARK PHARMACEUTICALS SK, s.r.o. nie je v rozpore ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Predmetom reklamy je voľnopredajný liek, ktorý o.i. pomáha tíšiť bolesť, pričom zadávateľ v rámci deja reklamy, jeho obrazovej aj zvukovej časti, túto charakteristiku viackrát uvádza. Komisia sa nedomnieva, že by reklama obsahovala výrazové prostriedky alebo zobrazenia, ktoré by boli neslušné, resp. by mohli byť interpretované ako arogantné. Reklama využíva určitý druh humoru a reklamnej hyperboly, ktorá je ale v danom prípade jasne čitateľná a zrozumiteľná, využitá v kontexte reklamného posolstva a Komisia sa nedomnieva, že by priemerný spotrebiteľ mohol správanie v reklame vnímať doslovne, resp. inak ako vo význame prezentácie základnej charakteristiky produktu. Samotný prejav „susedy“ nie je podľa Komisie arogantný, hlavnému hrdinovi reklamy ponúkne pomoc v podobe lieku, ktorý môže zmierniť/stíšiť jeho bolesť. Ako neetické Komisia nevníma ani pokračovanie spoločnosti v zábave, z reklamy nevyplýva, že by sa účastníci zábavy správali neprimerane, dokonca z reklamy nevyplýva ani skutočnosť, že by dochádzalo k zábave v nevhodnom čase, či za iných nevhodných okolností. Komisia je preto toho názoru, že reklama bola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama (web stránka zadávateľa, banner) „Optický internet“, zadávateľa: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklamnej ponuke optického internetu, zadávateľa UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. Sťažovateľ uvádza, že reklama dlhodobo ponúka optický internet aj napriek tomu, že spoločnosť disponuje predovšetkým rozvodmi s vysokofrekvenčnými koaxiálnymi káblami (najmä z 90. rokov minulého storočia), čo rozhodne nie je optika. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ reklamu za zavádzajúcu a klamlivú v neprospech konkurencie, ktorá má vybudovanú skutočnú optickú sieť ako aj v vzťahu ku koncovému užívateľovi. Spoločnosť by podľa sťažovateľa nemala svoj ponúkaný produkt označovať ako „optický internet“.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (web stránka zadávateľa, banner) „Optický internet“, zadávateľa: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V danom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila a pri posudzovaní predmetnej reklamy vychádzala o.i. aj z tvrdenia zadávateľa, ktorý uviedol, že až 95% elektronických komunikačných sietí spoločnosti UPC je tvorených optickými káblami. Je pravdou, že zadávateľ taktiež uviedol, že elektronickú komunikačnú službu pripojenia k sieti internet poskytuje prostredníctvom hybridnej optickej širokopásmovej siete na štandardizovanej platforme DOCSIS, a to spôsobom inštalácie optických káblov, ktoré sú vedené do jedného spoločného ukončenia určeného pre určitú oblasť alebo objekt, z ktorého sú následne realizované pripojenia k jednotlivým domom, bytom alebo iným priestorom, a teda ide o formu pripojenia, ktorá je ekvivalentom technológie FTTB (t.j. Fiber to the Building, resp. Fiber to the Cabinet). V danom prípade však Komisia v tomto prípade prihliadala aj na skutočnosť, že uvedená forma technológie pripojenia je pre tento druh služby – pripojenia optického internetu obvyklá a bežne využívaná. V rámci reklamy zároveň nie je explicitne uvedené, že predmetný „optický internet“ predstavuje formu internetového pripojenia technológiou FTTH, kde je optický kábel vedený priamo do príslušného priestoru, k zákazníkovi. Zároveň, forma pripojenia, ktorú poskytuje zadávateľ, zodpovedá charakteristikám poskytovaného optického internetu, ktoré zadávateľ komunikuje v rámci svojej web stránky, vrátane prenosových rýchlostí. Komisia je preto toho názoru, že informácie, vrátane využitia pojmu „optický internet“ vo vzťahu k prezentácii svojej služby boli v reklame prezentované pravdivo, s ohľadom na bežnú prax ako aj charakter poskytovanej služby a reklama neuvádza priemerného spotrebiteľa do omylu.
On-line reklama (web stránka zadávateľa): „Optický internet, digitálna TV“, zadávateľa: ANTIK Telecom s.r.o..
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči reklame zverejnenej na internetovej stránke zadávateľa, ktorá propaguje službu optického internetu, zadávateľa ANTIK Telecom s.r.o. Sťažovateľ uvádza, že po objednaní služby a príchode technikov mu bolo ako spotrebiteľovi vysvetlené, že namiesto zavedenia internetu do domácnosti prostredníctvom očakávaného optického kábla bude použitý ethernetový kábel. Sťažovateľ uvádza, že rozdiel je asi 100-násobná prenosová rýchlosť v ideálnom prostredí. Sťažovateľ uvádza, že spotrebiteľská zmluva popisuje službu ako: „Služba pripojenie k sieti internet poskytuje vysokorýchlostné pripojenie internetu do domácnosti v pevnej sieti“ a zmluva, napriek zavádzajúcej reklame zodpovedá realite, keďže optika nie je spomenutá nikde. Sťažovateľ ďalej uvádza, že vzhľadom na fakt, že iní poskytovatelia internetu (napr. Orange) poskytujú skutočný optický internet (optický kábel až do domácnosti) považuje sťažovateľ predmetnú reklamu za neférovú, nakoľko môže spotrebiteľa uviesť do omylu, keďže slová použité v reklame na popis daného produktu sú totožné (optický internet), no dodaný produkt sa výrazne líši.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (web stránka zadávateľa): „Optický internet, digitálna TV“, zadávateľa: ANTIK Telecom s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V danom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila a pri posudzovaní predmetnej reklamy vychádzala o.i. aj z tvrdenia zadávateľa, ktorý uviedol, že službu optického internetu, ktorá je predmetom reklamy poskytuje ako štandardný optický internet technológiou FTTB pre bytové domy (fiber to the building – „optický kábel do budovy-napr. bytovky“) a FTTH pre rodinné domy (fiber to the home – „optický kábel do domu“). Komisia má za to, že uvedená forma technológie pripojenia pre tento druh služby – pripojenia optického internetu je obvyklá a bežne využívaná a zodpovedá charakteristikám poskytovaného optického internetu, ktoré zadávateľ komunikuje v rámci svojej web stránky, vrátane prenosových rýchlostí. Komisia je preto toho názoru, že informácie, vrátane využitia pojmu „optický internet“ vo vzťahu k prezentácii svojej služby boli v reklame prezentované pravdivo, s ohľadom na bežnú prax ako aj charakter poskytovanej služby a reklama neuvádza priemerného spotrebiteľa do omylu. Komisia zároveň uvádza, že v prípade predmetnej ponuky je potrebné taktiež zohľadniť individuálnu situáciu každého zákazníka, s ohľadom na dostupnosť služby a finálne potvrdenie pracovníkov zadávateľa, nakoľko služba nemusí mať úplné pokrytie a byť dostupná všade. Aj preto zadávateľ v rámci svojej stránky ponúka možnosť preverenia dostupnosti danej služby na konkrétnej adrese záujemcu o túto službu. S ohľadom na tieto skutočnosti Komisia vyhodnotila reklamu ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama (príspevok na Facebook fan page): „Imperia-M School Flirt Party“, zadávateľa: Imperia – M, Námestovo
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame zverejnenej na Facebook fan page podniku Imperia-M v Námestove, v rámci ktorého zadávateľ propaguje akciu „School Flirt Party“. Sťažovateľ uvádza, že má v prípade danej reklamy podozrenie na porušenie Kódexu, konkrétne ustanovení o reklame alkoholických nápojov (čl. 28, čl. 30 ods. 2 a čl. 31). Sťažovateľ uvádza, že prevádzkovateľ pravidelne reklamuje na plagátoch tvrdý alkohol, ponúka rozlievané a uvítacie drinky, ponúka akciu na vodku, pričom reklamu zverejňuje na komunikačnom kanáli Facebook, ktorý je komunikačným kanálom maloletých (registrácia je od 13 rokov. Sťažovateľ ďalej uvádza, že nočné podniky navštevujú deti nad 15 rokov, čo sú považované za maloleté osoby.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Facebook fan page): „Imperia-M School Flirt Party“, zadávateľa: Imperia – M, Námestovo nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Cieľom reklamy je v danom prípade komunikácia podujatia – párty v podniku Imperia M. Reklama voči ktorej smeruje sťažnosť je umiestnená na sociálnej sieti Facebook, konkrétne na fanúšikovskej stránke, ktorá propaguje klub Imperia-M. Je pravdou, že na sociálnu sieť Facebook sa môžu zaregistrovať užívatelia ak majú viac ako 13 rokov, a teda osoby, ktoré možno považovať za maloletých. Na druhej strane je však Komisia toho názoru, že predmetná sociálna sieť nie je komunikačným médiom, ktoré by bolo výhradne určené maloletým, a teda v rámci uvedeného média je možné propagovať aj služby, či produkty ako aj zverejniť obsahy, ktoré majú reklamné obmedzenia. V prípade takejto komunikácie samotná sociálna sieť poskytuje nástroje a definuje samostatné pravidlá, ktoré súvisia prevažne s možnosťou cielenia, či obmedzenia cielenia a zobrazovania takýchto obsahov osobám mladším ako 18 rokov, tak ako je tomu v prípade predmetnej fanúšikovskej stránky podniku Imperia-M, a Komisia sa preto nedomnieva, že predmetná reklama bola zverejnená v médiu, ktoré je určené výhradne maloletým (čl. 28 Kódexu). Vo vzťahu k obsahu reklamy samotnej Komisia vychádzala pri posudzovaní aj zo skutočnosti, že reklama nie je primárne zameraná na propagáciu alkoholických nápojov, jej cieľom je komunikácia podujatia – akcie, v danom podniku, pričom výrazové prostriedky a zobrazenia použité v rámci reklamy nie sú zamerané na maloletých (čl. 30 ods. 2 Kódexu). V rámci reklamy je síce uvedené, že počas podujatia bude prebiehať akcia na alkoholický nápoj (vodku) a podávané welcome drinky, uvedené však nie je komunikované spôsobom, ktorý by naznačoval, či v náznakoch prezentoval nezodpovedný postoj ku konzumácii alebo inej spotrebe alkoholických nápojov, najmä čo do spotrebovaného množstva (čl. 31 písm. a) Kódexu). Komisia preto vyhodnotila predmetnú reklamu ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama (príspevok na Facebook fan page): „Neon party; Súťaž o párty box, zadávateľa: Jeans-pub Piváreň, Námestovo
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame (príspevkom) zverejnenej na Facebook fan page podniku Jeans-pub Piváreň v Námestove, v rámci ktorých zadávateľ propaguje akciu „Neon Party“, v rámci ktorej prebehala súťaž o Párty box. Sťažovateľ uvádza, že má v prípade danej reklamy podozrenie na porušenie Kódexu, konkrétne ustanovení o reklame alkoholických nápojov (čl. 28, čl. 30 ods. 2 a čl. 31). Sťažovateľ uvádza, že prevádzkovateľ pravidelne reklamuje na plagátoch tvrdý alkohol, ponúka rozlievané a uvítacie drinky, ponúka akciu na vodku, pričom reklamu zverejňuje na komunikačnom kanáli Facebook, ktorý je komunikačným kanálom maloletých (registrácia je od 13 rokov. Sťažovateľ ďalej uvádza, že nočné podniky navštevujú deti nad 15 rokov, čo sú považované za maloleté osoby.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Facebook fan page): „Neon party; Súťaž o párty box“, zadávateľa: Jeans-pub Piváreň, Námestovo nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Cieľom reklamy je v komunikácia podujatia – párty v podniku Jeans Pub Piváreň, Námestovo. Reklama voči ktorej smeruje sťažnosť je umiestnená na sociálnej sieti Facebook, konkrétne na fanúšikovskej stránke, ktorá propaguje klub Jeans Pub Piváreň, Námestovo. Je pravdou, že na sociálnu sieť Facebook sa môžu zaregistrovať užívatelia ak majú viac ako 13 rokov, a teda osoby, ktoré možno považovať za maloletých. Na druhej strane je však Komisia toho názoru, že predmetná sociálna sieť nie je komunikačným médiom, ktoré by bolo výhradne určené maloletým, a teda v rámci uvedeného média je možné propagovať aj služby, či produkty ako aj zverejniť obsahy, ktoré majú reklamné obmedzenia (napr. alkoholické nápoje). V prípade takejto komunikácie samotná sociálna sieť poskytuje nástroje a definuje samostatné pravidlá, ktoré súvisia prevažne s možnosťou cielenia, či obmedzenia cielenia a zobrazovania takýchto obsahov osobám mladším ako 18 rokov, tak ako je tomu v prípade predmetnej fanúšikovskej stránky podniku Jeans Pub Piváreň a Komisia sa preto nedomnieva, že predmetná reklama bola zverejnená v médiu, ktoré je určené výhradne maloletým. Vo vzťahu k obsahu reklamy samotnej Komisia vychádzala pri posudzovaní aj zo skutočnosti, že reklama nie je primárne zameraná na propagáciu alkoholických nápojov, jej cieľom je komunikácia podujatia – akcie „Neon Party“ v danom podniku, pričom výrazové prostriedky a zobrazenia použité v rámci reklamy nie sú zamerané na maloletých (čl. 30 ods. 2 Kódexu), ani nevyužívajú prvky, ktoré by mohli byť pre maloletých atraktívne. Súčasťou reklamy je komunikácia súťaže o párty box, súčasťou ktorého je fľaša alkoholického nápoja – vodky, avšak v danom prípade táto nie je spracovaná spôsobom, ktorý by napríklad nabádal na nadmernú konzumáciu alkoholu, v podmienkach súťaže je dokonca uvedené, že užívatelia majú označiť “komošov/ky,“ s ktorými vypijú párty box, a teda reklama priamo uvádza združenú konzumáciu a nenavádza na nadmernú konzumáciu alkoholu. Ani skutočnosť, že v rámci aktivít je uvedené, že k dispozícii bude „free alcohol“ a „welcome drinky“ v predmetnom prípade Komisia nepovažuje za skutočnosť, ktorá by nabádala na neprimeranú konzumáciu alkoholických nápojov a je toho názoru, že uvedené nie je komunikované spôsobom, ktorý by naznačoval, či v náznakoch prezentoval nezodpovedný postoj ku konzumácii alebo inej spotrebe alkoholických nápojov, najmä čo do spotrebovaného množstva (čl. 31 písm. a) Kódexu). Komisia preto vyhodnotila predmetnú reklamu ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama (sponzorovaný príspevok na Facebooku): „Hľadáme montážnika“, zadávateľa: MOJASKRINA.SK, s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči on-line reklame, sponzorovanému príspevku na Facebooku, zadávateľa MOJASKRINA.SK, s.r.o. Podľa sťažovateľa je predmetná reklama v rozpore s ustanoveniami o slušnosti v reklame, nakoľko zobrazuje ženské telo ako predmet sexuálnej túžby.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (sponzorovaný príspevok na Facebooku): „Hľadáme montážnika“, zadávateľa: MOJASKRINA.SK, s.r.o., je v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 1 písm. e) Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti a ani nesmie obsahovať prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť. V kontexte rešpektovania slušnosti a ľudskej dôstojnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v reklame použitému stvárneniu ženy, jej tela a jej roly (úlohy), predovšetkým sa vyvarovať stvárnenia ženy ako len sexuálnej atrakcie, ako aj zámerného redukovania jej vlastností, schopností, zručností, záujmov alebo vzhľadu na základe rodových stereotypov (čl. 11 ods. 1 písm. e) Kódexu). Dominantným výrazovým prostriedkom predmetnej reklamy je vyobrazenie časti ženskej postavy, oblečenej v krátkych nohaviciach čiastočne odhaľujúcich pozadie, bez zobrazenia hlavy modelky. Komisia má za to, že reklama využíva fragmentáciu tela, prostredníctvom vizuálu, ktorý zachytáva len jeho vybranú časť, v danom prípade časť tela, ktorú je možné považovať za erotickú a účelovo použitú k prilákaniu pozornosti. Takéto zobrazenie považuje Komisia za príklad prezentácie v reklame, ktorá porušuje všeobecné normy mravnosti a slušnosti na základe objektifikácie ľudského tela. Reklama podľa Komisie stvárňuje ženu ako sexuálnu atrakciu a je sexistická, a Komisia teda uznala námietky sťažovateľa a reklamu vyhodnotila vo vzťahu k ustanoveniu o slušnosti v reklame ako porušujúcu Kódex.
On-line reklama (príspevok na Facebooku, reklamný článok): „Najväčšia ponuka v histórii Jama levova“, zadávateľ: neznámy
Rada ako združenie etickej samoregulácie od fyzickej osoby, voči reklamnému článku, na ktorý bol užívateľ presmerovaný po kliknutí na sponzorovaný príspevok na Facebooku. Sťažovateľ uvádza, že v predmetnom prípade ide o podvodnú reklamu, keďže táto navodzuje dojem, že ide o redakčný text na portáli Aktuality.sk. V článku je ako zdroj uvedená TASR, písaný je však ako autorský text. V článku sú vyobrazené zábery účinkujúcich z relácie Jama levova a použité vyjadrenia porotcov z relácie, pričom tieto sú vymyslené a žiadnym spôsobom neodkazujú na skutočný obsah relácie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Facebooku, reklamný článok): „Najväčšia ponuka v histórii Jama levova“, neznámeho zadávateľa je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 7 Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná (čl. 10 ods. 7 Kódexu). V predmetnom prípade Komisia v prvom rade vychádzala zo skutočnosti, že z reklamy nie je zrejmé, kto je jej zadávateľ a Komisii sa nepodarilo zadávateľa zistiť ani v priebehu posudzovania prípadu, a preto reklamu v tomto smere vyhodnotila ako anonymnú, a teda neetickú. Zároveň reklamný článok je umiestnený na falošnom portáli, ktorý kopíruje obsahy a vizuálnu stránku oficiálneho portálu aktuality.sk, čím uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu a navodzuje dojem, že webová stránka, na ktorej je článok umiestnený je oficiálnou webovou stránkou spravodajského portálu, čo však pravdou v skutočnosti nie je. V rámci reklamného článku je taktiež bezdôvodne uvedená ako zdroj informácií TASR, čo navodzuje že v predmetnom prípade posudzovaný komunikát nie je reklamou, ale ide o redakčný obsah. Samotný obsah reklamného článku zneužíva výsledok cudzej tvorivej činnosti, bezdôvodne a klamlivo sa odvoláva na oficiálnu televíznu reláciu „Jama levova“, zneužíva vizuálny obsah (pri vizuáloch, ktoré zachytávajú priamo obsah relácie „Jama levova“ je ako zdroj obrázkov bez súhlasu vysielateľa uvedená TV Markíza) ako aj mená porotcov a účinkujúcich z predmetnej relácie a spája ich s obsahmi a tvrdeniami, ktoré neboli nikdy vytvorené ani povedané, pričom ani vysielateľ neudelil súhlas na použitie uvedených zobrazení a tvrdení v rámci predmetnej reklamnej komunikácie. S ohľadom na tieto skutočnosti má Komisia za to, že reklama je netransparentná a obsahuje klamlivé zobrazenia a tvrdenia, ktoré môžu uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a preto ju vyhodnotila ako neetickú.
On-line reklama (web stránka): „Investičný projekt“, zadávateľ: neznámy
Rada, ako združenie etickej samoregulácie reklamy, zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči web stránke, ktorá zneužíva obchodné meno spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a vyzýva ľudí k investovaniu do firmy a na nákup akcií Slovnaftu na burze, s prísľubom vysokého zisku. Web stránka vznikla pravdepodobne za účelom získať osobné údaje ľudí, ktoré môžu byť zneužité.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (web stránka): „Investičný projekt“, neznámeho zadávateľa je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 7 Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná (čl. 10 ods. 7 Kódexu). V predmetnom prípade Komisia v prvom rade vychádzala zo skutočnosti, že z reklamy nie je zrejmé, kto je jej zadávateľ a Komisii sa nepodarilo zadávateľa zistiť ani v priebehu posudzovania prípadu, a preto reklamu v tomto smere vyhodnotila ako anonymnú, a teda neetickú. Komisia taktiež vychádzala zo skutočností, že obsah webovej stránky zneužíva meno a značku spoločnosti SLOVNAFT, a.s., bez udelenia jej súhlasu a prezentuje podvodné aktivity v podobe investovania do fiktívneho projektu s cieľom získať osobné údaje. Samotná webová stránka a spôsob ako je táto vytvorená, vrátane vizuálnej podoby a využitia fotografie člena predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, a.s. zároveň podľa Komisie uvádzajú spotrebiteľa do omylu a objektívne môže v návštevníkoch stránky vyvolať mylný dojem, že propagovaná aktivita je oficiálnou komunikáciou spoločnosti SLOVNAFT, a.s., čo preukázané nebolo a Komisia preto považuje predmetnú reklamu za netransparentnú a neetickú.