právnická osoba
COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo
Reklamná kampaň
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
Arbitrážny nález
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
n á l e z :
Reklamná kampaň: „Slovenská kampaň COOP Jednota 2024“
zadávateľa: COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo
nie je v rozpore
s ustanoveniami Kódexu.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od právnickej osoby, spoločnosti Kaufland slovenská republika v.o.s. voči reklamnej kampani zadávateľa COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo. Sťažovateľ poukazuje, že zadávateľ vo svojej aktuálnej reklame, vrátane svojho letáku platnom od 25.1.2024 do 7.2.2024 uvádza informácie/tvrdenia, ktoré sú svojim obsahom v priamom rozpore s ustanoveniami Kódexu.
Zadávateľ reklamy v uvedenom letáku a v rôznych (televíznych, sociálnych) médiách uvádza, že:
1. „V našich predajniach nájdete až 70 % slovenskej produkcie“, príp. „Až sedemdesiat percent slovenskej produkcie – najmä potravín – nájdete jedine v COOP Jednote“,
2. „Najviac slovenskej produkcie nájdete v COOP Jednote“
3. „Najširšia ponuka slovenskej kvality“,
a to bez toho, aby pravdivosť a oprávnenosť takýchto tvrdení zadávateľ reklamy jednoznačne
a hodnoverne preukázal. Ide o tvrdenia, z ktorých nie je pre spotrebiteľa, ktorý môže byť touto
reklamou ovplyvnený, zrejmé, z akého zdroja informácií zadávateľ reklamy vychádzal a aké relevantné skutočnosti a informácie vo vzťahu k ostatným súťažiteľom porovnával. Uvedené tvrdenia sú spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu resp. ho zaviesť či už priamo alebo nepriamo, vynechaním relevantných údajov preukazujúcich pravdivosť tohto tvrdenia ako aj použitou formou vyjadrenia zveličovaním. Predmetnou reklamou zadávateľ reklamy podľa sťažovateľa porušuje ustanovenie článku 15 ods. 4 Kódexu, podľa ktorého reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“, „najlacnejší“, najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt. Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že predmetnou reklamou zadávateľ reklamy porušuje ustanovenia článku 14 Kódexu tým, že svojím tvrdením uvádza klamlivú reklamu. Podľa ods. 1 písm. b) a c) uvedeného článku za klamlivú reklamu sa považuje reklama, ktorá najmä sprostredkúva nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom informácie podstatné pre priemerného spotrebiteľa na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie, alebo využíva inú klamlivú obchodnú praktiku.
Podľa ods. 2, 3 a čl. 14 Kódexu reklama nesmie obsahovať klamlivý údaj o vlastnom alebo cudzom podniku a ani o jeho produktoch; za klamlivý údaj sa považuje aj údaj sám osebe pravdivý, ak môže vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých sa používa, uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu. Reklama nesmie na základe klamlivých údajov získavať vlastnému alebo cudziemu podniku prospech na úkor iného. Reklama nesmie obsahovať žiaden údaj ani prezentáciu, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa či už priamo alebo nepriamo, najmä vynechaním údaju, dvojzmyselnosťou alebo zveličovaním, okrem prípadu, keď ide o jasnú hyperbolizáciu v reklame.
Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že zadávateľ reklamy predmetnou reklamou porušuje aj všeobecné ustanovenia o reklame upravené v článku 10 ods. 2 a 3 Kódexu, podľa ktorých reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná. Reklama nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a nesmie byť spôsobilá privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľom.
Zadávateľ reklamy vo svojom stanovisku o.i. uvádza, že s tvrdením sťažovateľa výslovne nesúhlasí a oprávnenosť ním uverejnenej reklamy preukazuje týmto zdôvodnením. COOP Jednota Slovensko ako podklad pre uvedenú reklamu využíva dva prístupy a to i/metodiku ponuky produktov a ii/metodiku predaja spotrebiteľovi, čo vo výsledku predstavuje reálne dáta v monitorovanom čase a zohľadňuje skutočný podiel potravín zo slovenskej produkcie, v rámci prevádzkovej činnosti COOP Jednoty. Podkladom je hlavne „Polročný výkaz o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu a v členení na jednotlivé výrobné odbory potravinárskeho priemyslu“ (ďalej len „Polročný výkaz“) oficiálne odosielaný každý polrok Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) a ktorý pravdivo a objektívne preukazuje tvrdenia COOP Jednota Slovensko ohľadom 70% podielu slovenskej produkcie v napadnutej reklame. Vo veci napadnutého použitia superlatívu „najviac“ v reklame, COOP Jednota Slovensko preukazuje aj historicky (viac ako desaťročie), že prevádzkové jednotky COOP Jednôt na Slovensku, zastrešené COOP Jednota Slovensko, dosahujú najvyšší podiel slovenských produktov vo svojich prevádzkach, vrátane jeho predaja spotrebiteľovi. Z aktuálnych dokladov preukazujúcich oprávnenosť použitia superlatívu v predmetnej reklame uvádzanej zadávateľom COOP Jednota Slovensko sú prieskumy Potravinárskej komory Slovenska (ďalej len „PKS“) realizované prostredníctvom agentúry Go4insight úplne nezávisle od COOP Jednota Slovensko a to vlastnou metodikou, o ktorej nemá COOP Jednota Slovensko žiadnu bližšiu vedomosť, týkajúce sa vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode, ktoré sú aktuálne prezentované prostredníctvom tlačových správ pod názvom: „Podiel potravín pod privátnou značkou na rekordnej úrovni“ z 28.12.2023 a „Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov sa vrátil k negatívnemu trendu“ z 05.06.2023, ktoré sú zverejnené na webovej stránke PKS.
Vyššie uvedené informácie boli v priamej súvislosti s napadnutou reklamnou kampaňou zverejnené aj prostredníctvom tlačovej správy COOP Jednota Slovensko dňa 7.2.2024 , v ktorej je predstavené aj najväčšie % predaja určitých tovarov ako je podiel „predaného slovenského kuracieho mäsa na celkovom obrate z predaja predstavuje tiež takmer 100%, slovenského mlieka 99%, smotany 98% a slovenského medu 97%. S našimi slovenskými dodávateľmi máme vybudované dlhodobé korektné obchodné vzťahy. Napriek silnému cenovému tlaku lacnejších zahraničných alternatív v ponuke konkurencie, úspešne držíme slovenskú líniu našej obchodnej politiky“. Podkladom pre uvedenú tlačovú správu boli interné šetrenia množstva EAN-ov v softvérovom systéme COOP Jednota Slovensko, rozdelené na viacero kategórií, (ktoré všetky potvrdzujú správnosť a pravdivosť aplikovanej metodiky), a to: tovarov drogérie, nepotravín ako aj samotných potravín. Dáta z toho šetrenia tvoria aj podklad pre Polročný výkaz pre Ministerstvo, čo znamená, že Ministerstvo disponuje informáciami o poradí reťazcov s celoslovenskou pôsobnosťou na trhu s najvyšším podielom výrobkov slovenskej produkcie. V tomto kontexte zadávateľ poukazuje aj na vyjadrenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v článku uverejnenom dňa 07.02.2024 na webovej stránke euractiv.sk (odkaz na článok: https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/agrominister-takac-chce-dat-do-ustavy-kvoty-na-slovenske-potraviny/), v ktorom pán minister konštatuje nasledovné:
„Najväčší zahraničný obchodný reťazec má podiel slovenských výrobkov 29 percent, ten slovenský ho má 71 percent. To je veľký nepomer,“ hovorí Takáč. V prvom prípade mal pravdepodobne na mysli reťazec Lidl a v druhom slovenskú maloobchodnú sieť Coop Jednota.“
Následne je v článku uvedený aj prieskum PKS: „Čísla PKS sú ale trochu iné. Podľa nich je v Lidl 34 percent slovenských potravín a v Coop Jednota 55 percent.“
PKS na rozdiel od Ministerstva nemá k dispozícií polročné výkazy, ale aj napriek tomu potvrdzujú, že COOP Jednota Slovensko má najväčší podiel SK výrobkov na svojich pultoch.
Zadávateľ taktiež uvádza, že ďalším dôležitým dôkazom je aj vnímanie spotrebiteľov, ktoré kontinuálne meria prieskum agentúry 2muse na reprezentatívnej vzorke populácie. Za posledný kvartál roka 2023 väčšina (až 62%) opýtaných pripisuje COOP Jednote, že má najväčší výber slovenských výrobkov. Táto hodnota sa dlhodobo drží nad 60% opýtaných. Na základe vyššie uvedeného má zadávateľ za to, že sťažnosť je vo všetkých bodoch neopodstatnená, predmetná reklama je v súlade s ustanoveniami Kódexu, je pravdivá, slušná a čestná, a priamo, ani nepriamo neuvádza spotrebiteľa do omylu, čo jednoznačne preukazujú aj predložené dôkazy.
Popis reklamy:
Reklamný spot:
Spot sa odohráva v predajni potravín COOP Jednota Slovensko. Medzi pultami sa prechádzajú Bača a Honelník, ktorí sú dlhodobou tvárou kampaní zadávateľa. Honelník berie do rúk klobásu a prichádza k svetelnej tabuli, na ktorej je napísané „Máme až 70% slovenských potravín“. Bača sa mu prihovorí: „No, a teraz si predstav, že by zmizli všetky slovenské potraviny.“
Honelník sa zamyslí a začne si predstavovať miznúce potraviny – v obraze sa mu z rúk zrazu stratí klobása, z predajne postupne mizne tovar. Bača hovorí: „To by bolo strašné, že?“
Honelník sa vráti do reality, obzrie sa po predajni a vidí opäť plné regály a nakupujúcich zákazníkov. Veselo sa obzerá a hovorí: „To už je lepšie.“. Bača odpovedá: „Najlepšie“.
Nasleduje voice-over v znení: „Najlepšie je, že najviac slovenskej produkcie nájdete v COOP Jednote. A teraz, ak nakúpite aspoň za 25 €, môžete vyhrať ceny až za 100 000. Coop Jednota – najlepšie domáce potraviny.“
Na pozadí baču a honelníka, ktorí sa prechádzajú po predajni sa v obraze zjaví údaj „70%“, ktorý je následne doplnený headlinom v znení: „Máme až 70% slovenskej produkcie“, pod ktorým je sprievodný text k prebiehajúcej súťaži v znení: „Za nákup v COOP Jednote v hodnote aspoň 25 € a po vhodení vyplneného súťažného kupónu do urny v predajni je zákazník zaradený do súťaže o nákupné poukážky v celkovej hodnote 100 000€. Trvanie súťaže: 25.1.2024 -21.2.2024. Bližšie info na www.coop.sk.“ V obraze je grafický prvok s textom: „Hrajte o ceny za 100 000€“, ktorý je následne doplnený logom COOP Jednota – najlepšie domáce potraviny.
Web stránka zadávateľa:
Na webovej stránke zadávateľa v časti „Kampane a súťaže: Máme až 70 % slovenskej produkcie“ je dostupný predmetný spot, pod ktorým je hlavný vizuál kampane, tvorený logom spoločnosti, údajom 70%, ktorý je vyskladaný z viacerých druhov potravín (údeniny, syry, zelenina…) a umiestnený do textu: „Máme až 70% slovenskej produkcie.“ V spodnej časti je text v znení: Až sedemdesiat percent slovenskej produkcie – najmä potravín – nájdete jedine v COOP Jednote. Čaká na vás všetko, čo potrebujete na prípravu tradičných i netradičných špecialít. Navyše, ak teraz nakúpite aspoň za 25€, môžete vyhrať ceny až 100 000 €! Trvanie súťaže: 25.1. -21.2.2024. Viac na www.coop.sk.“ Vizuál je doplnený postavou Honelníka, ktorý ukazuje na text: „Hraje o ceny za 100 000 €.“ Pod vizuálom je odkaz na pravidlá súťaže.
Letáky:
Na prednej strane letáku platného pre obdobie od 25.1. do 7.2.2024 je vo vrchnej časti uvedený text v znení: „V našich predajniach nájdete až 70% slovenskej produkcie“ Na pozadí mapy Slovenska, kde je text: „Najširšia ponuka slovenskej kvality“ sú vyobrazení bača a honelník je prezentovaná akciová ponuka.
Na prednej strane letáku platného pre obdobie od 25.1. do 7.2.2024 je vo vrchnej časti uvedený text v znení: „V našich predajniach nájdete až 70% slovenskej produkcie“. Nasleduje prezentácia produktov v akciovej ponuke.
Vizuál ku kampani ako aj spot je umiestnený aj na Facebook stránke zadávateľa v rámci viacerých príspevkov.
Názor Komisie:
Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe a z dostupných informácií dospela k týmto záverom:
V zmysle Kódexu reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“, „najlacnejší“, „najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt (čl. 15 ods. 4 Kódexu). Dominantným výrazovým prostriedkom reklamnej kampane je o.i. údaj 70% využitý v rámci tvrdení „V našich predajniach nájdete až 70 % slovenskej produkcie“, „Až sedemdesiat percent slovenskej produkcie – najmä potravín – nájdete jedine v COOP Jednote“, „Máme až 70% slovenskej produkcie“. Pri posudzovaní opodstatnenosti a pravdivosti daného tvrdenia Komisia vychádzala o.i. aj z vyjadrenia zadávateľa, ktorý uviedol, že pre uvedenú reklamu využíva dva prístupy, a to i/ metodiky ponuky produktov a ii/metodiku predaja spotrebiteľovi, čo vo výsledku predstavuje reálne dáta v monitorovanom čase a zohľadňuje skutočný podiel potravín zo slovenskej produkcie v rámci prevádzkovej činnosti zadávateľa. Uvedené zároveň zadávateľ preukázal výsledkami, ktoré vyplývajú z aktuálneho Polročného výkazu predloženého Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za ostatné obdobie. Komisia má teda za to, že zadávateľ preukázal v predmetnom prípade pravdivosť vyššie uvedených tvrdení v reklame vrátane opodstatnenosti využitia údaju 70%, ktorý je ich súčasťou. Rovnako tak tvrdenia s využitím superlatívov „najviac“ a „najširšia“ Komisia v danom prípade považuje za opodstatnené a dostatočne preukázané, nakoľko tieto sa vzťahujú k vyššie uvedenému údaju, resp. odkazujú na množstvo slovenskej produkcie u zadávateľa, ktorý preukázal, že v danom parametri dosahuje prvenstvo a to, aj vo vzťahu k iným súťažiteľom na trhu. Komisia poukazuje na to, že pri použití superlatívu Kódex nevyžaduje uvádzať zdroj alebo dôkaz priamo v reklame, ale zadávateľ musí byť pripravený preukázať dané tvrdenie, a to vrátane konania pred Komisiou. Zadávateľ taktiež preukázal, že spoločnosť COOP Jednota Slovensko dosahuje dlhodobo najvyšší podiel slovenských produktov vo svojich prevádzkach, vrátane jeho predaja spotrebiteľovi, čo preukazuje aj externý prieskum. Komisia sa preto nedomnieva, že reklama sprostredkúva informácie nejasným, nezrozumiteľným, či viacvýznamovým spôsobom, resp. využíva klamlivé údaje, ktoré by mohli uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, či privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené má Komisia za to, že reklama neporušuje ani všeobecné ustanovenia o reklame a je pravdivá, slušná a čestná a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a ani nie je spôsobilá privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľom (čl. 10 ods. 2 a 4 Kódexu).
Na základe vyššie uvedeného Komisia na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.02.2024 hlasovaním rozhodla, že reklamná kampaň: Slovenská kampaň COOP Jednota 2024, zadávateľa COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Poučenie:
Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia poplatok a
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku alebo
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.
Poplatok spojený s preskúmaním nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.
Preskúmanie nálezu na základe žiadosti sťažovateľa:
Zadávateľ v lehote na podanie žiadosti o preskúmanie požiadal dňa 5.3.2024 Radu o preskúmanie nálezu a uhradil administratívny poplatok.
V žiadosti o preskúmanie nálezu sťažovateľ uvádza, že žiada o preskúmanie nálezu z dôvodov, že:
A) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie
reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez nášho zavinenia,
B) namieta porušenie Rokovacieho poriadku.
Ad. A) sťažovateľ uvádza, že nález reagoval na podnet sťažovateľa zo dňa 05.02.2024 (ďalej len „Podnet“), ktorým sťažovateľ Radu pre reklamu požiadal o prešetrenie reklamy siete maloobchodných predajní potravín COOP Jednota, patriacich COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, so sídlom: Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 35 697 547, (ďalej len „zadávateľ reklamy“), ktoré vo svojej aktuálne prebiehajúcej kampani uvádza 3 dominantné tvrdenia:
1. „V našich predajniach nájdete až 70 % slovenskej produkcie“, príp.
„Až sedemdesiat percent slovenskej produkcie – najmä potravín – nájdete jedine v COOP
Jednote“,
2. „Najviac slovenskej produkcie nájdete v COOP Jednote“
3. „Najširšia ponuka slovenskej kvality“,
(ďalej len „Reklamný slogan 1/2/3 a spolu len „Reklamné slogany“)
Sťažovateľ uvádza, že podnet podal preto, lebo mal vážne pochybnosti o pravdivosti Reklamných sloganov, najmä z dôvodu, že zadávateľ reklamy neuviedol žiaden zdroj, metodiku resp. iné vysvetlenie preukazujúce ich hodnovernosť a najmä aktuálnosť, čím sa podľa sťažovateľa dopustil porušenia článku 14 Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“).
Nakoľko zadávateľ reklamy pri svojich Reklamných sloganoch (podľa sťažovateľa v rozpore s Kódexom) neuvádzal zdroj v nich uvádzaných tvrdení, až na základe nálezu mohol sťažovateľ zistiť, že zadávateľ reklamy jednotlivé reklamy opiera o:
– Metodiku ponuky produktov
– Metodiku predaja spotrebiteľovi
– Polročný výkaz o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej
republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu a v členení na jednotlivé
výrobné odbory potravinárskeho priemyslu (ďalej len „Polročný výkaz“)
– Tlačovú správu Potravinárskej komory Slovenska z 28.12.2023 „Podiel potravín pod privátnou
značkou na rekordnej úrovni“ (Zdroj: https://www.pks.sk/tlacove_spravy2/podiel-potravinpod-
privatnou-znackou-na-rekordnej-urovni/)
– Tlačovú správu Potravinárskej komory Slovenska z 05.06.2023 „Podiel slovenských výrobkov
na pultoch obchodov sa vrátil k negatívnemu trendu“ (Zdroj:
https://www.pks.sk/tlacove_spravy2/pks-podiel-slovenskych-vyrobkov-na-pultochobchodov-
sa-vratil-k-negativnemu-trendu/)
– Tlačovú správu zadávateľa reklamy zo 07.02.2024
– Vyjadrenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 07.02.2024 (Zdroj:
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/agrominister-takac-chce-dat-doustavy-
kvoty-na-slovenske-potraviny/)
Podľa názoru sťažovateľa však ani 1 z vyššie uvedených zdrojov nepodporuje pravdivosť Reklamných sloganov, pričom je zarážajúce, že Arbitrážna Komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) v Náleze automaticky prijala vyššie uvedené zdroje ako dôkazy podporujúce pravdivosť reklamných sloganov. V tomto smere je potrebné pochopiť, čo jednotlivé Reklamné slogany fakticky tvrdia:
K reklamnému sloganu 1 sťažovateľ uvádza, že kľúčovým pojmom tohto sloganu je spojenie „slovenská produkcia potravín“. Uvedené spojenie je podľa jeho názoru potrebné vyložiť tak, že zahŕňa celkový objem potravín vyrobených v Slovenskej republike, pričom Reklamný slogan hovorí o tom, že 70 % zo všetkých potravín vyrobených na Slovensku sa predáva u zadávateľa reklamy. Uvedené tvrdenie je však podľa názoru sťažovateľa na prvý pohľad celkom nepravdivé, nakoľko nemá oporu v žiadnom z vyššie uvedených podkladov, keďže tie nereflektujú pomer jednotlivých obchodných reťazcov na celkovej slovenskej produkcii potravín.
K reklamnému sloganu 2 sťažovateľ uvádza, že kľúčovým pojmom aj tohto sloganu je spojenie „slovenská produkcia potravín“. V tomto prípade zadávateľ reklamy tvrdí, že najviac zo všetkých potravín vyrobených na Slovensku sa ponúka u neho. Sťažovateľ má však znovu za to, že ide o celkom nepodložené tvrdenie, ktoré nijako nevyplýva z podkladov, o ktoré sa opiera zadávateľ reklamy.
K reklamnému sloganu 3 sťažovateľ uvádza, že v tomto prípade sú kľúčové spojenia „najširšia ponuka“ a „slovenská kvalita“. Pod najširšou ponukou sa podľa všetkého má na mysli, že zadávateľ reklamy má v ponuke najviac výrobkov určitej kategórie. Tou kategóriou je „slovenská kvalita“, čo je celkom nejasný pojem, nakoľko z neho vôbec nevyplýva, či sa majú na mysli slovenské výrobky spĺňajúce určité objektívne kvalitatívne štandardy alebo či sa majú na mysli všetky slovenské výrobky, bez ohľadu na ich kvalitu. Bez ohľadu na to, že použitie nejednoznačného spojenia „slovenská kvalita“ v spojení so superlatívom „najširšia ponuka“ predstavuje samo o sebe porušenie článku 14 ods. 1 písm. b) Kódexu, má sťažovateľ tiež za to, že ani tento Reklamný slogan nie je podporený vyššie uvedenými podkladmi, na ktoré odkazuje zadávateľ reklamy.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že v tomto smere je nevyhnutné bližšie rozobrať jednotlivé podklady, na ktoré zadávateľ reklamy odkazuje (a s ktorými sa bez svojho zavinenia nemohol sťažovateľ zaoberať pred podaním Podnetu). Konkrétne sťažovateľ bližšie argumentuje k nasledovným skutočnostiam:
Metodika ponuky produktov
Na uvedenú metodiku Komisia odkazuje v Náleze, bez akéhokoľvek bližšieho opísania. Z uvedeného sťažovateľ predpokladá, že ani Komisia nemala vedomosť o tom, čo uvedená metodika má zahŕňať. Za daných okolností uvedené nemôže byť podľa sťažovateľa použité ako podklad na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov.
Metodika predaja spotrebiteľovi
Aj na uvedenú metodiku Komisia odkazuje v Náleze, bez akéhokoľvek bližšieho opísania. Z uvedeného sťažovateľ predpokladá, že ani Komisia nemala vedomosť o tom, čo uvedená metodika má zahŕňať. Za daných okolností uvedené nemôže byť podľa sťažovateľa použité ako podklad na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov.
Polročný výkaz
Uvedený podklad je pravdepodobne z pohľadu zadávateľa reklamy kľúčový dokument. Sťažovateľ uvádza, že bez ohľadu na to, že nemá prístup k poslednému Polročnému výkazu zadávateľa reklamy a že z Nálezu takisto jednoznačne nevyplýva, či bol uvedený Polročný výkaz predložený Komisii, považuje sťažovateľ za kľúčové uviesť, aké údaje sa v predmetnom dokumente uvádzajú. Vzor Polročného výkazu je zverejnený na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z jeho Metodického výkladu k obsahu výkazu pritom vyplýva, že predmetom polročného výkazu je zistiť „percentuálny podiel obratu predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín za jednotlivé výrobné odbory potravinárskeho priemyslu spolu v sortimente spravodajskej jednotky“. Je teda na prvý pohľad zjavné, že Polročný výkaz udáva informácie o vzťahu tržieb z predaných slovenských potravinových výrobkov a tržieb zo všetkých predaných potravinových výrobkov u daného predajcu potravín. Uvedený pomer však nemá absolútne žiadnu súvislosť (i) s objemom slovenskej produkcie potravín, (ii) so „šírkou“ ponuky slovenských výrobkov a už vôbec nie (iii) s akýmkoľvek porovnaním s inými predajcami potravín. Na posúdenie pomeru ponúkaných potravín so slovenskou produkciou potravín, by sa vo výkaze
museli uvádzať objemové ukazovatele predaných / ponúkaných slovenských potravín, pričom tie by sa museli porovnať s celkovou slovenskou produkciou potravín. To však Polročný výkaz neobsahuje. Ak by sa mala posúdiť „šírka“ ponuky slovenských výrobkov, muselo by sa vo výkaze uvádzať počet ponúkaných artiklov spadajúcich pod slovenské potraviny a tie by sa mali porovnať s celkovým počtom artiklov potravín ponúkaných u konkrétneho predajcu potravín. To však Polročný výkaz neobsahuje. No a na záver, na to, aby sa Polročným výkazom mohlo argumentovať pre určenie „poradia“ vo vzťahu k ostatným predajcom potravín, museli by byť predmetné výkazy verejne dostupné – čo však nie sú. Polročné výkazy totiž vypĺňajú iba jednotliví predajcovia potravín a zasielajú ministerstvu, bez toho, aby mali vedomosť o obsahu Polročných výkazov zasielaných ich konkurentmi. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že Polročný výkaz nepodporuje ani jeden z Reklamných sloganov.
Tlačová správa Potravinárskej komory Slovenska z 28.12.2023 „Podiel potravín pod privátnou
značkou na rekordnej úrovni“
Predmetná tlačivá správa sa týka výlučne oblasti „privátnych značiek“ a preto vo vzťahu k hodnovernosti Reklamných sloganov nemá žiadnu relevanciu. Jediné údaje o zadávateľovi reklamy, ktoré predmetná tlačová správa obsahuje sú:
„Sieť obchodov COOP Jednota, ktorá má tretí najvyšší podiel, predáva pod privátnou značkou
každý piaty výrobok (podiel 22%).“
„Jedine reťazec COOP Jednota vyrába väčšinu privátnych značiek na Slovensku.“
Tak zo zamerania, ako aj z obsahu uvedenej tlačovej správy teda jednoznačne vyplýva, že nemá nijakú súvislosť s Reklamnými sloganmi a nie je spôsobilá potvrdiť ich pravdivosť.
Tlačová správa Potravinárskej komory Slovenska z 05.06.2023 „Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov sa vrátil k negatívnemu trendu“
Predmetná tlačová správa sa týka problematiky podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov, nemá teda žiaden vzťah k problematike „slovenskej produkcie potravín“ (viď. Reklamný slogan 1 a 2). Jediné údaje o zadávateľovi reklamy, ktoré predmetná tlačová správa obsahuje je:
„Najvyššie zastúpenie slovenských potravín majú už tradične reťazce COOP Jednota (54,8%),
nasledujú predajne Fresh (51,3%) a CBA (50,6%).“
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že (i) predmetná tlačová správa sa netýka
oblasti „slovenskej produkcie potravín“ použitý v Reklamnom slogane 1 a 2, (ii) údaj o zastúpení
slovenských potravín u zadávateľa reklamy (54,8%) je ďaleko nižší ako percentuálny údaj
o slovenskej produkcii uvádzaný v Reklamnom slogane 1 (70%) a (iii) nevysvetľuje pojem „slovenská kvalita“ použitý v Reklamnom slogane 3.
Tlačová správa zadávateľa reklamy zo 07.02.2024
Predmetná tlačová správa bola vydaná až po začatí dotknutej reklamnej kampane, čo je samo
o sebe značne netransparentné a preukazuje, že nemohla byť podkladom pre reklamnú kampaň. Zadávateľ reklamy v nej takisto klamlivo a zavádzajúco deklaruje, že u neho sa dá zakúpiť „ Až 70% slovenskej produkcie“, pričom rovnako ako v napadnutej reklame nesprávne operuje s pojmom „slovenská produkcia“ a nikde v tlačovej správe neuvádza akékoľvek odkazy na zdroje preukazujúce deklarované tvrdenia.
Predmetná tlačová správa preto nemôže byť dôkaz preukazujúci pravdivosť Reklamných sloganov, nakoľko trpí rovnakými nedostatkami ako celá napadnutá reklamná kampaň.
Vyjadrenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 07.02.2024
Predmetné vyjadrenie je obsiahnuté v článku, v ktorom sa autor iba domnieva, že údaj o 71 % sa týka zadávateľa reklamy. Uvedená domnienka je celkom nepodložená a nemôže tvoriť základ na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov. Bez ohľadu na nepodloženosť skutočnosti, že predmetný minister uvedený údaj spájal so zadávateľom reklamy, je potrebné opätovne zdôrazniť, že minister uvedený údaj neuvádzal vo vzťahu k parametrom „slovenskej produkcie“ ale k podielu slovenských výrobkov, čo nie sú totožné veličiny.
Nedá sa nereflektovať ani na skutočnosť, že článok, v ktorom sa predmetné vyjadrenie ministra
nachádza, vo vzťahu k zadávateľovi reklamy uvádza celkom iný údaj, a síce:
„Čísla PKS sú ale trochu iné. Podľa nich je v Lidl 34 percent slovenských potravín a v Coop Jednota 55 percent.“ Aj z uvedeného dôvodu je celkom na mieste pochybovať o pravdivosti údajov zadávateľa reklamy uvedených v Reklamných sloganoch.
Sťažovateľ uvádza, že ako vyplýva z vyššie opísaných podkladov (ktoré sa mu stali známe až po vydaní Nálezu), ani jeden z nich nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdení obsiahnutých v Reklamných sloganoch, práve naopak, viaceré z nich preukazujú nepravdivosť Reklamných sloganov, na základe čoho (a tiež na základe ich nejasnosti a nejednoznačnosti) možno dospieť k záveru, že reklamná kampaň obsahujúca Reklamné slogany je v rozpore s článkom 14 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Kódexu.
Ad. B)
Účelom Rokovacieho poriadku je stanoviť pravidlá, ktoré má Komisia dodržiavať pri posudzovaní súladu reklamnej kampane s Kódexom. Je nesporné, že Komisia nemôže svoje právomoci vykonávať iba formálne, ale je povinná pri prieskume napadnutých reklamných kampaniach tieto posúdiť komplexne, t. j. aplikovať tzv. zásadu „materiálnej pravdy“.
Z uvedeného dôvodu napr. Kódex obsahuje článok IV ods. 6, v zmysle ktorého Komisia pri posudzovaní reklamy nie je viazaná obsahom sťažnosti a môže posudzovať reklamu podľa všetkých ustanovení Kódexu. Uvedený prístup má svoju logiku vyplývajúcu z priebehu konania, keď sťažovateľ nie je informovaný o vyjadrení zadávateľa reklamy a nemôže tak reagovať na ním uvádzané tvrdenia a predkladané podklady. Namiesto toho by prípadné informácie a tvrdenia, ktoré sťažovateľ nemohol mať k dispozícii, mala zohľadniť Komisia, ktorej primárnym cieľom je zabezpečiť dodržiavanie súladu reklám s Kódexom. V posudzovanom prípade sa tak však podľa sťažovateľa nestalo. Sťažovateľ má za to, že Komisia pristupovala ku konaniu extrémne formalisticky, keď v Náleze iba uviedla jeho formálne náležitosti a v plnom rozsahu sa stotožnila s argumentáciou zadávateľa reklamy, bez toho, aby sa zaoberala jej zjavnou rozporuplnosťou, ktorú sťažovateľ preukázal v časti Ad A) vyššie.
Okrem toho má sťažovateľ za to, že Komisia celkom bezdôvodne odignorovala článok 14 ods. 9 Kódexu, v zmysle ktorého: „Reklama nesmie obsahovať štatistiku (štatistické údaje), výsledky prieskumu ani výsledky výskumu prezentované spôsobom, ktorým sa zveličuje alebo nepravdivo rozširuje platnosť reklamného tvrdenia. Štatistika (štatistické údaje), výsledky prieskumu a výsledky výskumu použité v reklame musia byť aktuálne, ak je to obvyklé a možné, a pre priemerného spotrebiteľa jasne identifikované, a to najmä uvedením ich zdroja a relevantných časových údajov.“ Z Nálezu nesporne vyplýva, že zadávateľ reklamy Reklamné slogany opiera o štatistické údaje. Jednotlivé štatistické údaje majú pôvod vo viacerých zdrojoch, ktoré sťažovateľ bližšie rozobral v časti Ad A) vyššie, pričom tieto zdroje a informácie z nich vyplývajúce sú podľa jeho názoru celkom nejasné, nejednoznačné a zavádzajúce. Okrem toho je v posudzovanom prípade nesporné, že zadávateľ reklamy v rámci svojej reklamnej kampane nikde neuvádza zdroj štatistických údajov, z ktorých vychádza pri tvorbe Reklamných sloganov.
Sťažovateľ poukazuje na to, že vo svojom podnete osobitne neargumentoval porušením článku 14 ods. 9 Kódexu, pretože (i) uviedol dostatok iných relevantných argumentov preukazujúcich porušenie ostatných ustanovení Článku 14 Kódexu a (ii) nemal vedomosť o zdroji tvrdení, ktoré zadávateľ reklamy uvádza v Reklamných sloganoch. Uvedená skutočnosť však nijako nelimitovala Komisiu, aby sa pri preskúmavaní napadnutej reklamnej kampane nezaoberala aj prípadným porušením článku 14 ods. 9 Kódexu.
Nakoľko však Komisia dospela k záveru, že sťažovateľom napadnutá reklamná kampaň je v súlade s ustanoveniami Kódexu, je nesporné, že sa vecou riadne nezaoberala, keď:
a) Neposúdila skutočný obsah jednotlivých Reklamných sloganov,
b) Sa riadne nevysporiadala s podkladmi, ktorými sa zadávateľ reklamy v konaní pokúsil
preukázať pravdivosť Reklamných sloganov,
c) Neidentifikovala flagrantné porušenie článku 14 ods. 9 Kódexu,
d) Z Nálezu jasne nevyplýva, aké podklady zadávateľ reklamy v konaní reálne predložil, resp.
s ktorými podkladmi sa Komisia reálne zaoberala (zo znenia Nálezu skôr vyplýva, že Komisia si iba osvojila argumentáciu zadávateľa reklamy bez ďalšieho posudzovania dôkazov).
V tomto smere má sťažovateľ za to, že Nález je nesprávny, nakoľko Komisia nedostatočne zistila skutkový stav a uvedený nedostatočne zistený skutkový stav ešte navyše nesprávne právne posúdila, čím došlo k porušeniu Rokovacieho poriadku.
Zadávateľ, COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo (ďalej aj CJS) vo svojom stanovisku k výzve na vyjadrenie sa k žiadosti o preskúmanie nálezu, o.i. uvádza:
„Sťažovateľ podáva Žiadosť z nasledovných dôvodov:
A) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez nášho zavinenia,
B) namietame porušenie Rokovacieho poriadku.
V Sťažnosti Sťažovateľ namietal, že zadanou reklamou došlo k porušeniu niektorých ustanovení Etického kódexu reklamnej praxe v platnom znení (ďalej len „Kódex“) tým, že Zadávateľ v uvedenom letáku uviedol, že:
1. „V našich predajniach nájdete až 70% slovenskej produkcie, príp. Až sedemdesiat percent slovenskej produkcie – najmä potravín – nájdete jedine v COOP Jednote,
2. Najviac slovenskej produkcie nájdete v COOP Jednote,
3. Najširšia ponuka slovenskej kvality“
Sťažovateľ v podanej Žiadosti uvádza „nové skutočnosti“ nasledovne:
“Reklamný slogan 1
Kľúčovým pojmom tohto sloganu je spojenie „slovenská produkcia potravín“. Uvedené spojenie je podľa nás potrebné vyložiť tak, že zahŕňa celkový objem potravín vyrobených v Slovenskej republike, pričom Reklamný slogan hovorí o tom, že 70 % zo všetkých potravín vyrobených na Slovensku sa predáva u zadávateľa reklamy.
Uvedené tvrdenie je však na prvý pohľad celkom nepravdivé, nakoľko (ako preukážeme v ďalšom texte) nemá oporu v žiadnom z vyššie uvedených podkladov, keďže tie nereflektujú pomer jednotlivých obchodných reťazcov na celkovej slovenskej produkcii potravín.“
CJS k vyššie uvedenému uvádza, že základom obsahu námietok Sťažovateľa v rámci jeho Žiadosti je podsúvanie jeho subjektívnej interpretácie založenej na celkom zjavne účelovej konštrukcii, že v napadnutej Reklame Zadávateľ komunikovaný podiel odvodil od „celkového objemu potravín vyrobených v Slovenskej republike“. Z predmetnej reklamy pritom celkom jednoznačne vyplýva, že sa jedná vyložene o objem slovenskej produkcie v prevádzkach maloobchodnej siete COOP Jednoty, pričom táto skutočnosť bola zo strany CJS podložená viacerými dôkazmi, ktoré tvorili prílohu k vyjadreniu k Sťažnosti. Z obsahu aj kontextu Reklamy je aj pre bežného spotrebiteľa celkom zrejmé a prirodzene logické, že Zadávateľ komunikoval podiel slovenskej produkcie v rámci celkového objemu tovarov svojej obchodnej siete. V obchodnej praxi je štandardné a bežné, že obchodné reťazce marketingovo komunikujú objem alebo podiely slovenskej produkcie v rámci celkovej svojej ponuky tovarov alebo predaja, takže uvedená špekulatívna konštrukcia Sťažovateľa, na ktorej primárne založil údajnú nesprávnosť predmetného Nálezu a údajné procesné pochybenia Rady pre reklamu vyznieva v rovine ad absurdum. O presnom objeme celkovej produkcie potravín vyrobených v Slovenskej republike nemá Zadávateľ vedomosť a s vysokou pravdepodobnosťou ani Sťažovateľ.
Čo sa týka vyššie citovaného druhého bodu námietok Sťažovateľa, CJS uvádza, že tvrdenia Zadávateľa preukázané jednoznačne boli relevantnými dôkazmi, čo správne potvrdila aj samotná Arbitrážna Komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) v Arbitrážnom náleze č. 07 (02-03) z 29.02.2024 (ďalej len „Nález“) po vyhodnotení všetkých dôkazov.
Na strane druhej, námietky Sťažovateľa k tomuto bodu sú založené iba na jeho subjektívnych tvrdeniach a účelových interpretáciách, pričom nepredložil žiadny objektívny dôkaz v Sťažnosti a nepredkladá žiadny dôkaz ani v Žiadosti na podporu svojich tvrdení.
„Reklamný slogan 2
Kľúčovým pojmom aj tohto sloganu je spojenie „slovenská produkcia potravín“. V tomto prípade zadávateľ reklamy tvrdí, že najviac zo všetkých potravín vyrobených na Slovensku sa ponúka u neho. Znovu však máme za to, že ide o celkom nepodložené tvrdenie, ktoré (ako preukážeme v ďalšom texte) nijako nevyplýva z podkladov, o ktoré sa opiera zadávateľ reklamy.“
CJS si k tomuto bodu Sťažovateľa dovoľuje len v jednoduchosti uviesť, že sa pridržiava svojej vyššie uvedenej argumentácie, keďže opätovne došlo zo strany Sťažovateľa k nesprávnemu a účelovému výkladu, pričom z Reklamy je jednoznačné, že sa jedná o slovenskú produkciu v maloobchodnej sieti COOP Jednota. Svoje tvrdenia Sťažovateľ ďalej nerozvíja a ani nepodložil žiadnym dôkazom v Sťažnosti a ani v Žiadosti.
„Reklamný slogan 3
V tomto prípade sú kľúčové spojenia „najširšia ponuka“ a „slovenská kvalita“. Pod najširšou ponukou sa podľa všetkého má na mysli, že zadávateľ reklamy má v ponuke najviac výrobkov určitej kategórie. Tou kategóriou je „slovenská kvalita“, čo je celkom nejasný pojem, nakoľko z neho vôbec nevyplýva, či sa majú na mysli slovenské výrobky spĺňajúce určité objektívne kvalitatívne štandardy alebo či sa majú na mysli všetky slovenské výrobky, bez ohľadu na ich kvalitu. Bez ohľadu na to, že použitie nejednoznačného spojenia „slovenská kvalita“ v spojení so superlatívom „najširšia ponuka“ predstavuje samo o sebe porušenie článku 14 ods. 1 písm. b) Kódexu, máme tiež za to, že ani tento Reklamný slogan nie je podporený vyššie uvedenými podkladmi, na ktoré odkazuje zadávateľ reklamy.“
CJS k tomuto bodu Sťažovateľa uvádza, že použitie superlatívu „najširšia“ bolo v súlade s čl. 15 ods. 4 Kódexu, čo správne vyhodnotila aj Komisia v Náleze vzhľadom na predložené dôkazy zo strany CJS. Čo sa týka použitia slovného spojenia „slovenská kvalita“ CJS odkazuje na definíciu kvality v zmysle Slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (prípadne Elektronického lexikónu slovenského jazyka): „kvalita -y ž. akosť, hodnota: dobrá, zlá k. výrobkov, záruka k-y; filoz. súhrn vlastností odlišujúcich predmet, jav od iných: vznik novej k-y;“, pričom ako správne spoločnosť Kaufland uvádza, že sa jedná o všeobecný pojem kvality, ktorého hlavným odlišujúcim pojmom je slovenskosť, tzn. jedná sa o výrobky slovenskej produkcie, čo je možné vydedukovať z celkového kontextu reklamy.
Spoločnosť Kaufland k tomuto bodu nepredložila žiadny dôkaz v Sťažnosti na podporu svojho tvrdenia a nepredkladá žiadny dôkaz ani v Žiadosti.
„Metodika ponuky produktov
Na uvedenú metodiku Komisia odkazuje v Náleze, bez akéhokoľvek bližšieho opísania. Z uvedeného predpokladáme, že ani Komisia nemala vedomosť o tom, čo uvedená metodika má zahŕňať. Za daných okolností uvedené nemôže byť použité ako podklad na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov.
Metodika predaja spotrebiteľovi
Aj na uvedenú metodiku Komisia odkazuje v Náleze, bez akéhokoľvek bližšieho opísania. Z uvedeného predpokladáme, že ani Komisia nemala vedomosť o tom, čo uvedená metodika má zahŕňať. Za daných okolností uvedené nemôže byť použité ako podklad na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov.“
CJS k vyššie uvedenému vágnemu stanovisku Sťažovateľa uvádza, že Komisia pri posudzovaní postupuje v zmysle ROKOVACIEHO PORIADKU ARBITRÁŽNEJ KOMISIE A DOZORNÉHO VÝBORU RADY PRE REKLAMU PRI POSUDZOVANÍ REKLAMY účinného od 19. apríla 2023 (ďalej len ako „Rokovací poriadok“), pričom v zmysle čl. IV ods. 6 Rokovacieho poriadku „Komisia môže posúdiť reklamu podľa všetkých ustanovení Kódexu a nie je viazaná obsahom sťažnosti.“ čo znamená, že vyhodnotenie dôkazov predložených CJS ich relevanciu, oprávnenosť a správnosť je plne v kompetencii výlučne Komisie, z tohto dôvodu je z pohľadu CJS zarážajúci arogantný prístup a tvrdenia Sťažovateľa bez náležitého odôvodnenia, ktoré smerujú proti odbornej spôsobilosti Komisie a jej rozhodovacej integrite a zároveň bez doloženia akéhokoľvek dôkazu, resp. vysvetlenia uvádza, že predmetné vyjadrenie CJS nemôže byť použité ako podklad preukazujúci pravdivosť predmetných záverov Nálezu, čo je nutné kvalifikovať v rámci základných pravidiel dokazovania ako neprimerané až absurdné.
„Polročný výkaz
Uvedený podklad je pravdepodobne z pohľadu zadávateľa reklamy kľúčový dokument. Bez ohľadu na to, že nemáme prístup k poslednému Polročnému výkazu zadávateľa reklamy a že z Nálezu takisto jednoznačne nevyplýva, či bol uvedený Polročný výkaz predložený Komisii, považujeme za kľúčové uviesť, aké údaje sa v predmetnom dokumente uvádzajú. Vzor Polročného výkazu je zverejnený stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z jeho Metodického výkladu k obsahu výkazu pritom vyplýva, že predmetom polročného výkazu je zistiť „percentuálny podiel obratu predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín za jednotlivé výrobné
odbory potravinárskeho priemyslu spolu v sortimente spravodajskej jednotky“.
Je teda na prvý pohľad zjavné, že Polročný výkaz udáva informácie o vzťahu tržieb z predaných slovenských potravinových výrobkov a tržieb zo všetkých predaných potravinových výrobkov u daného predajcu potravín. Uvedený pomer však nemá absolútne žiadnu súvislosť (i) s objemom slovenskej produkcie potravín, (ii) so „šírkou“ ponuky slovenských výrobkov a už vôbec nie (iii) s akýmkoľvek porovnaním s inými predajcami potravín.
Na posúdenie pomeru ponúkaných potravín so slovenskou produkciou potravín, by sa vo výkaze museli uvádzať objemové ukazovatele predaných / ponúkaných slovenských potravín, pričom tie by sa museli porovnať s celkovou slovenskou produkciou potravín. To však Polročný výkaz neobsahuje.
Ak by sa mala posúdiť „šírka“ ponuky slovenských výrobkov, muselo by sa vo výkaze uvádzať počet ponúkaných artiklov spadajúcich pod slovenské potraviny a tie by sa mali porovnať s celkovým počtom artiklov potravín ponúkaných u konkrétneho predajcu potravín. To však Polročný výkaz neobsahuje.
No a na záver, na to, aby sa Polročným výkazom mohlo argumentovať pre určenie „poradia“ vo vzťahu k ostatným predajcom potravín, museli by byť predmetné výkazy verejne dostupné – čo však nie sú. Polročné výkazy totiž vypĺňajú iba jednotliví predajcovia potravín a zasielajú ministerstvu, bez toho, aby mali vedomosť o obsahu Polročných výkazov zasielaných ich konkurentmi. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že Polročný výkaz nepodporuje ani jeden z Reklamných sloganov.“
CJS na tomto mieste uvádza, že v predmetnej veci predložila viacero relevantných dôkazov na rozdiel od Sťažovateľa, ktorý produkuje argumentáciu iba v rovine subjektívnych tvrdení, nepodložených predpokladov a účelových konštrukcií. CJS zároveň uvádza, že Polročný výkaz o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu a v členení na jednotlivé výrobné odbory potravinárskeho priemyslu“ (ďalej len „Polročný výkaz“) oficiálne odosielaný každý polrok Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) a ktorý pravdivo a objektívne preukazuje tvrdenia CJS ohľadom 70 % podielu slovenskej produkcie v napadnutej reklame, obsahuje citlivé dáta obchodnej povahy a sú predmetom obchodného tajomstva v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, avšak ako bolo uvedené vo vyjadrení na Sťažnosť, v prípade potreby CJS umožní nahliadnuť do Polročného výkazu príslušnej poverenej osobe Rady pre reklamu, a to po prijatí záväzku mlčanlivosti, príp. iným vhodným spôsobom tak, aby boli garantované právom chránené záujmy CJS. Posudzovanie dôkazov je výlučne v kompetencii Komisie, z tohto dôvodu je opäť zarážajúca arogancia a nevedomosť zástupcov spoločnosti Kaufland, ktorí prezentujú očakávanie uvedenia citlivých údajov obchodnej povahy so zákonnou ochranou z Polročného výkazu CJS. Rovnako spoločnosť Kaufland pravidelne zasiela polročný výkaz Ministerstvu, preto za účelom podpory svojich tvrdení a aj vzhľadom na benevolentný prístup k citlivým údajom má CJS zato, že spoločnosť Kaufland mala možnosť sprístupniť Rade pre reklamu ich polročný výkaz o podiele potravín vyrobených v Slovenskej republike, pokiaľ prezentuje Reklamu Zadávateľa ako zavádzajúcu. CJS je celkom zrejmé, z akého dôvodu tak Sťažovateľ neučinil a nepredložil ani žiadny iný dôkaz podporujúci jeho tvrdenia obsiahnuté v Sťažnosti alebo v Žiadosti.
Ďalej spoločnosť Kaufland v každom jednom bode opakovane argumentuje celkovou slovenskou produkciou (tzn. v Slovenskej republike), resp. porovnávaním vo vzťahu ku konkurencii v maloobchode (čo je predovšetkým bežnou agresívnou obchodnou praktikou Sťažovateľa), avšak ako bolo vyššie uvedené, predmetná reklama je zameraná na „šírku“ potravín slovenskej produkcie v maloobchodnej sieti COOP Jednoty, nejedná sa ako nesprávne a účelovo Sťažovateľ podsúva o porovnávanie celkovej slovenskej produkcie v Slovenskej republike, čo je z celkového kontextu reklamy jednoznačné a čo bolo dôkazmi predloženými CJS preukázané a správne a objektívne vyhodnotené Komisiou v Náleze.
Na základe vyššie uvedeného týmto CJS výslovne nesúhlasí s tvrdením Sťažovateľa, že Polročný výkaz nepodporuje oprávnenosť uverejňovanej reklamy, práve naopak a zároveň opätovne CJS poukazuje na možnosť predloženia polročného výkazu spoločnosťou Kaufland na podporu ich tvrdení, ktoré neboli podložené jediným dôkazom.
„Tlačová správa Potravinárskej komory Slovenska z 28.12.2023 „Podiel potravín pod privátnou
značkou na rekordnej úrovni“
Predmetná tlačivá správa sa týka výlučne oblasti „privátnych značiek“ a preto vo vzťahu k hodnovernosti Reklamných sloganov nemá žiadnu relevanciu
Jediné údaje o zadávateľovi reklamy, ktoré predmetná tlačová správa obsahuje sú: „Sieť obchodov COOP Jednota, ktorá má tretí najvyšší podiel, predáva pod privátnou značkou každý piaty výrobok (podiel 22%).“
„Jedine reťazec COOP Jednota vyrába väčšinu privátnych značiek na Slovensku.“
Tak zo zamerania, ako aj z obsahu uvedenej tlačovej správy teda jednoznačne vyplýva, že nemá nijakú súvislosť s Reklamnými sloganmi a nie je spôsobilá potvrdiť ich pravdivosť.“
CJS k tvrdeniam Sťažovateľa uvádza, že sa jedná o ďalší dôležitý a relevantný podporný dôkaz, ktorý preukazuje, že jediný reťazec na trhu COOP Jednota vyrába väčšinu privátnych značiek na Slovensku, tzn. je lídrom v „slovenskosti“ aj tejto dôležitej časti sortimentu, a to na rozdiel od spoločnosti Kaufland („Rovnako reťazec Kaufland preferuje zahraničných výrobcov privátnych značiek, kde je podiel slovenských privátnych značiek 6 %, zatiaľ čo privátne značky vyrobené v zahraničí predstavujú až 17 %,“).
„Tlačová správa Potravinárskej komory Slovenska z 05.06.2023 „Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov sa vrátil k negatívnemu trendu“
Predmetná tlačová správa sa týka problematiky podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov, nemá teda žiaden vzťah k problematike „slovenskej produkcie potravín“ (viď. Reklamný slogan 1 a 2)
Jediné údaje o zadávateľovi reklamy, ktoré predmetná tlačová správa obsahuje je: „Najvyššie zastúpenie slovenských potravín majú už tradične reťazce COOP Jednota (54,8%), nasledujú predajne Fresh (51,3%) a CBA (50,6%).“
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že (i) predmetná tlačová správa sa netýka oblasti „slovenskej produkcie potravín“ použitý v Reklamnom slogane 1 a 2, (ii) údaj o zastúpení slovenských potravín u zadávateľa reklamy (54,8%) je ďaleko nižší ako percentuálny údaj o slovenskej produkcii uvádzaný v Reklamnom slogane 1 (70%) a (iii) nevysvetľuje pojem „slovenská kvalita“ použitý v Reklamnom slogane 3.“
Predmetný dôkaz preukazuje, že prevádzkové jednotky COOP Jednôt na Slovensku, zastrešené CJS, dosahujú najvyšší podiel slovenských produktov vo svojich prevádzkach, vrátane jeho predaja spotrebiteľovi, pričom to potvrdzujú aj prieskumy Potravinárskej komory Slovenska (ďalej len „PKS“) realizované prostredníctvom agentúry Go4insight úplne nezávisle od CJS, a to vlastnou metodikou, o ktorej nemá CJS žiadnu bližšiu vedomosť, týkajúce sa vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode, pričom je nepochopiteľné, že Sťažovateľ ako osoba pôsobiaca v oblasti maloobchodu, môže v Žiadosti uviesť, že „podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov, nemá teda žiaden vzťah k problematike „slovenskej produkcie potravín“, čo je naopak absolútne kľúčové aj pri monitorovaní slovenskej produkcie a aj prieskumoch. CJS usudzuje, že Sťažovateľ za slovenskú produkciu aj v tejto časti Žiadosti účelovo považuje objem celkovej slovenskej produkcie na Slovensku a nevychádza z kontextu reklamy, z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa jedná o objem slovenskej produkcie v maloobchodnej sieti COOP Jednota. Ako je vyššie uvedené, metodika agentúry Go4insight nie je CJS známa, preto sa nevie vyjadriť k odlišnému % podielu oproti Polročnému výkazu zasielanému Ministerstvu, avšak aj napriek tomu potvrdzuje maloobchodnú sieť COOP Jednota ako lídra v oblasti podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov.
„Tlačová správa zadávateľa reklamy zo 07.02.2024
Predmetná tlačová správa bola vydaná až po začatí dotknutej reklamnej kampane, čo je samo o sebe značne netransparentné a preukazuje, že nemohla byť podkladom pre reklamnú kampaň.
Zadávateľ reklamy v nej takisto klamlivo a zavádzajúco deklaruje, že u neho sa dá zakúpiť „Až 70% slovenskej produkcie“, pričom rovnako ako v napadnutej reklame nesprávne operuje s pojmom „slovenská produkcia“ a nikde v tlačovej správe neuvádza akékoľvek odkazy na zdroje preukazujúce deklarované tvrdenia.
Predmetná tlačová správa preto nemôže byť dôkaz preukazujúci pravdivosť Reklamných sloganov, nakoľko trpí rovnakými nedostatkami ako celá napadnutá reklamná kampaň.“
Podkladom pre uvedenú tlačovú správu boli interné šetrenia množstva EAN-ov v softvérovom systéme CJS, rozdelené na viacero kategórií, (ktoré všetky potvrdzujú správnosť a pravdivosť aplikovanej metodiky) a to: tovarov drogérie, nepotravín ako aj samotných potravín. Dáta z tohto šetrenia tvoria aj podklad pre Polročný výkaz pre Ministerstvo, čo je v predmetnej tlačovej správe výslovne uvedené. Zároveň CJS dodáva, že jej marketingová komunikácia je transparentná, keďže nie je založená na platených prieskumoch s účelovým zadaním, na ktoré sa odkáže z dôvodu pozbavenia zodpovednosti za prípadné skresľujúce informácie smerom k verejnosti. Naopak CJS sa pod svoje tvrdenia podpíše aj v tlačovej správe. CJS nikdy netvrdila, že tlačová správa bola podkladom pre uvedenú Reklamu, z tohto dôvodu CJS nerozumie argumentácii Sťažovateľa o transparentnosti a komentovania marketingových postupov konkurencie, pričom Sťažovateľ neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil tvrdenia CJS, resp. podporil tie svoje.
„Vyjadrenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 07.02.2024
Predmetné vyjadrenie je obsiahnuté v článku, v ktorom sa autor iba domnieva, že údaj o 71 % sa týka zadávateľa reklamy. Uvedená domnienka je celkom nepodložená a nemôže tvoriť základ na preukázanie pravdivosti Reklamných sloganov.
Bez ohľadu na nepodloženosť skutočnosti, že predmetný minister uvedený údaj spájal so zadávateľom reklamy, je potrebné opätovne zdôrazniť, že minister uvedený údaj neuvádzal vo vzťahu k parametrom „slovenskej produkcie“ ale k podielu slovenských výrobkov, čo nie sú totožné veličiny.
Nedá sa nereflektovať ani na skutočnosť, že článok, v ktorom sa predmetné vyjadrenie ministra nachádza, vo vzťahu k zadávateľovi reklamy uvádza celkom iný údaj, a síce: „Čísla PKS sú ale trochu iné. Podľa nich je v Lidl 34 percent slovenských potravín a v Coop Jednota 55 percent.“
Aj z uvedeného dôvodu je celkom na mieste pochybovať o pravdivosti údajov zadávateľa reklamy uvedených v Reklamných sloganoch.“
Vyjadrenie Sťažovateľa k tomuto bodu zvýrazňuje vágnosť jeho argumentácie v celom obsahu Žiadosti, pričom opätovne len poukazuje na rozdielnosť pojmov bez akéhokoľvek dodatočného zdôvodnenia, resp. poskytnutia dôkazu, ktorý by potvrdzoval argumentáciu Sťažovateľa a podložil na základe akých skutočností dospel k záveru pochybnosti o pravdivosti údajov. CJS si v tomto kontexte dovoľuje upriamiť pozornosť Rady pre reklamu na vnútornú inkonzistentnosť tvrdení Sťažovateľa, ktorý prechádza od „jednoznačného porušenia“ k „pochybnostiam o pravdivosti“. Tak ako Sťažovateľ uvádza, autor článku sa domnieva, že sa jedná o maloobchodnú sieť COOP Jednoty, ktorá uvedených 71% na trhu dosahuje, čo je správna domnienka založená na viacerých prieskumoch aj nezávislých (časť z nich tvorili prílohu k Sťažnosti) z ktorých pravdepodobne autor vychádzal, z verejne dostupných mediálnych informácií, ako aj zo všeobecne známej skutočnosti, že v zmysle vyjadrenia ministra „Najväčší zahraničný obchodný reťazec má podiel slovenských výrobkov 29 percent, ten slovenský ho má 71 percent“ je COOP Jednota. Nad rámec uvedeného CJS predložením viacerých dôkazov v Sťažnosti považuje za dostatočne preukázané, čo je obsiahnuté aj vo vyjadrení samotného ministra, avšak ako bolo vyššie uvedené, spoločnosť Kaufland je rovnako povinná zasielať polročný výkaz, z tohto dôvodu je možné z ich strany ako dôkaz predložiť ich polročný výkaz, pretože tak ako v Sťažnosti ani v Žiadosti doposiaľ žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia CJS, resp. potvrdzoval tvrdenia Sťažovateľa nebol predložený.
Na záver si CJS dovoľuje poukázať na protichodnosť tvrdení Sťažovateľa, ktorý na jednej strane spochybňuje tvrdenia v predmetnom článku a na strane druhej sa neštíti si účelovo vyberať časť článku, ktorá by pre neho mohla byť vhodná, avšak ako CJS uviedlo PKS nemala k dispozícií Polročný výkaz a aplikovala osobitnú metodiku.
V zmysle vyššie uvedeného si týmto CJS dovoľuje uviesť, že napadnutý Nález považuje za objektívny a vecne správny, predmetná Reklama je v súlade s ustanoveniami Kódexu, je pravdivá, slušná a čestná a priamo ani nepriamo neuvádza spotrebiteľa do omylu, čo jednoznačne preukazovali aj predložené dôkazy vo vyjadrení k Sťažnosti. CJS je ďalej toho názoru, že Žiadosť je neopodstatnená z dôvodu, že A) nevyšli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez vedomia Sťažovateľa, pretože vyjadrenia dotknutej osoby, ktorá má v zmysle Kódexu právo na odôvodnenie sa nedajú posudzovať ako nové skutočnosti, pričom toto právo bolo podnietené účelovo podanou Sťažnosťou, ktorá podľa CJS má zreteľnú súvislosť s aktuálne prebiehajúcou masívnou reklamnou kampaňou spol. Kaufland ohľadom „slovenskosti“ ich ponúkaných produktov. Zároveň si CJS dovoľuje poukázať na skutočnosť, že Sťažovateľ sa pôvodne v Sťažnosti nezaoberal slovenskou produkciou ako produkciou v celej Slovenskej republike, čo znamená, že sa jedná o len o nový dodatočný prístup a zmenu v obvineniach zo strany Sťažovateľa, ktoré neboli predmetom Sťažnosti a nie o nové skutočnosti; B) Podľa názoru CJS nedošlo k porušeniu Rokovacieho poriadku zo strany Komisie, čo Sťažovateľ okrem vágnych a miestami trúfalých tvrdení v kontexte odbornosti a objektívnosti členov Komisie neodôvodňoval.
Sťažovateľ nepredložil, okrem webových odkazov v Sťažnosti na predmetnú reklamu žiadny dôkaz, dokument, podklad, ktorý by rozporoval pravdivosť predmetnej Reklamy, resp. podporoval tvrdenia Sťažovateľa ako v Sťažnosti, tak ani v Žiadosti, preto CJS považuje argumentáciu Sťažovateľa, že nemohol uplatniť dôkazy, za nepodloženú, pretože toto právo v samotnej Sťažnosti ani neskôr nevyužil.“
Dozorný výbor preskúmal dňa 18. 03. 2024 žiadosť o preskúmanie nálezu, vyjadrenie dotknutej osoby a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú mu známe a z dostupných informácií dospel k týmto záverom:
V zmysle čl. IV ods. 14 písm. a) až c) Rokovacieho poriadku môže zadávateľ požiadať o preskúmanie nálezu v prípadoch, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada, namieta sa porušenie Poriadku alebo ak sťažovateľ namieta neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.
Zadávateľ v rámci žiadosti o preskúmanie nálezu uvádza viacero skutočností, v zmysle ktorých by malo podľa jeho názoru dôjsť k opätovnému posúdeniu uvedenej reklamy a prehodnoteniu záverov Komisie. Dozorný výbor však v rámci žiadosti žiadnu z uvedených skutočností nevyhodnotil ako novú, resp. takú ktorá v čase posudzovania reklamy Komisii nebola známa, a ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy. Zadávateľ v žiadosti prevažne komentuje rozhodnutie Komisie a vyjadruje svoj postoj a názor k rozhodnutiu. Súčasťou však nie sú nové dôkazy, ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada.
Rovnako tak sa Dozorný výbor nestotožnil s námietkami sťažovateľa, ktoré by mali zakladať skutočnosť pre porušenia Poriadku a Dozorný výbor sa taktiež nedomnieva, že vydaný nález a rozhodnutie Komisie porušujú pravidlá, ktoré sú ustanovené Kódexom.
Dozorný výbor taktiež nezistil, že by reklamu posudzoval niektorý člen Komisie v konflikte záujmu.
S ohľadom na tieto skutočnosti Dozorný výbor nezistil žiadne dôvody na opätovné posúdenie reklamy, a preto v súlade s čl. IV ods. 16 Poriadku arbitrážny nález vydaný 29.02.2024 nadobudol účinnosť dňom preskúmania nálezu Dozorným výborom, t.j. 18.03.2024.
V Bratislave dňa 22. 03. 2024
Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie