25 (07-04) Nábor zamestnancov

Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava

Arbitrážny nález
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento

n á l e z :

Rozhlasová reklama: „Nábor zamestnancov“
Zadávateľa: RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o.

nie je v rozpore 

s ustanoveniami Kódexu.

Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, okres Hlohovec voči rozhlasovej reklame zameranej na nábor zamestnancov, zadávateľa RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o.,  ktorá bola odvysielaná vo vysielaní Trnavského rádia. Sťažovateľ poukazuje na to, že v reklame je uvedené, že spoločnosť ponúka pracovné príležitosti a ako hlavnú výhodu prezentuje pracovnú dobu bez nutnosti práce cez víkendy, sviatky a nočné zmeny. Sťažovateľ uvádza, že nakoľko v uvedenej spoločnosti pracuje, môže potvrdiť, že tieto informácie sú klamlivé, nakoľko spoločnosť núti zamestnancov pracovať aj cez sviatky a víkendy v dvojzmennej prevádzke od 6-14.00 hod a od 14-22.00 hod (sťažovateľ poukazuje na konkrétny dátum). Na základe uvedených skutočností má sťažovateľ za to, že reklama je v rozpore s čl. 10 ods. 2 („Reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná.“).

Zadávateľ v rámci svojho stanoviska o.i. uvádza, že tvrdenia sťažovateľa zásadne odmieta a považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce, a to z nasledujúcich dôvodov. Pracovný čas zamestnancov spoločnosti je pravidelne rozvrhovaný na päť pracovných dní v týždni, a to za dodržania príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi alebo s ním dohodnúť prácu nadčas v zmysle § 97 Zákonníka práce. Zároveň je zamestnávateľ v zmysle § 94 Zákonníka práce oprávnený nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja, resp. dohodnúť sa na jej výkone so zamestnancom. Spoločnosť nerozporuje, že niektorí zamestnanci vykonávali prácu aj v dňoch pracovného pokoja, t.j. v dňoch, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a počas sviatkov, avšak zdôrazňuje, že: (i) zo strany Sťažovateľa celkom zjavne nedošlo k nesprávnemu pochopeniu charakteru výkonu takejto práce a (ii) zamestnanci k jej výkonu neboli v žiadnom prípade nútení. Z uvedených dôvodov reklamný spot nemožno v žiadnom prípade považovať za spot, ktorý by bol v rozpore so zákonom, čí ktorý by bol nepravdivý, tak ako uvádza sťažovateľ. Spoločnosť v prvom rade uvádza, že k výkonu práce zamestnancami nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien dochádza len výnimočne. Zadávateľ následne uviedol konkrétne termíny v mesiacoch júl a august 2023, kedy bola práca vykonávaná niektorými zamestnancami v dňoch pracovného pokoja a vysvetlil dôvody, ktoré viedli k uvedeným skutočnostiam. Zadávateľ vysvetlil, že práca v uvedených dňoch pracovného pokoja nebola spoločnosťou nariadená, ale vykonávali ju len tí zamestnanci, ktorí sa na ňu dobrovoľne prihlásili (zadávateľ predložil ako dôkazový materiál podpisové hárky zamestnancov, na ktorých zamestnanci svojim podpisom potvrdili, že dobrovoľne súhlasia s prácou počas uvedených dní). Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že spoločnosť k výkonu takejto práce zamestnancov núti. Práve naopak, táto bola vždy vykonávaná zamestnancami dobrovoľne. Zadávateľ taktiež uvádza, že spoločnosť v tejto súvislosti poukazuje na to, že výkon práce počas dní, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni svojim charakterom napĺňa definíciu práce nadčas a spoločnosť a spoločnosť ju v tomto zmysle aj posudzuje. V prípade práce nadčas v zmysle § 97 Zákonníka práce platí, že ide o prácu: (i) vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, (ii) nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúcu z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a (iv) mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Z § 97 ods. 5 Zákonníka práce zároveň vyplýva, že prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancami len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že práca nadčas nemôže byť vzhľadom na jej nepredvídateľnosť zamestnávateľom plánovaná (a zamestnancom predvídaná) a teda logicky nemôže byť súčasťou rozvrhu pracovného času zamestnancov, ktorý je zamestnávateľ podľa § 90 ods. 9 Zákonníka práce povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Uvedenie informácie o prípadnej potrebe výkonu práce nadčas v reklamnej komunikácii preto s ohľadom na charakter nepredvídateľnosti práce nadčas (ktorej potreba nemusí ani v skutočnosti nastať) nadbytočné. V opačnom prípade by zamestnávatelia do svojich reklamných kampaní museli uvádzať všetky osobitné ustanovenia, výnimky a špecifiká kladené na pracovný čas a výkon práce zo strany Zákonníka práce, čo by v neposlednom rade odporovalo účelu a charakteru reklamných spotov a kampaní. Pokiaľ ide o výkon práce vo vyššie uvedených dňoch, ktoré pripadli na sviatky, tento výkon práce síce nespĺňa definičné kritériá práce nadčas v zmysle § 97 Zákonníka práce, avšak aj v tomto prípade spoločnosť nepristúpila k nariadeniu výkonu práce, ale práca bola vykonávaná zamestnancami na dobrovoľnej báze. Aj v prípade práce vo sviatok, vzhľadom na výnimočnosť jej potreby, platia závery uvedené vyššie. Z prepisu reklamné spotu je zrejmé, že spoločnosť v reklamnom spote netvrdila, že hlavnou výhodou práce v spoločnosti je pracovná doba bez práce vo sviatok či cez víkendy, ako namieta sťažovateľ. Reklamný spot v tomto smere obsahoval len informáciu, že v spoločnosti sa pracuje päť dní v týždni a na dve zmeny, čomu zodpovedá štandardne určený týždenný pracovný čas a rozvrh pracovných zmien v spoločnosti. Reklamný spot je teda pravdivý a v žiadnom smere neporušuje čl. 10 ods. 2 Kódexu, tak ako tvrdí sťažovateľ. Napriek tomu, že spoločnosť v reklamnom spote neprezentuje pracovnú dobu bez nutnosti práce cez nočné zmeny ako jednu z hlavných výhod práce v spoločnosti (tak ako to tvrdí sťažovateľ), zadávateľ pre úplnosť poukazuje na to, že v spoločnosti sa v skutočnosti nepracuje na nočné zmeny. V zmysle § 90 ods. 7 Zákonníka práce je nočnou zmenou pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Ako pritom uvádza aj samotný sťažovateľ, v spoločnosti sa pracuje v dvojzmennej prevádzke a to od 6. do 14. hodiny (tzn. ranná zmena) a od 14. do 22. hodiny (poobedná zmena). Reklamný spot pritom výslovne uvádza, že v spoločnosti sa pracuje na dve zmeny. Ani v tomto smere tak nie je reklamný spot nepravdivý, neslušný alebo nečestný a v žiadnom smere neporušuje čl. 10 ods. 2 Kódexu. Práve naopak, za zavádzajúce a nepravdivé je možné považovať tvrdenie sťažovateľa. Zadávateľ má na základe predmetných skutočností za to, že reklamný spot spĺňa všetky požiadavky kladené Kódexom, je pravdivý, slušný a čestný, nerozporuje právnym predpisom, ani nenavádza na ich porušovanie a v neposlednom rade ani nie je zavádzajúci.

Popis reklamy:
Reklama má podobu rozhlasového spotu, ktorý bol odvysielaný v rámci vysielania Trnavské rádia v znení: „Pracujte tam, kde budete spokojní. Pracujte v „Cé Áčku“. Módna značka hľadá skladníkov a skladníčky do nového moderného skladu v Zavare pri Trnave. V Cé Áčku pracujete na dve zmeny, päť dní v týždni, s nástupným platom od deväťsto päťdesiat eur. S príplatkami za osobné ohodnotenie, aj s trinástym platom. K tomu si užívate poukážky a zľavy na nákup módy Cé und Aá. Chyťte sa šance hneď teraz! Volajte na: Nula tri tri tri – dva dva osem-päťsto dva. Nula tri tri tri – dva dva osem-päťsto dva.“

Názor Komisie:
Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe a z dostupných informácií dospela k týmto záverom:
V zmysle Kódexu musí byť reklama pravdivá, slušná a čestná (čl. 10 ods. 2). V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. V reklame zadávateľ stručne informuje záujemcov o pracovnej ponuke na pozíciu skladníka / skladníčky do nového skladu. V texte reklamy je zároveň uvedené, že práca je vykonávaná na dve zmeny, pracuje sa päť dní v týždni a zadávateľ poskytuje základné informácie aj o výške nástupného platu, ponuke osobného ohodnotenia, či príplatkov. V reklame nie je explicitne uvedené, že predmetná práca bude vykonávaná len počas pracovných dní, resp. že v rámci pracovného pomeru nikdy nevznikne alebo nemôže vzniknúť situácia, či okolnosti, kedy bude zamestnancovi ponúknutá možnosť rozvrhnúť si pracovný čas aj v dňoch pracovného pokoja a z reklamy táto skutočnosť ani nevyplýva. S ohľadom na tieto skutočnosti je Komisia toho názoru, že informácie uvedené v reklame nie sú klamlivé, ani zavádzajúce a reklama neporušuje Kódex.

Na základe vyššie uvedeného Komisia hlasovaním rozhodla, že rozhlasová reklama: „Nábor zamestnancov“, zadávateľa: RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. 

Poučenie:
Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia poplatok a
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku alebo
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.

Poplatok spojený s preskúmaním nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.

V Bratislave dňa 14. 09. 2023

Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie