Tlačová správa z 1. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu v roku 2021 BRATISLAVA. Dňa 20. 01. 2022 sa konalo 1. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 2 reklamy s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúci nálezy:
Internetová reklama (reklama vo vyhľadávači, článok na web stránke zadávateľa): „Ľanový olej“, zadávateľa: BIO nákupy s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči internetovej reklame – výsledkov zobrazených vo vyhľadávači a článku, zverejnenom na web stránke zadávateľa, BIO nákupy s.r.o. Sťažovateľ namieta voči tvrdeniu v znení „ľanový olej porazí aj rakovinu“ a má za to, že reklama môže spôsobiť zanedbanie doporučenej liečby lekárom a v konečnom dôsledku aj smrť.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Internetová reklama (reklama vo vyhľadávači, článok na web stránke zadávateľa): „Ľanový olej“, zadávateľa: BIO nákupy s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 25 ods. 1 písm. b) Kódexu. V zmysle Kódexu neprípustnou je reklama, ktorú vylučujú alebo priamo zakazujú všeobecne záväzné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o formu prezentácie alebo propagácie (čl. 25 ods. 1 písm. b) Kódexu). V danom prípade AK RPR vychádzala najmä zo skutočnosti, že predmetom propagácie na web stránke je konkrétny produkt – potravina (ľanový olej), na propagáciu ktorého, najmä v súvislosti s tvrdeniami použitými v reklame sa vzťahujú špecifické právne predpisy.
V tomto kontexte AK RPR vníma ako neetické najmä využitie viacerých zdravotných tvrdení, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnym diagnózam (napr. onkologickému ochoreniu, astme, hypertenzii a pod.) a má za to, že reklama môže v spotrebiteľovi oprávnene vyvolať dojem, že predmetný produkt – potravina môže mať v prípade uvedených diagnóz terapeutické, resp. liečivé účinky, čo preukázané nebolo. Navyše zadávateľ nepreukázal, že zdravotné tvrdenia, použité v reklame sú v tomto prípade schválenými zdravotnými tvrdeniami, resp. v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že sa nachádzajú v Zozname schválených povolených tvrdení (EFSA) a Komisia má za to, že ich použitie v reklame preto nebolo opodstatnené, ani súladné s Kódexom, práve s ohľadom na nesúlad so špecifickými legislatívnymi pravidlami a podmienkami používania zdravotných tvrdení.
TV spoty: „Darujme si Vianoce“, zadávateľa: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Rada zaevidovala sťažnosti od viacerých fyzických osôb, voči sérii TV spotov na podporu očkovania proti vírusu Covid 19, zadávateľom ktorých je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Viacero sťažovateľov namieta voči výroku v znení: „Takmer 82% pacientov nie je zaočkovaných“. Sťažovatelia považujú predmetnú informáciu za hrubo zavádzajúcu, s odôvodnením, že pacienti, vrátane tých, ktorí sú umiestnení v nemocniciach na JIP trpia rôznymi druhmi ochorenia, z ktorých väčšinu nie je možné riešiť očkovaním. Väčšina ľudí na Slovensku očkovaná je a viac menej všetci dostali očkovacie látky, ktoré sa podávajú ako povinné očkovanie. Reklama neuvádza typ ochorenia, pracuje s tým, že človek si podvedome vybaví aktuálnu situáciu týkajúcu sa ochorenia covid. Reklama podľa sťažovateľov využíva všeobecnú nevedomosť či neschopnosť bežných spotrebiteľov pracovať s percentami a štatistikami. Do podvedomia podsúva pocit, že pravdepodobnosť ochorenia je 82%. Pracuje s motívom smrti u človeka, ktorý nespadá do rizikovej kategórie a je spracovaná spôsobom, ktorý zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa a využíva nedostatok jeho skúseností a znalostí alebo jeho dôverčivosť. Reklama podľa sťažovateľov bezdôvodne vytvára pocit strachu zo smrti mladého človeka (cca 40 rokov), u ktorého sa pravdepodobnosť úmrtia v prípade ochorenia pohybuje okolo 1%. Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že reklama je vysielaná aj v čase, kedy ju môžu vzhliadnuť aj deti, u ktorých môže vyvolať strach, zdesenie a nočné mory. Sťažovatelia sú taktiež toho názoru, že reklama obsahuje štatistiky prezentované spôsobom, ktorý zveličuje alebo nepravdivo rozširuje platnosť reklamného tvrdenia. V tomto kontexte sťažovatelia poukazujú na to, že v reklame sa uvádza, že na ochorenie covid 19 zomrelo 15 000 ľudí. Podľa sťažovateľov je toto číslo vzhľadom na nepresnosť diagnostických testov nepresné a mnoho pacientov malo ako primárnu príčinu smrti inú komorbiditu, na ktorú mohli byť v minulosti liečení, veľký vplyv na úmrtie pacienta mal aj vek, jeho poly či multimorbidita, prípadne iné skryté diagnózy, avšak podľa sťažovateľov neraz stačil pozitívny covid test a v prípade smrti pacienta sa uviedla ako diagnóza Covid19, čo je podľa sťažovateľov v mnohých prípadoch zavádzajúce a smerujúce k nepresnej štatistike o miere úmrtí na covid. Sťažovatelia taktiež poukazujú na to, že predmetom reklamy sú lieky uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, pričom reklama nespĺňa požiadavky na všeobecné ustanovenia o reklame liekov. Podľa sťažovateľov reklama obsahuje údaje vedúce k mylnému hodnoteniu vlastného zdravotného stavu, keďže u spotrebiteľov vyvoláva pocit, že na infekciu respiračného traktu, ktorej názov nie je v reklame ani uvedený človek určite zomrie. Vystupovanie detí v reklame podľa sťažovateľov zneužíva prirodzené cítenie dospelých ľudí voči deťom, pretože podsúva pocit, že ochorenie, na ktoré cieli, oberie vo vysokom percente deti o rodiča. Jedna zo sťažností namieta, že reklama je necitlivá voči rodinám, ktoré prišli o rodinných príslušníkov a dostáva ich do opätovného žiaľu. Pacienti pritom zomreli v čase, keď ešte nebolo možné sa očkovať a reklama je urážkou pamiatky zosnulých, ktorí si nemali možnosť vybrať či sa zaočkujú alebo nie. Reklama pôsobí akoby všetci zosnulí na Covid 19 zomreli len kvôli tomu, že boli nezodpovední a nedali sa zaočkovať.
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti sú čiastočne opodstatnené. TV spoty: „Darujme si Vianoce“, zadávateľa: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sú v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 3 vo vzťahu k čl. 51 a čl. 13 ods. 1 vo vzťahu k čl. 51 Kódexu.
V predmetnom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľov čiastočne stotožnila a pri posudzovaní kampane vychádzala o.i. aj zo skutočnosti, že jej cieľom, ako uvádza aj zadávateľ bola „informovanosť obyvateľstva o dôležitosti očkovania – ako účinnej ochrane pred vážnym priebehom ochorenia COVID-19“. AK RPR si uvedomuje dôležitosť a význam uvedeného posolstva reklamy a v tomto kontexte má za to, že reklama sprostredkovala toto posolstvo zrozumiteľne. Z reklamy je zrejmé, na aké ochorenie reflektuje a AK RPR má za to, že z jej kontextu vyplýva aj to, že výroky a texty, ktoré sú v nej obsiahnuté sa vzťahujú k ochoreniu Covid 19, a to vrátane uvedených štatistík, ktoré považuje AK RPR za primerané s ohľadom na verejné štatistiky predmetného ochorenia. AK RPR ale posudzuje reklamu vždy z hľadiska všetkých aspektov kódexu. Motívom predmetných spotov je o.i. zasadenie dejovej línie do rodinného prostredia, v ktorom sú hlavnými účinkujúcimi nielen dospelí, ale aj deti, vystupovanie ktorých v rámci deja reklamy je významné, a to ako z pohľadu ich účinkovania vo vzťahu k dospelým tak aj vplyvu a dopadu reklamy samotnej na detských divákov, ktorí uvedenú reklamu mohli vzhliadnuť. Keďže spôsob, akým maloletí prijímajú reklamu a reagujú na ňu, je podmienený ich vekom, skúsenosťami a okolnosťami, za akých konkrétnu reklamnú správu prijímajú, AK RPR berie do úvahy tieto všeobecné podmieňujúce faktory pri posudzovaní reklamy (čl. 51 Kódexu). V tomto kontexte nemožno predovšetkým opomenúť skutočnosť, že celková dejová línia pracuje s motívom straty rodiča, ktorý je v rámci reklamy jasne zobrazený, pričom akcent smrti otca je až explicitný a pre deti veľmi jednoznačne čitateľný. Je pravdou, že cieľovým publikom reklamy primárne a výhradne nie sú deti, napriek tomu a s ohľadom na to, že reklama bola vysielaná aj v čase, kedy ju deti vzhliadnuť mohli a počas sviatočného obdobia a deti v reklame aj priamo vystupovali, nemožno vylúčiť negatívny dopad a negatívnu interpretáciu reklamy práve detským divákom, u ktorého reklama opodstatnene mohla vyvolať strach a silnú negatívnu emóciu práve vo vzťahu k obavám o stratu rodiča. Reklama v danom prípade spôsobom, ako je spracovaná vytvára na deti až neprimeraný tlak v podobe možného citového vydierania rodičov deťmi, ktoré sa objektívne po vzhliadnutí spotu o život svojich rodičov môžu obávať. Deti, aj vo veku maloletých účinkujúcich v predmetnej reklame nemajú dostatok skúseností, aby si uvedenú reklamu vedeli emocionálne interpretovať a zvládnuť, a AK RPR je v tomto prípade toho názoru, že reklama práve u maloletého diváka bezdôvodne využíva motív strachu, vytvára pocit strachu a prezentuje produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu (čl. 13 ods. 1 Kódexu).
Vo všeobecnosti AK RPR akceptuje, že vzhľadom na závažnosť komunikovanej témy je využitie reklamných apelov, ktoré pracujú s motívom strachu čiastočne opodstatnené, resp. nemusí byť bezdôvodné. Na druhej strane, ak sa zadávateľ rozhodne tento druh výrazových prostriedkov v reklame využiť, mal by venovať zvýšenú pozornosť tomu, ako tieto reklamné apely v reklame odprezentuje, najmä vo vzťahu k cieľovým skupinám, ktoré môže takáto reklama objektívne negatívne zasiahnuť. V predmetnom prípade je AK RPR toho názoru, že reklama svojim celkovým spracovaním a využitím detí ako aj spôsobom ako boli detskí účinkujúci v rámci deja reklamy zobrazení vo vzťahu k celkovému komunikačnému posolstvu, nebola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom, v tomto prípade práve k deťom samotným (čl. 10 ods. 3 vo vzťahu k čl. 51 Kódexu), a preto predmetné spoty vyhodnotila AK RPR v danom prípade ako neetické a čiastočne uznala námietky sťažovateľov.