02 (01/02) inzercia Stavebné sporiteľne a hypotekárne banky...

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu so sídlom v Bratislave, Grösslingova 45, na svojom zasadnutí dňa 24. 1. 2001 vo veci sťažnosti na základe vlastného monitoringu RPR na inzeráty spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava pre porušenie Etických zásad reklamnej praxe platných v Slovenskej republike (ďalej len Kódex) vydáva nasledovný

NÁLEZ:

Vo veci uverejnenia inzerátov spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava Arbitrážna komisia konštatovala porušenie Etických zásad reklamnej praxe platných na území SR.

Rada pre reklamu na základe vlastného monitoringu posudzovala inzeráty „Stavebné sporiteľne a hypotekárne banky: konkurent alebo partner“ a „Stavebné sporenie je najvýhodnejší systém, ktorý obstojí pri každom porovnaní s hypotékami“ spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava. V uvedených inzerátoch sa formou rozhovorou s predstaviteľmi spoločnosti porovnáva stavebné sporenie s hypotekárnymi úvermi. Podľa sekretaritáu RPR by takéto porovnávanie mohlo byť v rozpore s Etickým kódexom RPR. Sekretariát navrhol Arbitrážnej komisii posúdiť, či v prípade daných inzerátov nedošlo k porušeniu ustanovení bodov 3.3 Časti I. a 3.1 a 3.2 Časti III. Kódexu.
Vyššie uvedené ustanovenia stanovujú, že reklama nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a nesmie byť spôsobilá privodiť ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Zároveň reklama nesmie útočiť na iné produkty, inzerentov alebo reklamy a nesmie sa snažiť takéto výrobky, inzerentov alebo reklamy diskreditovať, a to ani priamo alebo nepriamo. Inzerenti tiež nesmú znižovať hodnotu produktov iných inzerentov, a to ani priamo, a ani náznakom. Reklamy nesmú pre jedno nepriaznivé porovnávanie vyberať jeden konkrétny produkt alebo vlastnosť.
Spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava vo svojom stanovisku uvádza, že zámerom inzercie bolo objektívne informovať o jednoznačných výhodách nielen stavebného sporenia a hypoúverov, ale tiež aby bol poskytnutý čo najširší výklad tejto problematiky vzhľadom na jednoznačnú potrebu informovanosti občanov o možnostiach riešenia ich bytových potrieb.
V článkoch sa neporovnávali jednotlivé produkty, ale zákonom o stavebnom sporení a zákonom o bankách upravené techniky financovania. Cieľom spoločnosti bolo prezentovať občanom a aj odbornej verejnosti ucelený obraz týchto spôsobov financovania bytovej výstavby, ktoré v zahraničí existujú vedľa seba a dopĺňajú sa už desiatky rokov. Záverom sa uvádza, že v žiadnom prípade nebolo úmyslom dezinformovať verejnosť a poškodiť iných účastníkov súťaže.

Arbitrážna komisia sa v diskusii zhodla, že dané inzeráty sú písané štýlom, ktorý by nepriamo mohol poškodzovať inštitúcie, ktoré poskytujú hypotéky. V rozhovore sú tu použité superlatívy, spochybňovania a slová s emociónalnym zafarbením ako „žiaľ“ či „škoda“, čo môže u spotrebiteľa vyvolať nedôveru voči iným súťažiacim a tak im privodiť ujmu. Pri porovnávaní boli zároveň porovnávané len selektívne vybrané niektoré vlastnosti, čiže nešlo o komplexné a nestranné porovnávanie dvoch produktov a tak sa náznakom znižovala hodnota iných produktov. Stavebné sporenie bolo obhajované na úkor hypoték. V rozhovore sa tiež objavili tvrdenia, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo znižovať hodnotu produktov iných inzerentov, ako napríklad „Nikto by nemal vzbudzovať dojem, že pri vybavovaní hypoték platia iné kritériá. Aj tu platia ronaké pravidlá hry, dokonca možno ešte prísnejšie.“ či „Stavebné sporenie je najvýhodnejší systém, ktorý obstojí pri každom porovnaní s hypotékami.“
Arbitrážna komisia uvítala iniciatívu Prvej stavebnej spriteľne, a.s. informovať spotrebiteľov aj verenosť o východách a nevýhodách stavebných úverov a hypoték, zároveň však v diskusii dospela k záveru, že pri uvedených inzerátoch nešlo o vyvážené, objektívne a nestranné informácie a porovnávanie.

PPreto Arbitrážna komisia Rady pre reklamu na svojom zasadnutí dospela hlasovaním k záveru, že sťažnosť na inzeráty spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava je opodstatnená a uverejnenie uvedených inzrátov bolo posúdené ako porušenie Kódexu v bode 3.2 Časti III.