BRATISLAVA. Dňa 19. 01. 2023 sa konalo 1. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy vyhodnotila sťažnosti na 3 reklamy s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Internet (web stránka zadávateľa): „Ochrana sacieho reflexu a prirodzeného dojčenia“, zadávateľa: CANPOL Slovakia, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči prezentácii produktu – dojčenskej fľaše s dynamickým cumlíkom v rámci web stránky www.sacireflex.sk. Sťažovateľ považuje reklamu za zavádzajúcu a má za to, že reklama navádza spotrebiteľky a spotrebiteľov k používaniu cumlíkov a iných náhrad prsníka tým, že sa snaží vytvoriť dojem, že ich používanie nezmení dojčenie, ani mu neuškodí.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Internet (web stránka zadávateľa): „Ochrana sacieho reflexu a prirodzeného dojčenia“, zadávateľa: CANPOL Slovakia, s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 2 Kódexu.
Predmetom reklamy je produkt – dojčenská fľaša s dynamickým cumlíkom, pričom reklama je zameraná na prezentáciu vlastností predmetného produktu vo vzťahu k saciemu reflexu a jeho ochrane. Komisia akceptuje, že v praxi môžu nastať situácie, kedy dieťa z nejakého dôvodu nemôže byť dojčené, resp. že rodič pri jeho kŕmení za určitých okolností musí dočasne použiť pri kŕmení dieťaťa náhradnú alternatívu, napr. v podobe fľaše s cumlíkom. Táto skutočnosť je uvedená aj v rámci reklamy. Reklama zároveň neuvádza, že použitie predmetnej fľaše plnohodnotne nahradí dojčenie, resp. že matka má použiť danú fľašu na úkor dojčenia alebo s dojčením úplne prestať. Naopak v tomto ohľade reklama význam dojčenia nijako nezľahčuje a ani nenabáda na jeho bezdôvodné ukončenie.
Na druhej strane, v rámci webovej stránky, ako aj v rámci videa, ktoré je na stránke umiestnené zadávateľ uvádza viacero tvrdení, interpretácia ktorých jednoznačne vedie k záverom, že uvedený produkt umožňuje ochrániť sací reflex ako podstatný a najvýznamnejší faktor vplývajúci na dojčenie a pokračovanie v dojčení. Takéto tvrdenia však Komisia nepovažuje vo vzťahu k reklamnej prezentácii produktu za etické, nakoľko vyvolávajú dojem, že „ochrana sacieho reflexu“ je podstatnou inováciou a charakteristikou predmetného produktu, ktorá je dôležitá pre zachovanie dojčenia. V skutočnosti je však sací reflex nepodmienený a vrodený. Komisia v tomto kontexte vychádzala aj z externých stanovísk zástupcov Slovenskej pediatrickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti, ktoré túto skutočnosť potvrdili a zároveň uviedli, že pitie mlieka z akejkoľvek fľaše s cumľom nenaruší sací reflex ako taký, ale môže potenciálne narušiť techniku sania a skomplikovať návrat k dojčeniu. V rámci reklamy je však produkt prezentovaný primárne vo vzťahu k saciemu reflexu, nie technike sania a Komisia má za to, že informácie uvedené v reklame v kontexte „ochrany sacieho reflexu“, hoc môžu byť aj pravdivé, uvádzajú vzhľadom na okolnosti a súvislosti v akých sú použité priemerného spotrebiteľa do omylu a vytvárajú dojem, že práve sací reflex a jeho ochrana, sú tou najpodstatnejšou vlastnosťou pre zachovanie dojčenia, čo však preukázané nebolo.
Printová reklama: „60 – ročný gynekológ z Bratislavy…/ molekulárny turbostimulátor“, zadávateľ: neznámy, šíriteľ: FPD Media, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vizuálu printovej reklamy, ktorá bola umiestnená vo vydaní denníka Nový čas a ktorá propaguje produkt – výživový doplnok „Molekulárny turbostimulátor“. Sťažovateľ považuje predmetnú reklamu za klamlivú, zavádzajúcu, eticky pochybnú a má za to, že reklama môže uviesť do omylu predovšetkým zraniteľné osoby. Podľa názoru reklamný text uvádza a schvaľuje trestný čin. Z reklamy podľa sťažovateľa taktiež nie je zrejmé, čo je predmetom predaja a reklamný príbeh, popísaný v reklame je podľa sťažovateľa zjavne vymyslený a úmyselne klame.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Printová reklama: „60 – ročný gynekológ z Bratislavy…/ molekulárny turbostimulátor“, zadávateľ: neznámy, šíriteľ: FPD Media, a.s. je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 1,6 a 7; čl. 11 a čl. 25 ods. 1 písm. b) Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia uznala námietky sťažovateľa a reklamu vyhodnotila ako neetickú a porušujúcu Kódex vo viacerých ustanoveniach.
Niet predovšetkým pochybnosť o tom, že predmetný komunikát je reklamou, ktorá bola ako reklama / inzercia riadne označená. Z reklamy však nie je zrejmé, kto je jej zadávateľom. Vzhľadom na to, že reklama neobsahovala označenie zadávateľa a toto sa nepodarilo určiť ani Rade, je reklama ako anonymná a netransparentná v rozpore s Kódexom (čl. 10 ods. 7 Kódexu).
Predmetná inzercia, koncipovaná do podoby článku, ktorý o.i. prezentuje skúsenosti údajného 60-ročného gynekológa z Bratislavy explicitne opisuje sexuálne správanie lekára so svojimi pacientkami. Uvedený motív ako aj celkové spracovanie textu Komisia nepovažuje za etický a je toho názoru, že predmetná reklama obsahuje tvrdenia, výrazové prostriedky a opisy, ktoré sú v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a znižujú ľudskú dôstojnosť (čl. 11). Komisia má taktiež za to, že prezentácia takéhoto správania na úrovni lekár (gynekológ) a pacientky je prezentáciou neakceptovateľného a nelegálneho zneužitia prístupu lekára voči pacientkam, a reklama navádza na porušovanie všeobecných záväzných právnych predpisov, resp. vzbudzuje dojem, že s ich porušovaním súhlasí (čl. 10 ods. 1 Kódexu), keď prezentuje takéto správanie ako bežné až takpovediac „chvályhodné“.
V zmysle Kódexu neprípustnou je reklama, ktorú vylučujú alebo priamo zakazujú všeobecne záväzné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o formu prezentácie alebo propagácie (čl. 25 ods. 1 písm. b) Kódexu). V danom prípade Komisia vychádzala najmä zo skutočnosti, že predmetom propagácie, ako je uvedené v rámci inzercie je výživový doplnok, na propagáciu ktorého, najmä v súvislosti s tvrdeniami použitými v reklame sa vzťahujú špecifické právne predpisy. V rámci reklamy sú uvedené viaceré tvrdenia a výroky, ktoré naznačujú alebo z ktorých vyplýva, že existuje súvislosť medzi potravinou (výživovým doplnkom), ktorá je predmetom tvrdenia, a zdravím. Uvedené tvrdenia, nie sú v tomto prípade schválenými zdravotnými tvrdeniami a Komisia má za to, že ich použitie v reklame preto nebolo opodstatnené. Spôsob komunikácie výživového doplnku v rámci článku môže v spotrebiteľovi vyvolať mylný dojem, že výživový doplnok má vlastnosti lieku, resp. sú mu pripisované liečivé účinky a Komisia je preto toho názoru, že ide o reklamu, ktorú vylučujú, či priamo zakazujú všeobecné právne predpisy.
Komisia je taktiež toho názoru, že reklama ohrozuje dobré meno reklamy ako takej a znižuje dôveru v reklamu ako službu spotrebiteľom (čl. 10 ods. 6 Kódexu).
Obal / etiketa produktu: „Bravčové výpečky“, zadávateľ: Orkla Foods Česko a Slovensko a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť voči vizuálu etikety produktu – hotového jedla „Bravčové výpečky so špenátom a zemiakovými haluškami“. Podľa názoru sťažovateľa je ilustračná fotografia výrobku, použitá na obale zavádzajúca, pretože sa nezhoduje s tým, čo sťažovateľ našiel vo vnútri výrobku po jeho otvorení a uvedené podľa neho navodzuje dojem klamlivej reklamy. Sťažovateľ ďalej uvádza, že pokiaľ ide o návrh na servírovanie, podľa obrázkovej predlohy s troma kúskami mäsa jedlo takto nedokáže naservírovať ani špičkový kuchár. Podľa názoru sťažovateľa sa reálny obsah výrobku signifikantne líši od grafického znázornenia jedla na obale, z čoho usudzuje, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu, a preto žiada Radu o posúdenie, či sa v tomto prípade jedná alebo nejedná o klamlivú reklamu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Obal / etiketa produktu: „Bravčové výpečky“, zadávateľ: Orkla Foods Česko a Slovensko a.s. je v rozpore s ustanovením čl. 26 ods. 1 Kódexu.
V danom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľa stotožnila. Dominantným výrazovým prostriedkom etikety produktu je vyobrazenie pokrmu – „bravčových výpečkov so špenátom a zemiakovými gnocchi“. Je pravdou, že zadávateľ pri predmetnom zobrazení jedla explicitne uvádza, že ide o ilustračnú foto; návrh na servírovanie. Uvedené vyobrazenie však nezodpovedá výslednej podobe a vizuálnej stránke produktu. Komisia akceptuje, že súčasťou etikety sú podrobné informácie o zložení produktu, vrátane percentuálneho podielu jednotlivých jeho zložiek a je si vedomá aj skutočnosti, že nakoľko ide o sterilizované hotové jedlo, konzervu, čo je taktiež uvedené na etikete, nemožno očakávať, že obsah produktu bude identicky zodpovedať pokrmu vyobrazenému v rámci etikety a samotný zadávateľ uvádza, že predmetný produkt prechádza špecifickým výrobným postupom, ktorý pravdepodobne ovplyvňuje aj vzhľad a konzistenciu výsledného jedla. Vyobrazenie pokrmu na etikete a využitá ilustračná fotografia, však túto podstatnú skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadňujú a Komisia má za to, že spôsob, akým je jedlo na etikete vyobrazené, resp. aká ilustračná fotografia je v rámci etikety využitá môže uviesť spotrebiteľa do omylu, práve vo vzťahu k spôsobu usporiadania pokrmu a výslednej vizuálnej stránke jedla, ktoré je výrazne odlišné od predmetnej ilustračnej fotografie.