BRATISLAVA. Dňa 22. 1. 2026 sa konalo 1. zasadnutie Senátu Rady pre reklamu (ďalej len Senát). Senát, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy, posúdil sťažnosti voči šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Opčného protokolu k Etickému kódexu reklamnej praxe o reklamnej praxi pri šírení mediálnej komerčnej komunikácie (ďalej len „Protokol“) a prijal nasledovné rozhodnutia:
Odvysielanie reklamy počas seriálu Policie Modrava I. (dňa 8.1.2026) vo vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči odvysielaniu reklamy počas seriálu Policie Modrava I. Sťažovateľ poukázal na to, že reklamný blok končiaci cca v čase 22:22 nebol na začiatku ani konci nijako oddelený od vysielania programu, čo je v rozpore so zákonom.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reklamných blokov počas seriálu „Policie Modrava I.“ v televíznom vysielaní TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Senát je toho názoru, že obsahová aj formálna stránka predmetných sponzorských odkazov zodpovedá definícii sponzorského odkazu v zmysle zákona aj Protokolu. V sponzorských odkazoch bolo viditeľné označenie sponzora programu, pričom ich účelom nebola priama podpora predaja konkrétneho tovaru či služby spôsobom typickým pre reklamný oznam. Spotrebiteľ bol teda jasne a zrozumiteľne informovaný o povahe komunikátu ako aj o skutočnosti, že v predmetnom prípade nešlo o reklamný oznam. Senát je preto toho názoru, že z pohľadu priemerného spotrebiteľa niet pochybnosť o povahe mediálnej komerčnej komunikácie. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako sponzorský odkaz. Z pohľadu senátu v predmetnom prípade preto niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Povinnosť oddelenia reklamy od iných zložiek programovej služby podľa § 15 ods. 2 a 3 Protokolu sa vzťahuje výlučne na reklamný oznam a telenákup, nie na sponzorské odkazy. Na sponzorské odkazy sa uplatňujú osobitné pravidlá, ktorých podstatou je ich zreteľné označenie ako sponzoringu, nie ich oddelenie napr. prostredníctvom reklamných jinglov. V tomto smere Senát konštatuje, že sponzorské odkazy boli odvysielané v súlade s § 13 ods. 1 Protokolu, keďže boli zaradené po prerušení programu, boli jasne označené ako sponzorské a neboli zameniteľné s obsahom samotného programu. Skutočnosť, že po odvysielaní sponzorských odkazov bezprostredne nasledoval reklamný blok, sama o sebe nezakladá porušenie Protokolu, pokiaľ je reklamný blok ako taký riadne oddelený a rozoznateľný. Zo záznamu vysielania je zrejmé, že reklamný blok začínajúci v čase 22:23:09 bol oddelený od predchádzajúceho vysielania štandardným audiovizuálnym jinglom vysielateľa, sprevádzaný zobrazením loga vysielateľa, doplnený o obrazový a zvukový prvok odlišný od programového obsahu. Takéto oddelenie senát považuje za dostatočné a plne vyhovujúce požiadavkám § 15 ods. 2 a 3 Protokolu, ako aj recipovaným ustanoveniam zákona o mediálnych službách. Senát je preto toho názoru, že sponzorské odkazy boli odvysielané v súlade s Protokolom, reklamný blok bol riadne a zreteľne oddelený od iných častí programovej služby a k porušeniu pravidiel rozoznateľnosti mediálnej komerčnej komunikácie nedošlo.
Šírenie reklamy (sponzorského odkazu) „Ararat“ vo vysielaní STVR – Jednotka (dňa 30.11.2025), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas.
Rada obdržala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamy „Ararat“ vo vysielaní STVR – Jednotka (dňa 30.11.2025), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas. Sťažovateľ poukázal na to, že reklama na alkohol Ararat bola odvysielaná pred 22.00 h., pred programom Pečie celé Slovensko o cca 20.30 h.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reklamného oznamu „Ararat“ v televíznom vysielaní STVR (Jednotka), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, Slovenská televízia a rozhlas neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Senát sa zaoberal najprv skutočnosťou, či predmetný komunikát je sponzorským označením, teda či je sponzorský odkaz v súlade s § 13 ods. 2 Protokolu. Informácia o sponzorovi je v komunikáte prítomná v obraze prostredníctvom zrozumiteľného a čitateľného textu, preto podľa senátu v predmetnom prípade niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Vo vzťahu k časovému zaradeniu predmetného sponzorského odkazu do vysielania Senát vychádzal o. i. aj zo skutočnosti, že šíriteľ podlieha samoregulačnému orgánu, a preto sa na neho nevzťahuje zákonné obmedzenie vysielania reklamy liehovín. Napriek tomu sponzorský odkaz bol zaradený do vysielania po 20.00 hod., a teda bol odvysielaný v čase, ktorý je prípustný aj pre šíriteľov nepodliehajúcich samoregulačnému mechanizmu. Zároveň je Senát toho názoru, že predmetný sponzorský odkaz, ktorý sa týkal alkoholických nápojov sa nezameriaval na maloletých, ani nenabádal na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.
Odvysielanie spravodajského príspevku „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ v archíve STVR – Správy :24), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči odvysielaniu spravodajského príspevku „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ vo vysielaní STVR (:24). príspevok bol umiestnený aj v rámci Archívu vysielania STVR na webovom sídle www.stvr.sk. Sťažovateľ sa domnieva, že v uvedenom vysielaní mohlo dôjsť k viacerým porušeniam zákona č. 264/2022 Z. z. Sťažovateľ upozorňuje predovšetkým na nezrozumiteľnú identifikáciu hosťa a riziko zavádzania divákov, nevyváženosť a absenciu oponentúry, odvysielanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, má pochybnosti o výbere hosťa. Sťažovateľ sa domnieva, že v relácii došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť spravodajstva, a že identifikácia a prezentácia respondentky bola pre divákov zavádzajúca. Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnom prípade ide o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu a reklamu, ktorá využíva podprahové vnímanie.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním spravodajského príspevku „Ako posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska“ v archíve STVR – Správy :24, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, Slovenská televízia a rozhlas, neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Podľa Senátu má predmetný komunikát charakter editoriálneho spravodajského obsahu, ktorého cieľom je informovať verejnosť o aktuálnej spoločensky relevantnej téme – otázke energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a možnostiach využívania veterných parkov, nie je reklamou, resp. mediálnou komerčnou komunikáciou. Z formy, obsahu ani kontextu komunikátu nevyplýva, že by bol komunikát šírený za účelom propagácie tovarov, služieb, ochrannej známky, obchodného mena alebo hospodárskej činnosti konkrétnej osoby. V komunikáte neboli prezentované konkrétne obchodné subjekty, produkty, služby ani značky, ani nebola vytváraná pozitívna asociácia smerujúca k podpore podnikateľských aktivít určitej osoby alebo subjektu. Senát preto konštatoval, že daný komunikát nie je skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou, ani neobsahuje skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu (reklamu).
Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa týkajúce sa identifikácie hosťa, jej odbornej alebo politickej angažovanosti, ako aj vyváženosti a plurality názorov, Senát zdôrazňuje, že tieto otázky nepatria do rámca posudzovania reklamy podľa Protokolu. Protokol ani zákonné ustanovenia, ktoré recipuje, neupravujú povinnosť úplnej profesijnej alebo hodnotovej transparentnosti respondentov v spravodajstve ako kritérium existencie mediálnej komerčnej komunikácie.
TV charitatívna výzva „Nadácia Markíza“ šírená vo vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby na charitatívnu výzvu (vlastnú propagáciu) „Nadácia Markíza“ šírenú vo vysielaní TV Markíza. Sťažovateľ upozorňuje na nesprávne vyjadrovania sa po slovensky. V charitatívnej výzve Nadácie Markíza herečka Anna Jakabová Rakovská hovorí: „Pricestovala som do Prešova, aby som vám ukázala, ako sa darí lekárom na oddelení detskej psychiatrii v Prešove.“ Podľa sťažovateľa sa herečka vyjadrila nesprávne po slovensky, použila slovné spojenie na oddelení detskej psychiatrii, hoci správne slovensky má byť „na oddelení detskej psychiatrie“.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že šírením charitatívnej výzvy „Nadácia Markíza“ (dňa 05.12.2025) v televíznom vysielaní TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
V predmetnom prípade senát pri posudzovaní vychádzal o. i. aj zo skutočnosti, že predmetný komunikát má podobu charitatívnej výzvy v zmysle § 3 ods. 11 Protokolu, ktorá neobsahovala prezentáciu tovarov, služieb ani podnikateľskej činnosti a sledovala výlučne verejnoprospešný cieľ – získanie finančných prostriedkov na podporu detského psychiatrického stacionára. Na charitatívnu výzvu sa nevzťahuje § 3 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Z tohto dôvodu sa na predmetný komunikát nevzťahuje právna úprava reklamy, vrátane § 3 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktorý ukladá povinnosť dodržiavať jazykovú kultúru, gramatické a pravopisné pravidlá. Hoci pri vyjadrení p. Jakab Rakovskej došlo k nesprávnemu skloňovaniu slova „psychiatria,“ senát v tomto smere prihliadal na skutočnosť, že scéna sa odohrávala vo vonkajšom, autentickom a rurálnom prostredí. Zároveň z obsahu komunikátu je nesporné, že charitatívna výzva bola odvysielaná v slovenskom jazyku, neobsahovala cudzojazyčné prejavy, resp. také, ktoré by boli nezrozumiteľné, ani nebola odvysielaná v inom ako v štátnom jazyku. Senát zároveň zastáva názor, že samotný zákon o štátnom jazyku neustanovuje sankcionovateľnú povinnosť absolútnej jazykovej bezchybnosti, ale vyžaduje použitie štátneho jazyka ako takého.
Šírenie reklamy „Becherovka vodka“ (dňa 11.12.2025) vo vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči šíreniu reklamy „Becherovka vodka“ vo vysielaní TV Markíza. Sťažovateľ uvádza, že v čase pred vysielaním seriálu Sľub (cca 20:20 – 20:30 hod.) odvysielala TV Markíza reklamu na alkohol, konkrétne na Becherovka vodku.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reklamného oznamu „Becherovka vodka“ (dňa 11.12.2025) v televíznom vysielaní programových služieb TV Markíza, strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., neporušil pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Senát pri posudzované sťažnosti vychádzal zo skutočnosti, že šíriteľ podlieha samoregulačnému orgánu, a preto sa na neho nevzťahuje zákonné obmedzenie vysielania liehovín. Napriek tomu spot bol zaradený do vysielania po 20.00 hod., a teda bol odvysielaný v čase, ktorý je prípustný aj pre šíriteľov nepodliehajúcich samoregulačnému mechanizmu. Senát posudzoval obsah reklamného spotu aj vo vzťahu k § 9 Protokolu. Senát je toho názoru, že predmetná reklama sa nezameriava na maloletých, ani nenabáda na nestriedme požívanie alkoholických nápojov, nie je adresovaná maloletým a ani nezobrazuje maloletých ako tieto nápoje konzumujú. V reklame neodznejú ani tvrdenia o tom, že alkoholické nápoje majú liečebné vlastnosti, povzbudzujúci alebo utišujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy. Rovnako tak podľa Senátu reklama nevytvára dojem, že konzumácia alkoholu prispieva k spoločenskému alebo sexuálnemu úspechu a ani neprezentuje abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok a nezdôrazňuje obsah alkoholu v nápoji ako znak jeho kvality. Senát preto konštatoval, že obsah reklamy je súladný s § 9 Protokolu. Senát nekonštatoval porušenie pravidiel vo vzťahu k časovému zaradeniu a obsahu reklamy na alkoholické nápoje ani pri iných reklamných oznamoch propagujúcich alkoholické nápoje, ktoré boli súčasťou reklamného bloku odvysielaného bezprostredne pred programom „Sľub – vianočný špeciál.“
Šírenie reklamy „Hornbach“ vo vysielaní Rádia Vlna, vysielateľa RADIO GROUP a.s.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči odvysielaniu reklamy „Hornbach“ vo vysielaní Rádia Vlna. Sťažovateľ namieta, že sa v rozhlasovom spote sa nachádza vulgarizmus a nadávka.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že odvysielaním reklamného oznamu „Hornbach“, v rádiovom vysielaní Rádia Vlna, strana Protokolu – vysielateľ rozhlasovej programovej služby, spoločnosť Radio Group a.s. – neporušila pravidlá Protokolu neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a sťažnosť nie je opodstatnená.
Senát sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého by predmetná reklama obsahovala nadávku alebo vulgarizmus, a to ani v implicitnej podobe. Samotná fonetická podobnosť jednotlivých zvukov alebo slabík s vulgárnym výrazom, ktorá vzniká výlučne na základe subjektívnej interpretácie poslucháča, nemôže byť považovaná za objektívne porušenie pravidiel slušnosti v reklame. Senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri posudzovaní súladu reklamy s Protokolom nemožno vychádzať zo subjektívnych pocitov jednotlivca, ale z objektívne identifikovateľného obsahu komunikátu a jeho vnímania priemerným adresátom. V danom prípade je Senát toho názoru, že priemerný poslucháč rozhlasového vysielania vníma predmetný komunikát ako emocionálne ladený reklamný prejav bez akéhokoľvek hanlivého, urážlivého alebo vulgárneho obsahu, či iného prejavu, ktorý by bol v rozpore s normami slušnosti a reklama nie je neslušná.
Umiestnenie produktu v relácii „Pečie celé Slovensko“ vo vysielaní programovej služby Jednotka (dňa 14.12.2025), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas.
Rade bol z dôvodu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpený podnet fyzickej osoby voči odvysielaniu relácie Pečie celé Slovensko vo vysielaní STVR Jednotka. Sťažovateľ poukázal na to, že v relácii Pečie celé Slovensko bol niekoľkokrát priamy záber na brandy Ararat a domnieva sa, že ide o neoznačený „product placement.“
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že
že umiestnením produktu v relácii „Pečie celé Slovensko“ vo vysielaní programovej služby Jednotka (dňa 14.12.2025), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, Slovenská televízia a rozhlas, neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel doň recipovaných zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená
Senát po posúdení dostupných informácií konštatoval, že na programovej službe Jednotka bolo zobrazované umiestňovanie produktov na produkt Ararat v relácii „Pečie celé Slovensko,“ čo potvrdil aj vysielateľ. Senát preto nemá pochybnosť o tom, že v predmetnom prípade išlo o riadne objednané umiestňovanie produktov, a teda o mediálnu komerčnú komunikáciu na šírenie, ktorej sa vzťahujú pravidlá Protokolu vrátane pravidla, že o existencii aj tejto formy mediálnej komerčnej komunikácie by mala byť verejnosť zreteľne informovaná. Zo záznamu vysielania vyplýva, že predmetný program bol na jeho začiatku a rovnako aj na konci označený piktogramom „PP“, čím vysielateľ zabezpečil požiadavku informovania verejnosti o existencii umiestňovania produktov. Symbol „PP“ bol umiestnený v pravom dolnom rohu, v dĺžke 10 sekúnd na začiatku programu a rovnako tak bol symbol „PP“ umiestnený v pravom dolnom rohu, v dĺžke 10 sekúnd pred koncom programu. Symbol bol dostatočne jasný, zrejmý a viditeľný, z čoho senát usudzuje, že zo spôsobu ako bol uvedený symbol zobrazený, bol divák zrozumiteľne informovaný o existencii produktov. Nad rámec sťažnosti sa senát zaoberal aj samotným umiestnením produktu vo vysielaní s ohľadom na povinnosť vysielateľa zabezpečiť, aby program, v ktorom je umiestňovanie produktov povolené, priamo nepodporoval nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými odkazmi na tieto tovary alebo služby a nepripisuje neprimeranú dôležitosť príslušnému tovaru alebo službe. Zábery na produkt neboli prvoplánové, ale boli využité v kontexte receptu, podľa ktorého súťažiace pripravovali suflé. V relácii neboli použité tvrdenia, zobrazenia, či osobitné odkazy na uvedený konkrétny produkt, ktoré by mohli mať propagačný charakter, či priamo podporovať jeho nákup. Produktu Ararat nebola v kontexte deja relácie pripisovaná neprimeraná dôležitosť, produkt nebol neprimerane zdôrazňovaný, ani priamo slovne propagovaný v rámci deja, moderátori, ani účinkujúce nenabádali na jeho kúpu.
Umiestnenie produktu v relácii „Pečie celé Slovensko“ zaradenej do AVMS (TV Archív – do 16.12.2025), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas
Rada obdržala sťažnosť od fyzickej osoby voči šíreniu reklamy „Ararat“ vo vysielaní STVR – Jednotka (dňa 30.11.2025), vysielateľa Slovenská televízia a rozhlas. Sťažovateľ poukázal na to, že reklama na alkohol Ararat bola odvysielaná pred 22.00 h., pred programom Pečie cele Slovensko o cca 20.30 h. Monitoringom bolo zistené, že po odvysielaní programu zaradil vysielateľ program aj do katalógu v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie – TV Archív. V relácii, ktorá bola umiestnená v AVMS nebolo prítomné označenie umiestnenia produktov.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov v súlade s § 131 ods. 1 Zákona rozhodol, že umiestnením produktu v relácii „Pečie celé Slovensko“ odvysielanej v rámci AVMS (TV Archív – do 16.12.2025), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby, Slovenská televízia a rozhlas, porušila pravidlá § 14 ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. a) body 1,2 a 3 Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
Senát nemá pochybnosť o tom, že v predmetnom prípade išlo o riadne objednané umiestňovanie produktov, a teda o mediálnu komerčnú komunikáciu na šírenie, ktorej sa vzťahujú pravidlá Protokolu vrátane pravidla, že o existencii aj tejto formy mediálnej komerčnej komunikácie by mala byť verejnosť zreteľne informovaná, čo potvrdil aj šíriteľ. Predmetné pravidlo sa pritom vzťahuje aj na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a teda aj na reláciu „Pečie celé Slovensko, ktorá bola po odvysielaní na programovej službe Jednotka umiestnená v AVMS vysielateľa (TV Archív). Uvedený program, ktorý bol umiestnený v AVMS vysielateľa neobsahoval piktogram „PP“, charakteristický pre informovanie o umiestňovaní produktov a rovnako tak v ňom nebol uvedený ani text v znení: „V tomto programe sú/boli umiestnené produkty (PP)“. Toto označenie nebolo v programe prítomné vôbec a divák nebol žiadnym spôsobom informovaný o skutočnosti, že súčasťou odvysielaného programu je aj mediálna komerčná komunikácia v podobe umiestňovania produktov. Senát akceptuje vyjadrenie šíriteľa, že „počas technického procesu umiestňovania programu na AVMS došlo k technickej chybe, v dôsledku ktorej sa v zverejnenom programe nezobrazila informácia o umiestňovaní produktov“ a taktiež oceňuje prístup a rýchlo vykonanú nápravu, keď po zistení uvedeného STVR pristúpila k okamžitej náprave a ešte dňa 16.12.2025 bol v AVMS program nahradený novou verziou, ktorá už piktogram PP obsahovala. Avšak vzhľadom na objektívnu deliktuálnu zodpovednosť právnickej osoby konštatuje, že v predmetnom prípade vysielateľ porušil pravidlá pre informovanie verejnosti o umiestňovaní produktov vo vysielaní, keď počas vysielania predmetného programu v AVMS (TV Archív – do 16.12.2025) tento neobsahoval označenie programu počas celej dĺžky jeho trvania ani formou piktogramu, ani formou textu. Nad rámec sťažnosti sa senát zaoberal aj samotným umiestnením produktu vo vysielaní s ohľadom na povinnosť vysielateľa zabezpečiť, aby program, v ktorom je umiestňovanie produktov povolené, priamo nepodporoval nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými odkazmi na tieto tovary alebo služby a nepripisuje neprimeranú dôležitosť príslušnému tovaru alebo službe. Umiestňovanie produktov bolo podľa Senátu súladné aj s § 14 ods. 4 písm. a) a b) Protokolu.