BRATISLAVA. Dňa 21. 04. 2022 sa konalo 3. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 8 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
TV spot: „Sporenie nebolo nikdy výhodnejšie“, zadávateľa: Prima banka Slovensko, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosti od dvoch fyzických osôb voči spotu, ktorý komunikuje finančný produkt Sporenie k Osobnému účtu, zadávateľa Prima banka Slovensko, a.s. Prvý sťažovateľ považuje tvrdenie v reklame o tom, že klient získa ročne 5% za zavádzajúce a vyjadruje názor, že uvedené zhodnotenie získa klient za obdobie dvoch rokov sporenia. Sťažovateľ ďalej uvádza, že ak sa vydelí výnos za rok sumou nasporenou za 1 rok, klient dostane 2,5% p.a.“ a podľa jeho názoru by preto reklama mala uviesť, že klient získa 5% za 2 roky. Druhý sťažovateľ tvrdí, že minimálna mesačná suma sporenia je 10€, maximálna 30 €: pri mesačnom sporení 30€ stráca klient ročne podľa názoru sťažovateľa 40,8€ a pri mesačnom sporení až 52,8€ v dôsledku ročných poplatkov za vedenie osobného účtu vo výške 58,8€.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. TV spot: „Sporenie nebolo nikdy výhodnejšie“, zadávateľa: Prima banka Slovensko, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľov nestotožnila. Cieľom reklamného spotu je komunikácia 5% úroku pri sporení. V reklame nie sú uvedené informácie, ani údaje, ktoré by mohli uviesť spotrebiteľov do omylu. Reklama zrozumiteľne a jasne komunikuje základné charakteristiky produktu a Komisia sa nedomnieva, že spôsob akým reklama uvádza napr. výšku úroku pri sporiacom produkte by mohol byť s ohľadom na okolnosti v akých je tento údaj použitý vyhodnotený ako klamlivý, či zavádzajúci. Komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky ohľadom údajnej straty v dôsledku zriadenia a vedenia Osobného účtu. Je pravdou, že získanie produktu Sporenie k Osobnému účtu je podmienené zriadením si Osobného účtu, čo vyplýva aj zo samotného názvu produktu. Zriadenie a vedenie Osobného účtu však predstavuje odlišný produkt, pre ktorý, ako uvádza aj zadávateľ, platia osobitné obchodné podmienky a Komisia sa v danom prípade prikláňa k názoru zadávateľa, že tieto nie je možné navzájom porovnávať, či spájať. Poplatky súvisiace s Osobným účtom sú súčasťou sadzobníka poplatkov banky, ktorý je zverejnený aj na web stránke zadávateľa a dostupný pre potenciálnych klientov. Komisia v danom prípade neposudzuje samotnú výšku poplatkov za vedenie účtu, avšak má za to, že s ohľadom na cieľ reklamy zadávateľ venoval dostatočnú pozornosť komunikácii svojej ponuky a reklama preto neporušuje Kódex.
TV spot: „Virostop“, Zadávateľa: Herb-Pharma Corporation s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči spotu, ktorý komunikuje prípravok Virostop, zadávateľa Herb-Pharma Corporation s.r.o. Sťažovateľ považuje reklamu za vysoko zavádzajúcu, klamlivú a neetickú vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré hovoria o predchádzaní ochorenia a poukazuje na to, že všetky štátne autority odporúčajú proti ochoreniu Covid 19 očkovanie, nie sprej.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Virostop“, zadávateľa: Herb-Pharma Corporation s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia neuznala námietky sťažovateľa. Cieľom reklamy je komunikácia produktu – zdravotníckej pomôcky, ktorá je založená na princípe vytvorenia ochranného štítu, ktorý zabraňuje zachyteniu a množeniu vírusu, vrátane Covid-19 na slizniciach horných dýchacích ciest. Vo vzťahu k prezentácii produktu, resp. jeho vlastností a princípu fungovania má Komisia za to, že reklama tieto komunikuje adekvátne, s ohľadom na jeho reálne charakteristiky a účinky. V reklame nie je uvedené, že použitie uvedeného produktu bezvýhradne ochráni človeka proti vírusu Covid-19, resp. z nej nevyplýva, že pokiaľ človek uvedený produkt používa nemôže sa vírusom v žiadnom prípade nakaziť. V reklame je uvedené, že produkt znižuje riziko infekcie, nie, že infekcii zabráni úplne. Reklama taktiež neporovnáva účinky predmetnej zdravotníckej pomôcky s účinkami vakcinácie proti Covid-19 ani nie je spracovaná spôsobom, ktorý by mohol u spotrebiteľa vyvolať dojem, že predmetná zdravotnícka pomôcka je porovnateľná s vakcináciou. V reklame nie sú uvedené tvrdenia, ani zobrazenia, ktoré by znižovali význam a potrebu vakcinácie proti ochoreniu Covid-19 vo všeobecnosti a Komisia vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú. Ako problematické vo vzťahu ku Kódexu však Komisia vyhodnotila tvrdenie „Najpredávanejší produkt na Covid-19 na Slovensku“, ktoré je súčasťou reklamy. Spôsob, akým je uvedené tvrdenie použité v reklame vyvoláva dojem, že predmetný produkt je najpredávanejším produktom na Covid-19 na Slovensku. Využitím spojenia „na Covid 19“, môže spotrebiteľ nadobudnúť mylný dojem, že produkt je najpredávanejším nielen v kategórii produktov slúžiacich ako prevencia proti ochoreniu / nakazeniu sa, ale aj v kategórii produktov, ktoré slúžia na liečbu predmetného ochorenia, čo zadávateľ nepreukázal, a preto vyhodnotila Komisia reklamu, resp. použitie predmetného superlatívu v danom prípade ako neetické.
TV spot: „Chuť zrodená z horského mlieka (verzia Liptovská parenica + Hravé)“, zadávateľa: Savencia Fromage & Dairy SK, a.s
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame – spotu, ktorý komunikuje mliečne výrobky (parenicu a syry), zadávateľa Savencia Fromage & Dairy SK, a.s. Sťažovateľ má za to, že reklama klamlivo informuje o produktoch – parenica a syry a spotrebiteľov zavádza zábermi pasúcich sa oviec, pričom produkty vôbec neobsahujú ovčie mlieko. Za neseriózne považuje sťažovateľ aj to, že reklama pracuje so zábermi pasúcich sa oviec a kráv na lúkach, pričom vo februári sú ovce a kravy v maštaliach kŕmené priemyslovým krmivom.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. TV spot: „Chuť zrodená z horského mlieka (verzia Liptovská parenica + Hravé)“, zadávateľa: Savencia Fromage & Dairy SK, a.s. je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 5 písm. a) Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia stotožnila s námietkami sťažovateľa čiastočne. Reklamný dej zachytáva baču v autentickom prostredí regiónu Liptov. Uvedený motív považuje Komisia vo všeobecnosti za adekvátny a v tomto kontexte prihliadala aj na skutočnosť, že zadávateľom je výrobný závod, ktorý sídli v Liptovskom Mikuláši, a teda v danom regióne a ktorý je jedným z najväčších spracovateľov kravského a ovčieho mlieka. Je preto prirodzené, že zadávateľ v rámci svojej komunikácie predstavuje svoje výrobky na pozadí záberov na liptovskú krajinu ako aj prostredníctvom hrdinu, ktorým je skutočný bača z Liptova. Na druhej strane má však Komisia za to, že v prípade predmetného spotu, bol tento spracovaný spôsobom, ktorý môže oprávnene uviesť spotrebiteľa vo vzťahu k pôvodu a zloženiu výrobku, ktorý je prezentovaný v reklame uviesť do omylu.
Súčasťou reklamy je o.i prezentácia konkrétneho produktu – parenice, ktorý je v spote zobrazený práve a výhradne v kontexte záberov na baču a pasúce sa stádo oviec. V reklame bača hovorí, že „…Liptovská parenica je z horského mlieka, v ktorom sú všetky tie bylinky tuná z hôr…“. Uvedené zábery vo vzťahu k vyjadreniu baču v tomto prípade síce poskytujú informáciu o tom, že mlieko, z ktorého je výrobok vyrobený pochádza z regiónu Liptov, avšak zároveň vyvolávajú dojem, že parenica je z ovčieho mlieka, čo ako uviedol zadávateľ pravda nie je, nakoľko výrobok obsahuje výhradne kravské mlieko. Práve autenticita a všeobecné vnímanie povolania baču ako hospodára, hlavného pastiera oviec či gazdu na salaši, úlohou ktorého je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho mlieka posilňuje takúto interpretáciu reklamy vo vzťahu k pôvodu zloženia produktu. O to viac, že v reklame, ani v obraze, ani vo zvuku nie je vo vzťahu k produktu Liptovská parenica ani náznak toho, že horské mlieko, z ktorého je parenica vyrobená má kravský pôvod, tak ako je to napríklad v prípade časti spotu, ktorý je zameraný na komunikáciu produktov Hravé, kde v obraze sa vyskytujú okrem animovaných oviec aj kravy. S ohľadom na tieto skutočnosti je Komisia toho názoru, že v prípade komunikácie produktu Liptovská parenica v spote, zadávateľ nevenoval dostatočnú pozornosť spôsobu informovaniu o produkte a jeho zložení a reklama mohla uviesť spotrebiteľa do omylu.
TV spot: „Pre každú jazdu“, zadávateľa: Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame, ktorá komunikuje možnosť investovania do cenných papierov, zadávateľa Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky. Sťažovateľ poukazuje na záber, v ktorom žena dá facku mužovi, pričom má za to, že uvedená reklama zobrazuje domáce násilie. Sťažovateľ uvádza, že akékoľvek násilie, domáce, či už na ženách alebo na mužoch považuje za nevhodné a nesprávne. V súčasnej spoločnosti je veľkou témou odstránenie domáceho násilia, najmä na ženách, zároveň je však vysielaná reklama propagujúca domáce násilie na mužoch. V reklame je zjavné ako dáva žena facku mužovi, čo považuje sťažovateľ za nevhodný spôsob propagácie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. TV spot: „Pre každú jazdu“, zadávateľa: Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky je v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 1 písm. d) Kódexu.
Cieľom reklamy je propagovať investičné služby ponúkané bankou. Komisia akceptuje, že zadávateľ pri prezentácii komunikačného posolstva využíva určitú mieru humoru a reklamného nadsadenia, ktorú sú prítomné v rámci dejovej línie spotu a oceňuje, že celkové komunikačné posolstvo reklamy má vo vzťahu k produktu aj čiastočne edukatívny zámer. Na druhej strane je nutné podotknúť, že reklama ako určitý žáner verejnej prezentácie by mala reflektovať aj na aktuálnu spoločenskú situáciu a zohľadniť skutočnosti, na ktoré spoločnosť reaguje citlivo a ktoré sú v kontexte aktuálneho diania vnímané spoločnosťou ako problematické. Niet predovšetkým pochybnosť, že problematika násilia v akejkoľvek podobe, vrátane násilia domáceho je jednou z tých tém, na ktorú verejnosť reaguje citlivo. Je pravdou, že predmetná reklama je humorne ladená a spracovaná až do podoby grotesky, avšak moment, kedy dá žena facku mužovi je v reklame natoľko výrazný a explicitne zobrazený, že uvedené zobrazenie môže byť podľa názoru Komisie objektívne interpretované ako tolerované správanie – prejav, ktoré vo vzťahu k zobrazovaniu násilia ako takého nemožno vyhodnotiť ako zodpovedné. Akceptácia zobrazovania takéhoto správania v rámci komerčnej komunikácie, bez opodstatneného dôvodu môže podľa názoru Komisie viesť až k normalizácii správania, ktoré je možné vyhodnotiť ako agresívne a to bez ohľadu na využitie humorných prvkov v predmetnej reklame. S ohľadom na tieto skutočnosti má Komisia za to, že uvedená scéna, kedy dá žena mužovi facku zobrazuje násilie a môže pôsobiť na priemerného spotrebiteľa ako obhajoba, schvaľovanie alebo propagácia takéhoto násilia, čo nemožno považovať za etické.
Internetová reklama (spot umiestnený na Facebook fan page): „Zaži UNIZA, univerzitu zážitkov“, zadávateľa: Žilinská univerzita v Žiline
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči spotu, ktorý bol umiestnený na Facebook fan page zadávateľa Žilinská univerzita v Žiline. Sťažovateľ poukazuje na využitie slovnej hračky v spote a má za to, že uvedený komunikát porušuje ustanovenia o slušnosti v reklame.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Internetová reklama (spot umiestnený na Facebook fan page): „Zaži UNIZA, univerzitu zážitkov“, zadávateľa: Žilinská univerzita v Žiline je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 6 a čl. 11 ods. 1 písm. a) Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia stotožnila s názorom sťažovateľa. Komisia nepovažuje spôsob akým bol predmetný spot spracovaný za adekvátny, obzvlášť v prípade, ak predmetom propagácie bola vzdelávacia inštitúcia a jej cieľom bolo osloviť študentov a poukázať na výhody, ktoré im univerzita vie poskytnúť. Komunikačné posolstvo totiž v danom prípade nie je v súlade s predmetným zobrazením a celkové spracovanie reklamy v kontexte jej obrazovej aj zvukovej časti v tomto prípade vytvára dvojzmysel, smerom k zobrazeným osobám, ktorý podľa Komisie znižuje ľudskú dôstojnosť a pôsobí urážlivo a sexisticky, čo nemožno považovať za etické. Vo vzťahu k dvojzmyslu Komisia uvádza, že v danom prípade požiadavka na potrebu osobitnej pozornosti v kontexte rešpektovania slušnosti a ľudskej dôstojnosti znamená, že bez ohľadu na skutočnosť, či tento vznikol náhodou alebo úmyselne, je v kontexte zobrazených osôb potrebné venovať takú pozornosť aby sa predišlo aj náhodným výsledkom, resp. je potrebné obzvlášť zvažovať možné posolstvo a pochopenie reklamy rôznymi spotrebiteľmi. V danom prípade nielen z dôvodu možnej aj neúmyselnej dvojzmyselnej interpretácie, ale aj s ohľadom na to, že reklama predstavuje komunikačný prostriedok je potrebné, aby aj reklamná komunikácia bola zodpovedná. Komisia preto nepovažuje predmetné zobrazenie za také, ktoré by bolo pripravované s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi a má taktiež za to, že predmetná reklama ohrozuje dobré meno reklamy ako takej a znižuje dôveru v reklamu ako službu spotrebiteľom.
Plagát, web stránka zadávateľa: „Nutrilon 2 Profutura DUOBIOTIK“, zadávateľa: DANONE s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vizuálu plagátu, ktorý bol umiestnený v čakárni pediatra a informáciám uvedeným na web stránke zadávateľa k produktu Nutrilon 2 Profutura DUOBIOTIK. Sťažovateľ uvádza, že reklama má za cieľ osloviť matky dojčiat. Svojimi formuláciami môže v spotrebiteľovi vyvolať dojem, že reklamované umelé mlieko obsahuje zložky pochádzajúce z materského mlieka. Formulácie viet môžu podľa sťažovateľky uviesť spotrebiteľa do omylu, že používaním tohto mlieka budú dávať bábätkám produkt obsahujúci materské mlieko. Sťažovateľ poukazuje na citáciu z plagátu v znení: „…obsahuje našu zmes oligosacharidov materského mlieka“, ktorý „pochádza z nášho jedinečného zdroja.“ Za zavádzajúce považuje sťažovateľ aj tvrdenie umiestnené na web stránke zadávateľa v znení: “…obsahuje UNIKÁTNU ZMES oligosacharidov materského mlieka HMOs 2’FL, prirodzene sa vyskytujúcich v materskom mlieku, a navyše oligosacharid materského mlieka 3’GL, ktorý pochádza z nášho unikátneho procesu.“ Ako sporné vníma sťažovateľ aj tvrdenie: „vhodné od prvej fľaštičky“ a má za to, že uvedené tvrdenie nabáda spotrebiteľa na používanie umelého mlieka u detí od narodenia, hoci produkt je pokračovacie mlieko číslo 2.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Plagát, web stránka zadávateľa: „Nutrilon 2 Profutura DUOBIOTIK“, zadávateľa: DANONE s.r.o. nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s námietkami uvedenými v sťažnosti nestotožnila. Cieľom reklamy je komunikácia produktu – dojčenskej výživy určenej pre deti od 6. mesiacov veku. Zadávateľ v rámci reklamy uvádza viacero tvrdení, ktoré sa primárne vzťahujú k základným charakteristikám produktu a jeho zloženiu. O.i. zadávateľ v rámci použitých tvrdení explicitne uvádza konkrétne zložky, ktoré produkt obsahuje. Tieto tvrdenia však nie sú podľa názoru Komisie použité a naformulované spôsobom, ktorý by mohol u spotrebiteľov vyvolať mylný dojem, že predmetný produkt obsahuje zložky, ktoré pochádzajú priamo z materského mlieka a Komisia sa ani nedomnieva, že by na základe predmetnej reklamy mohli spotrebitelia nadobudnúť dojem, že produkt materské mlieko obsahuje. V rámci tvrdení je jasne uvedené, že produkt „…je naša najpokročilejšia receptúra, inšpirovaná zložením materského mlieka.“ Toto tvrdenie zrozumiteľne informuje o tom, že receptúra je inšpirovaná zložením materského mlieka, nie, že produkt obsahuje materské mlieko. V tomto kontexte Komisia vníma aj pokračovanie tvrdení, ktoré bližšie špecifikujú zloženie produktu s ohľadom na zmes oligosacharidov materského mlieka, ktoré hoc sú identické so zložkami materského mlieka nie sú v reklame uvedené spôsobom, ktorý by navodzoval dojem, že predmetný produkt je plnohodnotnou náhradou materského mlieka, resp. že sa produkt svojim zložením materskému mlieku vyrovnáva a plnohodnotne nahradí dojčenie. O to viac, že priamo v reklame sa nachádza upozornenie, ktoré hovorí o tom, že najprirodzenejším spôsobom výživy dojčiat je práve dojčenie. Komisia sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že reklama nabáda na používanie umelého mlieka u detí od narodenia, nakoľko obsahuje tvrdenie v znení: „vhodné od prvej fľaštičky“. Z reklamy je jasné, že produkt je určený pre deti vo veku od 6. mesiacov – táto skutočnosť je zrejmá ako z označenia produktu číslicou „2“, ktorá je štandardným označením pokračovacích dojčenských mliek, vhodných pre deti od 6. mesiacov na obale vyobrazeného produktu ako aj na fľaštičke, pri ktorej je uvedené predmetné tvrdenie, tak aj uvedením vekovej škály. Navyše Komisia je toho názoru, že rodičia sa štandardne pred začatím používania umelej výživy poradia s lekárom, ktorý im vie v prípade pochybností odporučiť produkt aj s ohľadom na špecifické potreby dieťatka, pričom takéto usmernenie je aj priamo súčasťou reklamy. Komisia sa preto nedomnieva že by reklama zneužívala dôveru spotrebiteľov alebo využívala nedostatok ich skúseností, či znalostí. Komisia taktiež nepovažuje reklamu za klamlivú, či zavádzajúcu a má za to, že reklama sprostredkúva informácie jasne a zrozumiteľne.
Vonkajšia reklama (Citylight): „Sex pre pokročilých“, zadávateľa: Divadlo Nová scéna
Rada ako združenie voči vizuálu reklamy, ktorá propaguje divadelnú hru „Sex pre pokročilých“, zadávateľom ktorej je Divadlo Nová scéna. Podľa sťažovateľa je reklama neslušná, nie je decentná a vhodná pre deti, ktoré okolo vizuálu predmetnej vonkajšej reklamy chodia do školy. Sťažovateľ uvádza, že aj mnohí seniori vnímajú predmetný vizuál ako ironický a nevhodní. Z reklamy nie je jasné, čo je jej predmetom. V rámci vizuálu je síce uvedené Divadlo Nová scéna, avšak vo vizuále nie je žiaden dátum predstavenia ani informácie o predstavení. Celkové zobrazenie považuje sťažovateľ za dvojzmyselné, slovné vyjadrenie je sexistické a nevhodné do verejného priestoru.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama (Citylight): „Sex pre pokročilých“, zadávateľa: Divadlo Nová scéna nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Cieľom predmetnej reklamy je komunikovať divadelné predstavenie. Využitie výrazu slova „sex“, voči ktorému v danom prípade pravdepodobne smerujú aj námietky sťažovateľa Komisia nepovažuje za samoúčelné a neetické, nakoľko výraz bol využitý v kontexte názvu divadelného predstavenia („Sex pre pokročilých“), ktoré je predmetom propagácie. Navyše reklama neobsahuje prvky, či zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy mravnosti, či slušnosti a Komisia nie je ani toho názoru, že je v reklame použité tvrdenie, ktoré by mohlo byť interpretované ako dvojzmyselné, či inak nevhodné. Osoby hercov, ktoré sú vyobrazené na plagáte nie sú zobrazené spôsobom, ktorý by bol napríklad znižujúci ľudskú dôstojnosť, ale sú zachytené v kontexte divadelného predstavenia a scény, ktorá s predstavením pravdepodobne súvisí, a preto vyhodnotila reklamu ako neporušujúcu Kódex.
Internet (web stránka zadávateľa): „Naša Peťka ti s radosťou odpovie“, zadávateľa: 365.bank, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči informáciám, ktoré sú uvedené na web stránke zadávateľa 365.bank, a.s. Sťažovateľ poukazuje na tvrdenie: „Naša Peťka ti s radosťou odpovie 24/7, 365 dní v roku“, ktoré považuje za klamlivé, nakoľko po zavolaní na informačnú linku sa dozvedel, že „Peťka“ neodpovedá cez sviatky, ani od 22-07 hod.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Internet (web stránka zadávateľa): „Naša Peťka ti s radosťou odpovie“, zadávateľa: 365.bank, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia nestotožnila s názorom sťažovateľa. Tvrdenie, voči ktorému v danom prípade smerujú námietky je umiestnené na časti stránky, ktorá poskytuje spotrebiteľom informácie o možnostiach, cez ktoré môžu v prípade záujmu získať informácie, či už formou priameho spojenia – zavolaním na infolinku alebo aj využitím tzv. chatbot-a, ktorým je v danom prípade „Peťka“. Spôsob využitia chatbot-a predstavuje jednu z možností, pričom táto je uvedená zrozumiteľným a jasným spôsobom. Komisia sa nedomnieva, že by si spotrebiteľ mohol zameniť využitie tejto možnosti získania informácie napr. so zákazníckou infolinkou. Zo samotnej web stránky je jednoznačné, že sa v prípade chatbot-a Peťky nejedná o zákaznícku infolinku – nedá sa jej volať, len písať, čo je zrejmé aj textu, ktorý je hneď v úvode stránky v znení: „Dnešní ľudia hľadajú informácie na webe, komunikujú so svojou bankou cez moderné nástroje. Nevolajú ale píšu Peťke. Peťka má odpovede na všetko a ak nevie ona, je tu sekcia S čím pomôžeme“. Navyše v prípade telefonického kontaktu zadávateľ jasne a viditeľne uvádza, že tento je obmedzený na volania len v určitých hodinách a mimo sviatkov a Komisia je toho názoru, že zadávateľ komunikoval informácie, vrátane možností ako získať informácie a spojiť sa s bankou dostatočne jasne a zrozumiteľne.