BRATISLAVA. Dňa 07. 07. 2022 sa konalo 5. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 5 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Vonkajšia reklama (Billboard): „Oáza Night Club“, zadávateľa: Oáza Night Club, Námestovo
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vizuálu vonkajšej reklamy – billboardu, ktorý komunikuje nočný klub Oáza. Sťažovateľ považuje reklamu za nemiestnu a neslušnú, propagujúcu sexuálne služby a je toho názoru, že reklama má zlý vplyv na okoloidúcich.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama (Billboard): „Oáza Night Club“, zadávateľa: Oáza Night Club, Námestovo nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila a pri posudzovaní vychádzala okrem iného aj zo skutočnosti, že cieľom reklamy je propagácia nočného klubu a jeho aktivít – zariadenia, ktoré ponúka k tomu zodpovedajúce služby. V prípade posudzovanej reklamy nemožno hodnotiť charakter samotnej povahy zákonom dovoleného predmetu činnosti, ale len reklamu samotnú. Zobrazenie ženy na vizuále billboardu má súvis s predmetom činnosti a je možné ho považovať za opodstatnený a v kontexte s propagovanými službami. Samotné zobrazenie modelky Komisia nepovažuje za vizuálnu prezentáciu, ktorá by porušovala všeobecné normy mravnosti a slušnosti, modelka je v rámci vizuálu zachytená decentne, v reklame nie sú odhalené žiadne intímne partie a Komisia nie je ani toho názoru, že modelka je zobrazená spôsobom, ktorý by bol dehonestujúci či degradujúci, a preto sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú.
Internet (web stránka zadávateľa): „Chytrý nájom“, zadávateľa: Ekonomické stavby, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči informáciám uvedeným na web stránke zadávateľa Ekonomické stavby, s.r.o., ktoré zadávateľ komunikuje v súvislosti so službou „Chytrý nájom. Sťažovateľ uvádza, že zadávateľ ponúka možnosť ako sa dá vyhnúť exekúcii, t.j. ako sa dá zmariť výkon úradného rozhodnutia (napríklad súdu) a možnosť poškodiť veriteľa pri vymáhaní pohľadávok. Podľa názoru sťažovateľa je takéto konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nie priamo v rozpore so zákonom.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Internet (web stránka zadávateľa): „Chytrý nájom“, zadávateľa: Ekonomické stavby, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Zadávateľ v rámci svojej web stránky ponúka službu Chytrý nájom, ktorá umožňuje zákazníkom získať bývanie/stavbu formou financovania v podobe nájmu, ktorý je zároveň určitým druhom splácania možnej budúcej nehnuteľnosti, ktorú si môže klient odkúpiť v priebehu splácania. Zadávateľ v texte reklamy jasne a zrozumiteľne informuje o tom, aký je princíp predmetnej služby, vrátane podmienok a mechanizmu jej uplatnenia a Komisia nepovažuje za neetický ani text, voči ktorému smerujú námietky sťažovateľa. To, že zadávateľ v rámci textu uvádza, že dom klienta, postavený v tomto programe nie je postihnuteľný žiadnym typom majetkovej exekúcie vychádza zo skutkového stavu a charakteru služby, mechanizmus ktorej je v rámci web stránky zadávateľa riadne popísaný. Informácie však podľa Komisie nie sú uvedené spôsobom, ktorý by navádzal na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov a reklama ani nevzbudzuje dojem, že s porušovaním týchto pravidiel súhlasí.
Reklamná kampaň (web stránka zadávateľa, TV spot, list majiteľom účtu): „Účet pre modrú planétu“, zadávateľa: Tatra banka, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklamnej kampani, ktorá komunikuje bankový produkt „Účet pre modrú planétu“, zadávateľa Tatra banka, a.s. Sťažovateľ má za to, že reklamná kampaň zneužíva vedecké výrazy (čl. 14 ods. 8 Kódexu) a širšie vymedzený koncept „udržateľnosti“, vrátane environmentálneho a ekonomického rozmeru tohto konceptu. Sťažovateľ ďalej uvádza, kampaň zavádza spotrebiteľa zveličovaním environmentálneho prínosu (čl. 14 ods. 5 písm. a) Kódexu) komunikovaného bankového produktu. Pracuje s pocitmi viny spotrebiteľov, ktorí využívajú tzv. „voliteľné prečerpanie“ na účte (čl. 13 ods. 8 Kódexu), keď výrokom „sme presvedčení, že naša planéta nemá voliteľné prečerpanie“ v TV spote hyperbolicky prirovnáva využívanie kontokorentného spotrebiteľského úveru k celospoločenskému ba až planetárnemu problému. Sťažovateľ v tomto kontexte tiež poukazuje na výrok uvedený na web stránke zadávateľa v znení: “je potrebné začať od seba. Už malá zmena v dennej rutine môže mať veľký vplyv na našu modrú planétu“. Sťažovateľ vyjadruje názor, že reklamná prax „programu odmeňovania“ podporuje diskrimináciu z dôvodu veku (čl. 13 ods. 6 Kódexu), keď ponúka výhodnejšie sadzby pre klientov o veku 20 až 28 rokov alebo zvýhodňuje nových klientov, ktorí si zriadia „Účet pre modrú planétu“ oproti dlhoročným klientom, ktorým bežný účet Tatra banka, a.s. jednostranne zmení na „Účet pre modrú planétu“ už majú.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Reklamná kampaň (web stránka zadávateľa, TV spot, list majiteľom účtu): „Účet pre modrú planétu“, zadávateľa: Tatra banka, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Cieľom reklamnej kampane je komunikácia bankového produktu – „Účet pre modrú planétuTB“ , pričom celkový komunikačný koncept ako aj názov produktu vychádza z dlhodobých aktivít a záväzkov banky v oblasti trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti. Komisia sa nedomnieva, že reklamná kampaň zneužíva vedecké výrazy a širšie vymedzený vedecký koncept „udržateľnosti“ vrátane environmentálneho a ekonomického rozmeru tohto konceptu. Téma udržateľnosti a zodpovedného environmentálneho správania je všeobecne známa, rovnako ako potreba toto správanie celospoločensky posilniť. Reklamná kampaň podľa názoru Komisie nezneužíva vedecké výrazy spôsobom, ktorý by nepravdivo reklamným tvrdeniam prisúdil vedeckú hodnotu (čl. 14 ods. 8 Kódexu). Výrazy, voči použitiu ktorých namieta sťažovateľ (napr. „emisie skleníkových plynov“, „globálne otepľovanie“, „zmena klímy“ či „udržateľné produkty a služby“) sú bežnou a zaužívanou vedeckou terminológiou, ktorá je pre problematiku udržateľnosti a udržateľného rozvoja príznačná a v kontexte komunikačného posolstva, a charakteru produktu považuje Komisia ich využitie za primerané, akceptovateľné a v neposlednom rade s ohľadom na spoločenskú situáciu aj výstižné.
Komisia nepovažuje reklamu za zavádzajúcu a má za to, že reklama neobsahuje údaj, ani informáciu, ktoré by mohli spotrebiteľa zavádzať, či uviesť do omylu napr. vo vzťahu k informovaniu o environmentálnom prínose produktu (čl. 14 ods. 5 písm. a) Kódexu), tak ako uvádza sťažovateľ. Zadávateľ v rámci reklamnej kampane jasne a zrozumiteľne informuje o základných charakteristikách produktu, jeho benefitoch, vrátane programu odmeňovania. Z celkového komunikačného konceptu je zrejmé aký je účel komunikácie, komunikačné posolstvo ako aj to, čo – aký produkt je predmetom komunikácie. Zadávateľ taktiež zrozumiteľne informuje o možnosti sledovania uhlíkovej stopy nákupov zaplatených platobnou kartou v mobilnej aplikácii, ktorú v danom prípade Komisia vníma ako pozitívny nástroj pre edukáciu a motiváciu spotrebiteľov k zodpovednému správaniu.
Komisia sa nestotožnila ani s názorom sťažovateľa, že reklama pracuje s pocitmi viny u spotrebiteľov. Ako bolo uvedené vyššie reklamný koncept pracuje s témou apelu na zodpovedné a trvalo udržateľné správanie, čo sa odrazilo aj v rámci kreatívneho spracovania kampane. V reklame však nie sú použité také výrazové prostriedky, či tvrdenia, ktoré by vyvolávali neadekvátny pocit viny u spotrebiteľa, prípadne ho citovo vydierali v zmysle definície Kódexu (čl. 13 ods. 8). Reklama vzbudzuje záujem o tému, snaží sa motivovať k pozitívnej zmene, či inšpirovať k určitým typom správania sa, nie však spôsobom, ktorý by bol neetický.
Vo vzťahu k námietkam, že reklama podporuje diskrimináciu, má Komisia za to, že reklamná kampaň zadávateľom stanovených podmienok spoplatňovania klientov nenapĺňa pojmové znaky diskriminácie.
TV spoty: „FinGO.sk vám pomôže k lepšej hypotéke“, zadávateľa: Fingo SK s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosti od viacerých fyzických osôb, voči sérii TV reklamných spotov, zadávateľa Fingo SK s.r.o. Sťažovatelia poukazujú na vykreslenie postavy „Ruda“ v reklame a využitie textu „kto má všetkých päť pohromade“ v reklame. Podľa sťažovateľov reklama zosmiešňuje a odsudzuje ľudí s poruchou osobnosti alebo zníženým intelektom a stavia ich do pozície menejcenných ľudí, ktorí nemajú nárok ani na hypotéku, vysmieva sa psychicky chorým a postihnutým ľuďom, vymedzuje produkt len pre tých, čo majú všetkých „päť pohromade“.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. TV spoty: „FinGO.sk vám pomôže k lepšej hypotéke“, zadávateľa: Fingo SK s.r.o. nie sú v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi (čl. 10 ods. 3 Kódexu). V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľov nestotožnila. Reklamné príbehy pracujú s určitou mierou humoru a reklamného nadsadenia. Ich využitie v kontexte reklamného príbehu a komunikačného posolstva reklamy Komisia nevyhodnotila ako prekračujúce hranicu etiky. Postava Ruda, voči zobrazeniu ktorého namietajú aj sťažovatelia v danom prípade zosobňuje akúsi postavičku – typ človeka, ktorý je nešikovný, možno nepraktický a svojim vystupovaním až komický, či smiešny. Jeho celkové vyobrazenie a prejav však neodkazujú a ani nepripomínajú osobu, ktorá by mala zdravotné alebo mentálne postihnutie. Je pravdou, že v rámci reklamy odznie aj text v znení: „kto má všetkých päť pohromade“, tento však nie je využitý v kontexte odkazu na mentálne, či fyzické postihnutie, ale skôr vo význame princípov, ktoré by človek mal dodržiavať, ak žiada o hypotéku a v rámci služieb, ktoré zadávateľ svojim klientom v tomto smere poskytuje a o ktorých zadávateľ podrobnejšie hovorí aj v rámci web stránky, na ktorú spot odkazuje. S ohľadom na vyššie uvedené je Komisia toho názoru, že reklama neobsahuje zobrazenia, či tvrdenia, ktoré by boli nejakým spôsobom pre určitú skupinu urážlivé, ani žiadnu zo skupín nedehonestuje a v tomto kontexte má Komisia za to, že reklama bola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom.
TV spot: „CME Content Academy“, zadávateľa: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť voči TV spotu, ktorý propaguje možnosť prihlásiť sa do CME Content Academy, zadávateľa MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. Sťažnosť poukazuje na jednu zo scén, ktorá je súčasťou spotu. Uvedenú scénu považuje sťažovateľ za desivú nevhodnú a má za to, že scéna môže vyvolať des a nočné mory u detí.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „CME Content Academy“, zadávateľa: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľov nestotožnila. Cieľom reklamy je komunikácia študijného programu, ktorý je zameraný na prípravu budúcich odborníkov na prácu v televízii. Reklamný príbeh, v kontexte predmetu komunikácie zobrazuje viacero scén, ktoré sa postupne menia, v závislosti od želania divákov, ktorí sledujú predmetný televízny program. Komisia sa nedomnieva, že reklama obsahuje zobrazenia, ktoré by svojim charakterom mohli mať negatívny vplyv na dospelého, či detského diváka. Spot evidentne pracuje s reklamným nadsadením, jednotlivé scény nezobrazujú reálne situácie, ale svojim spracovaním je z nich zrejmé, že ide o filmové triky a techniky. Ako neetickú nevníma Komisia ani scénu, voči ktorej smeruje sťažnosť, nakoľko táto nie je uvedená takpovediac izolovane, bez upozornenia, ale je súčasťou celkového deja reklamy a divák je na ňu upozornený aj slovne. Samotná scéna navyše nie je reálna a jej celkové prevedenie zároveň nevybočuje zo spôsobu spracovania scén, s ktorými sa môžu diváci stretnúť napríklad vo filme.