BRATISLAVA. Dňa 11. 9. 2025 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie a 7. zasadnutie Senátu Rady pre reklamu (ďalej len Komisia a Senát). Komisia, ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na viacero reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
On-line reklama (článok): „VÚB vynovila mobilné bankovníctvo“, šíriteľa: Ringier Slovakia Media s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči on-line reklame – článku publikovanom na portáli www.zive.sk pod názvom „VÚB vynovila mobilné bankovníctvo. Testovali sme, ako funguje nová aplikácia. Prečo na ňu prejsť“. Podľa názoru sťažovateľa ide o skrytú reklamu banky, ktorá nie je označená ako reklamný alebo sponzorovaný obsah. Sťažovateľ by očakával buď jasné označenie článku ako „reklama“ alebo „sponzorovaný obsah“, alebo objektívnejší a vyváženejší prístup v prípade, že ide o redakčný test.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (článok – natívna reklama) „VÚB vynovila mobilné bankovníctvo“, šíriteľa: Ringier Slovakia Media s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
Posudzovaná reklama mala v danom prípade podobu článku, ktorý vznikol v rámci spolupráce konkrétneho zadávateľa a redakcie, a teda išlo o komerčný obsah v podobe natívnej reklamy, čo potvrdil aj samotný šíriteľ. Komisia prihliadla na okolnosť, že priemerný spotrebiteľ, resp. čitateľ nemusí mať automaticky vedomosť o tom, čo znamená tzv. natívna reklama, avšak v danom prípade pri posudzovaní brala do úvahy aj skutočnosti, že priamo pod nadpisom článku je uvedený symbol a odkaz pre nativne.sk, po kliknutí na ktorý je užívateľ presmerovaný na podstránku s vysvetlením uvedeného pojmu, pričom samotný článok bol zverejnený v rámci tejto sekcie. V spodnej časti článku bola zároveň uvedená informácia, že ide o inzerciu, čo taktiež identifikuje obsah ako reklamný. Šíriteľ následne, v zmysle svojich pravidiel do článku uviedol aj explicitnú informáciu o tom, že „Článok vznikol v spolupráci s VÚB“. Komisia predmetnú reklamu preto nepovažuje za skrytú a má za to, že šíriteľ dostatočne odlíšil uvedenú reklamu od výhradného redakčného obsahu, resp. že daná reklama je pre spotrebiteľa ako reklama dostatočne rozoznateľná a identifikovateľná, a preto sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú.
On-line reklama (blog / video na YouTube) „Inovatívny MOVO park“, zadávateľa: ACTION&HEALTH, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči on-line reklame „Inovatívny MOVO park vznikol v Budmericiach“ na blogu a YouTube. Sťažovateľ poukazuje na to, že nejde o klasickú reklamu, ale ponúka produkt na stránke predajcu a vo videu vystupuje starosta (verejne známa osoba). Sťažovateľ žiada o preverenie, či sa jedná o reklamu a v takom prípade je táto podľa jeho názoru v rozpore s Kódexom.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (blog / video na YouTube) „Inovatívny MOVO park vznikol v Budmericiach“, zadávateľa: ACTION&HEALTH, s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 20 ods. 5 Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama nesmie na svoje pôsobenie použiť predstaviteľa verejnej moci alebo aktívneho politika, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame, či už odplatným, alebo bezodplatným. Predmetné video má propagačný charakter a je postavené tak, aby pozitívne predstavilo a propagovalo produkt/službu „Movo® park“, teda komunitné cvičisko. Obsah videa jednoznačne presahuje rámec neutrálneho alebo informačného či spravodajského materiálu. Prezentácia značky movo® park je systematická: v zábere je logo, webová stránka, kontaktné údaje, certifikácie a jasne pomenované výhody produktu. Starosta vystupuje v oficiálnej pozícii predstaviteľa obce a prezentuje projekt ako „riešenie pre deti, ktoré nemajú telocvičňu“, či ako dôležitú inováciu pre obec. Predmetom posúdenia Komisie nebolo konanie starostu, ale výlučne konanie zadávateľa, ktorý predmetné vyjadrenie zahrnul do reklamy. Takéto vystúpenie pritom vytvára dojem, že produkt movo® park má oficiálnu podporu verejnej moci a posilňuje jeho dôveryhodnosť, a zároveň môže u recipienta reklamy vyvolať mylný dojem, že ide o oficiálne schválený alebo štátom odporúčaný projekt. Komisia je preto toho názoru, že uvedená reklama využíva osobu starostu (predstaviteľa verejnej moci) ako autoritu a podporovateľa produktu neetickým spôsobom. Takéto využitie autority zvyšuje presvedčivú silu reklamy spôsobom, ktorý je podľa Kódexu neprípustný, a preto Komisia vyhodnotila reklamu ako porušujúcu Kódex.
Vonkajšia reklama (billboard) „Taxi Mamba“, zadávateľa: Martin Gašparík – MAMBA TAXI / MAMBA – TAXI, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame – billboardu „Taxi Mamba“, zadávateľa: Martin Gašparík – MAMBA TAXI / MAMBA – TAXI, s.r.o. Podľa sťažovateľa ide o nevhodnú reklamu na taxi službu vo Vrútkach, ktorá má sexistický vizuál. Podľa sťažovateľa reklama obsahuje sexualizovaný a sexistický obraz ženy, ktorý nemá žiadnu súvislosť s ponúkanou službou (taxi). Sťažovateľ je presvedčený, že takýto druh reklamy nepatrí na verejné priestranstvo.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Vonkajšia reklama (billboard) „Taxi Mamba“ zadávateľa: Martin Gašparík – MAMBA TAXI / MAMBA – TAXI, s. je v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 1, písm. e) Kódexu.
Komisia uznala námietky sťažovateľa. Cieľom reklamy je v danom prípade komunikácia taxi služieb. Dominantným výrazovým prostriedkom v prípade predmetného vizuálu je zobrazenie časti postavy ženského tela (pozadia) v plavkách, ktorá pravdepodobne umýva auto. Komisia považuje uvedené zobrazenie v kontexte propagovaných služieb a komunikačného posolstva reklamy za sexistické a porušujúce všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Uvedené zobrazenie modelky posúva význam komunikačného posolstva reklamy do pozície, v ktorej sa žena stáva sexuálnym objektom. Predmetná reklama využíva fragmentáciu tela, prostredníctvom vizuálu, ktorý zachytáva len jeho vybranú časť, v danom prípade časť tela, ktorú je možné považovať za erotickú a účelovo použitú k prilákaniu pozornosti. Takéto zobrazenie považuje Komisia za prezentáciu, ktorá znižuje ľudskú dôstojnosť na základe objektifikácie ľudského tela a sexistickú prezentáciu, ktorá je v rozpore s pravidlami slušnosti ustanovenými Kódexom, a ktorá do reklamy nepatrí.
Vonkajšia reklama – City light „Voltaren Forte“, zadávateľa: : Haleon Česká republika s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vonkajšej reklame – citylightu „Voltaren Forte“ zadávateľa Haleon Česká republika s.r.o. Sťažovateľ uvádza, že predmetom reklamy je produkt Voltaren Forte 2,32% gél, od spoločnosti Haleon. V reklame je zobrazený otec s dcérou vo veku cca 8 – 9 rokov, ktorí obaja skateboardujú. Podľa sťažovateľa je problém v tom, že z headlinu a celkového vyznenia reklamy úplne nepochybne vyplýva, že produkt Voltaren Forte 2,32% gél je liek vhodný pre obe zobrazené osoby. Lenže to nie je pravda, pretože podľa príbalovej informácie je zjavné, že tento liek nie je určený pre deti do 14 rokov a z fotografie je nepochybné, že dievča nemá 14 rokov.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Vonkajšia reklama – City light „Voltaren Forte“, zadávateľa: Haleon Česká republika s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 3 Kódexu.
V danom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľa stotožnila. Vizuál reklamy zobrazuje otca a dieťa pri športovej aktivite a používa headline „Majte Voltaren po ruke“. V predmetnom prípade považuje Komisia zobrazenie dieťaťa v kontexte headlinu, s ohľadom na propagovaný produkt za problematické. Aj napriek tomu, že v rámci reklamy nie je explicitne uvedená informácia, že predmetný liek je určený aj deťom mladším ako 14 rokov, celkové vyznenie reklamy vytvára implicitný dojem, že produkt je vhodný pre obe zobrazené osoby. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť detailne oboznámený s vekovými kontraindikáciami lieku a môže sa riadiť vizuálnym posolstvom reklamy. Zobrazenie dieťaťa v rovnocennom postavení s dospelým (ako partnera športovej aktivity) môže vyvolať podľa Komisie u spotrebiteľa objektívny dojem, že liek je určený (prípadne aplikovateľný) aj pre mladšie osoby, čo je v rozpore so skutočnými indikáciami. Hoci samotné zobrazenie s účasťou mladšieho dieťaťa by pri dynamickom zobrazení celej situácie nemuselo byť problematické, reklama práve svojím statickým vyobrazením podľa Komisie ponecháva priestor na nesprávnu interpretáciu a neprispieva k racionálnemu používaniu lieku. Je pravdou, že súčasťou reklamy je povinná informácia a výzva k prečítaniu si poučenia o správnom použití lieku, a teda reklama spĺňa formálne požiadavky, avšak pri reklame tohto druhu produktov je potrebné pristupovať k prezentácii komunikačného posolstva so zvýšenou mierou zodpovednosti a vyhnúť sa zobrazeniam, či tvrdeniam v reklame, ktoré môžu s ohľadom na celkový kontext a vizuálnu prezentáciu podporiť jeho nejednoznačnú interpretáciu, tak ako tomu podľa Komisie bolo v danom prípade, kde predovšetkým statickosť vizuálu spotrebiteľovi neumožňovala jednoznačne určiť, ktorej osoby sa potenciálna aplikácia lieku týka. Reklama preto podľa Komisie nebola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom.
TV spot „Recyklovanie berieme vážne“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu „Recyklovanie berieme vážne“ zadávateľa: Slovak Telekom, a.s. Sťažovateľ poukazuje na to, že v TV spote je zobrazené narušenie súkromia dieťaťa resp. maloletej osoby rodičmi bez jej súhlasu, čo je prezentované ako normálny a vhodný krok zo strany rodičov, iba za účelom zabezpečenia recyklácie mobilných telefónov; ponižovanie emocionálne nezrelého mladého človeka, ktorý pôsobí vystrašene a zahanbene. Táto situácia má zrejme predstavovať humorný výchovný moment; zahanbovanie ako marketingová stratégia spoločnosti Telekom, kde je zneužitý pocit viny, hanby a strachu mladého človeka iba za účelom motivácie recyklácie, avšak podľa sťažovateľa v skutočnosti spoločnosť Telekom nepropaguje recykláciu ale prostredníctvom tlaku na recykláciu sa snaží predať svoje výrobky a služby, pričom v mladých ľuďoch vyvoláva dojem, že ak nerecyklujú je to ich zlyhanie, ktorého dôsledkom má byť ich pocit poníženia a hanby. Podľa názoru sťažovateľa táto reklama porušuje Kódex.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Recyklovanie berieme vážne“, zadávateľa: Slovak Telekom, a.s nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Reklama podľa nej s humorom a nadhľadom vykresľuje situáciu, v ktorej sa rodičia snažia upozorniť svojho syna na potrebu recyklácie a na to, že to je v ich rodine zaužívané, pričom cieľom reklamy je komunikácia akcie zadávateľa, ktorou sa snaží zvýšiť povedomie o recyklácii. Vo vzťahu k postave účinkujúceho – syna, v predmetnom prípade Komisia vychádzala z tvrdenia zadávateľa reklamy, ktorý uviedol, že ide o 21-ročného študenta, a teda dospelého človeka. Zároveň je Komisia toho názoru, že bez ohľadu na skutočný vek účinkujúceho, tento svojím výzorom, ani správaním nepripomína maloleté dieťa. Komisia sa nedomnieva, že spot by svojím obsahom a spracovaním zasahoval do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Reklama neponižuje osobu syna spôsobom, ktorý by bol urážlivý, či degradujúci voči jeho osobe. V danom prípade ide o inscenovanú situáciu, so zreteľným humoristickým až nadsadeným tónom, čo sú bežné výrazové prvky reklamy. Vizuálne a zvukové spracovanie neobsahuje vulgarizmy, násilie, hrubé verbálne útoky ani ponižovanie, ktoré by znevažovalo dôstojnosť dieťaťa, či mladého človeka. Rovnako tak je Komisia toho názoru, že v spote nedochádza k žiadnemu fyzickému ani psychickému utrpeniu, ani takéto konanie, či reakcia nie sú v spote zobrazené – celé spracovanie má nadsadený, ironický charakter. Podľa Komisie zobrazenie je štylizované ako rodinná interakcia, nie ako odporúčanie k zásahom do osobného priestoru maloletých. Rovnako tak si Komisia nemyslí, že uvedená reklama porušuje základné zásady reklamy vo vzťahu k maloletým, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v reklame maloletá osoba ani nevystupuje a reklama nie je maloletému divákovi ani primárne určená. Reklama nezneužíva prirodzenú dôverčivosť maloletých a nedostatok ich životných skúseností, nepovzbudzuje maloletých k tomu, že ak nebudú vlastniť reklamovaný produkt, stanú sa menejcennými a rovnako tak reklama nevyzýva maloletých, aby naliehali na rodičov s cieľom získať reklamovaný produkt, ani nevyvoláva dojem naliehavosti alebo nevyhnutnosti kúpy.
On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Doxxbet/LokalTV- Cez výkopové práce ku hviezdam“, zadávateľa: DOXXbet, s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči on-line reklame – príspevku na Instagrame „Doxxbet/LokalTV- Cez výkopové práce ku hviezdam“ zadávateľa: DOXXbet, s. r. o. Sťažovateľ namieta, že animovaná reklama obsahuje vulgárne napodobnenie taliančiny s textom „progresivo kokotíno“ čo ak už by sme, podľa sťažovateľa, aj odignorovali akýkoľvek politický nádych, nedá sa ignorovať hrubá urážka skupiny obyvateľstva.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Doxxbet/LokalTV- Cez výkopové práce ku hviezdam“, zadávateľa: DOXXbet, s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
Komisia v danom prípade neuznala námietky sťažovateľa a pri posudzovaní vychádzala o.i. aj zo skutočnosti, že tento formát je od začiatku založený na paródii, satirických prvkoch a komediálnych hyperbolách. Výroky v reklame, vrátane napodobňovania cudzieho jazyka, sú zjavne použité v humornom a nadsadenom kontexte, ktorý je pre bežného spotrebiteľa rozpoznateľný ako paródia, nie ako vážne tvrdenie. V reklame nie sú tvrdenia či zobrazenia, ktoré by predstavovali adresnú urážku alebo útok na skupinu obyvateľstva. Výraz, na ktorý poukazuje sťažovateľ („Progressivo Cocottare“) je použitý v kontexte žánru ako jeden z viacerých humorných prvkov, keď jedna z hlavných postavičiek napodobňuje taliančinu. Ide teda o komediálny prvok, ktorý pracuje s rytmickou kadenciou a gestikuláciou, čo je v populárnej kultúre tradične spájané s Talianmi, výraz však nemá charakter, z ktorého vyplýva urážka, jeho použitie je skôr situačné a humoristické. V predmetnom prípade nejde o spôsob stvárnenia, ktorý by Komisia považovala za prejav nenávisti, pohŕdania alebo dehonestácie. Komisia je zároveň toho názoru, že priemerný spotrebiteľ dokáže identifikovať, že nejde o vážne posolstvo, ale o fikciu a zábavnú reklamnú scénku. Reklama neobsahuje obscénne výjavy ani priamu degradáciu ľudskej dôstojnosti, neporušuje všeobecné normy slušnosti, neobsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť, ani neobsahuje adresné urážky voči jednotlivcom alebo skupinám obyvateľstva.
On-line reklama (príspevky na Instagrame) „Babská jazda v Nitre“, šíriteliek: Jasmína Simová (@jasminasimova) a Karolína Michalčíková (@caroline_michalcik)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči on-line reklame – príspevkom na Instagrame „Babská jazda“, ktoré boli šírené na instagramových profiloch influenceriek Karolíny Michalčíkovej a Jasmíny Simovej. Sťažovateľ namieta, že obe influencerky zverejnili na svojich verejných profiloch príspevky o spoločnej návšteve mesta Nitra, v ktorých opakovane chválili konkrétny hotel a podniky, pričom jednoznačne využívali komerčný jazyk. Príspevky na Instagrame neobsahovali žiadne označenie, ktoré by napovedalo, že ide o reklamu, platenú spoluprácu alebo barter (napr. „#reklama“, „v spolupráci s…“, „#spolupráca“, „ad“) ani označenie značkového obsahu cez nástroj Instagramu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (príspevky na Instagrame) „Babská jazda v Nitre“, šíriteliek: Jasmína Simová a Karolína Michalčíková je (pred jej úpravou) v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala zo skutočnosti, že uvedené príspevky oboch influenceriek možno považovať za reklamu v zmysle Kódexu, keďže išlo o formu verejnej propagácie a prezentácie, ktorá využívala reklamnú techniku, v príspevkoch boli označené konkrétne prevádzky, jazyk aj štýl reklamy mal propagačný charakter, účelom komunikačného procesu bolo ovplyvniť správanie spotrebiteľov a v neposlednom rade (aj podľa vyjadrenia oboch influenceriek) bol komunikačný proces uskutočňovaný odplatne, resp. za inú protihodnotu. Vo vzťahu k identifikácii reklamy ako takej je jednou zo základných požiadaviek Kódexu, že reklama musí byť jasne ako taká identifikovateľná, bez ohľadu na to, akú má formu alebo aké komunikačné médium využíva; pri posudzovaní sa však zohľadní forma reklamy, komunikačné médium, ako aj použitá reklamná technika. Cieľom označovania reklamy je transparentnosť a informovanie sledujúcich o tom, že ide o platený obsah, resp. o obsah, ktorý vznikol na základe reklamnej spolupráce, nie len o názor tvorcu takejto reklamy. V predmetnom prípade oba sťažovateľom namietané príspevky neobsahovali transparentné označenie reklamy. Priemerný spotrebiteľ tak mohol byť objektívne uvedený do omylu, čo nemožno považovať za etické. Reklama teda nebola dostatočne ako reklama identifikovateľná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné komunikačné médium (Instagram) túto možnosť ponúka, napr. využitím „štítkov“ plateného partnerstva, či použitím hashtagov ako napr. #spolupraca alebo #reklama (v jazyku, v ktorom je reklama vytvorená), ktoré je možné použiť na všetky typy reklám prezentované v rámci Instagramu. Komisia však ocenila, že obe šíriteľky reklamy po obdržaní sťažnosti tieto upravili a do reklamy vložili informáciu o spolupráci a hashtagy „#reklama #spolupraca“, ktoré transparentne označuje reklamnú povahu uvedených komunikátov.
On-line reklama (príspevky na Instagrame) „VITAMIN+ BY STATE“, zadávateľa: GROSSBYT, s.r.o., šíriteľa: Rastislav Zvara (@zvarci)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči príspevku na Instagrame „VITAMIN+ BY STATE“, zadávateľa: GROSSBYT, s.r.o.. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade ide o skrytú reklamu a poukazuje na to, že na verejnom profile @zvarci na sociálnej sieti Instagram bol zverejnený príspevok, v ktorom je zobrazený produkt značky Vitamin Daily od účtu @statedrinks_svk. Príspevok obsahuje: viditeľne umiestnený produkt (nápoj s logom značky); označenie účtu výrobcu (@statedrinks_svk); slogan a sprievodný text, ktorý vyznieva ako reklamné odporúčanie (napr. “Keď nepiješ, budeš smädný…”) a zároveň chýba akékoľvek označenie, že ide o reklamu, spoluprácu alebo platené partnerstvo. Týmto podľa sťažovateľa vzniká dojem, že ide o bežný osobný obsah, nie o komerčný, čím môže dôjsť k zavádzaniu spotrebiteľa.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Instagrame) „VITAMIN+ BY STATE“, zadávateľa: GROSSBYT, s.r.o. a šíriteľa: Rastislav Zvara (@zvarci) je (pred jej úpravou) v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala zo skutočnosti, že uvedený príspevok možno považovať za reklamu v zmysle Kódexu, keďže išlo o formu verejnej propagácie a prezentácie, ktorá využívala reklamnú techniku, v príspevkoch bol označený konkrétny produkt, jazyk aj štýl reklamy mal propagačný charakter, účelom komunikačného procesu bolo ovplyvniť správanie spotrebiteľov a v neposlednom rade (aj podľa vyjadrenia zadávateľa reklamy) bol komunikačný proces uskutočňovaný odplatne, resp. za inú protihodnotu a príspevok vznikol ako súčasťou barterovej spolupráce medzi spoločnosťou Grossbyt s.r.o. a influencerom Rastislavom Zvarom (@zvarci). V predmetnom prípade sťažovateľom namietaný príspevok neobsahoval transparentné označenie spolupráce, resp. reklamy. Štýl komunikácie navodzuje dojem, že ide o súkromné odporúčanie influencera a nie o reklamnú spoluprácu, a priemerný spotrebiteľ tak mohol byť objektívne uvedený do omylu, čo nemožno považovať za etické. Reklama teda nebola dostatočne ako reklama identifikovateľná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné komunikačné médium (Instagram) túto možnosť ponúka, napr. využitím „štítkov“ plateného partnerstva, či použitím hashtagov, ako napr. #spolupraca alebo #reklama (v jazyku, v ktorom je reklama vytvorená), ktoré je možné použiť na všetky typy reklám prezentované v rámci Instagramu. Komisia však ocenila, že šíriteľ reklamy po obdržaní sťažnosti príspevok upravil a do reklamy vložil informáciu o spolupráci („Príspevok vznikol v spolupráci so @statedrinks_svk.“), ktorá transparentne označuje reklamnú povahu uvedeného komunikátu.
On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Súťaž o krásne vône“, zadávateľa: Empleada s.r.o., organizačná zložka a šíriteľa: Karolína Michalčíková (@caroline_michalcik)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, na on-line reklamu (príspevky na Instagrame) „Súťaž o krásne vône“, zadávateľa: Empleada s.r.o., organizačná zložka a šíriteľa: Karolína Michalčíková (@caroline_michalcik). Sťažovateľ uvádza, že na instagramovom profile influencerky bol zverejnený súťažný príspevok, v ktorom propaguje eshop www.krasnevone.sk, súťaží o ich produkty a zároveň uvádza zľavový kód. Tento príspevok však nie je nijako označený ako reklama, sponzorovaný obsah, spolupráca alebo iná forma komerčného partnerstva, čo sťažovateľ považuje za porušenie právnych predpisov aj etických pravidiel. Tento spôsob skrytej reklamy môže podľa sťažovateľa viesť k zavádzaniu spotrebiteľa, najmä ak ide o predajné akcie, zľavové kódy alebo súťaže spojené s konkrétnymi značkami.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Súťaž o krásne vône“, zadávateľa: Empleada s.r.o., organizačná zložka a šíriteľa: Karolína Michalčíková (@caroline_michalcik) je (pred jej úpravou) v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala zo skutočnosti, že uvedený príspevok možno považovať za reklamu v zmysle Kódexu, keďže išlo o formu verejnej propagácie a prezentácie, ktorá využívala reklamnú techniku, v príspevkoch bol označený konkrétny subjekt, jazyk aj štýl reklamy mal propagačný charakter, účelom komunikačného procesu bolo ovplyvniť správanie spotrebiteľov a v neposlednom rade (aj podľa vyjadrenia influencerky) bol komunikačný proces uskutočňovaný odplatne, resp. za inú protihodnotu. Príspevok vznikol ako súčasťou spolupráce medzi konkrétnou spoločnosťou a influencerkou. V predmetnom prípade sťažovateľom namietaný príspevok neobsahoval transparentné označenie spolupráce, resp. reklamy. Štýl komunikácie navodzuje dojem, že ide o súkromné odporúčanie influencerky, a nie o reklamnú spoluprácu. Priemerný spotrebiteľ tak mohol byť objektívne uvedený do omylu, čo nemožno považovať za etické. Reklama teda nebola dostatočne ako reklama identifikovateľná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné komunikačné médium (Instagram) túto možnosť ponúka. Komisia však ocenila, že šíriteľka reklamy po obdržaní sťažnosti príspevok upravila a do reklamy vložila informáciu o spolupráci v podobe hashtagov „#reklama #ad #spolupraca“, ktoré transparentne označuje reklamnú povahu uvedeného komunikátu.
Leták (platný od 26.6.2025 do 2.7.2025), príspevok na Facebooku (Biedronka Slovensko), zadávateľa: Jeronimo Martins Slovensko, s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame na letáku a Facebooku „Ultra – nová éra prania (kvalita testovaná v Nemecku)“, zadávateľa Jeronimo Martins Slovensko, s. r. o. Sťažovateľ poukazuje na to, že zadávateľ v letáku a v rôznych (sociálnych) médiách uvádza reklamu na prací prášok Eden ULTRA, na ktorom je zobrazená nemecká vlajka a uvedený text: „KVALITA TESTOVANÁ V NEMECKU“ a to bez uvedenia bližších informácií, vysvetlení a podkladov o pravdivosti zobrazení/tvrdení uvedených v reklame. Zadávateľ reklamy používa v predmetnej reklame produktu nemeckú vlajku, pričom ide o prací prášok vyrobený v Poľsku. V reklame podľa sťažovateľa absentuje informácia o skutočnom pôvode pracieho prášku, pričom zobrazenie nemeckej vlajky na poľskom produkte pôsobí veľmi mätúco, resp. dané zobrazenie vlajky v daných súvislostiach vzbudzuje pre priemerného spotrebiteľa dojem, že ide o nemecký produkt alebo produkt nemeckej kvality. Samotný text v reklame ohľadom kvality testovanej v Nemecku rovnako vzbudzuje podľa sťažovateľa zjavné pochybnosti, ak súčasne nie sú uvedené výsledky uvádzaného testovania a nie je jasné, kto test vykonal a aký bol jeho účel. Predmetná reklama evokuje podľa sťažovateľa kvalitu, ktorú prací prášok reálne nemusí mať. Takéto použitie vlajky vyvolávajúce dojem vyššej kvality bez bližšieho reálneho vysvetlenia, môže byť manipulatívne, pretože využíva dôveru spotrebiteľov v „nemeckú kvalitu“ bez toho, aby to bolo podložené relevantnými dôkazmi/informáciami. Spotrebiteľ môže byť preto podľa sťažovateľa uvedený do omylu tým, že výrobok spĺňa nemecké štandardy kvality, hoci to zadávateľ reklamy nijak bližšie nedoložil a nevysvetlil. Okolnosti za akých je predmetná reklama koncipovaná a komunikovaná je podľa sťažovateľa spôsobilá uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu resp. zaviesť ho či už priamo alebo nepriamo, vynechaním relevantných údajov preukazujúcich pravdivosť uvedených informácií. Sťažovateľ sa domnieva, že zadávateľ reklamy predmetnou reklamou porušuje viacero ustanovení o reklame upravené v Kódexe.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Leták (platný od 26.6.2025 do 2.7.2025) a príspevok na Facebooku „Ultra – nová éra prania (kvalita testovaná v Nemecku)“, zadávateľa: Jeronimo Martins Slovensko, s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia nestotožnila s námietkami uvedenými v sťažnosti. Vo vzťahu k vyobrazeniu nemeckej vlajky a textu „Kvalita testovaná v Nemecku“ Komisia konštatuje, že reklama explicitne neuvádza, že prací prášok Eden Ultra je výrobkom nemeckého pôvodu a z reklamy táto skutočnosť nevyplýva ani implicitne. Text „Kvalita testovaná v Nemecku“ sa vzťahuje na proces testovania kvality, čo je explicitne uvedené, a nie na miesto výroby. Použitie vlajky je vizuálnym sprievodným prvkom, ktorý podčiarkuje textovú informáciu o testovaní a nemožno ho interpretovať ako deklaráciu krajiny pôvodu produktu. Komisia sa nedomnieva, že priemerný spotrebiteľ by si na základe uvedeného textu a vizuálneho prvku mohol myslieť, že ide o nemecký výrobok. Komisia vychádza z kritéria „priemerného spotrebiteľa“, ktorý je primerane informovaný, pozorný a obozretný. Takýto spotrebiteľ je schopný rozlíšiť, že tvrdenie o testovaní kvality v Nemecku neznamená, že produkt je vyrobený v Nemecku. Reklama nikde neuvádza ani nenaznačuje, že by šlo o „nemecký produkt“. Uvedený text hovorí len o tom, že daný výrobok, resp. jeho kvalita boli testované v Nemecku, čo zadávateľ aj preukázal. Reklamu preto Komisia nepovažuje za klamlivú, ani zavádzajúcu. Zadávateľ neuvádza v reklame informácie, ktoré by mohli priemerného spotrebiteľa uviesť do omylu, údaje o produkte sú v reklame prezentované zrozumiteľne a pravdivo. Rovnako tak sa Komisia nedomnieva, že by reklama zneužívala dôverčivosť priemerného spotrebiteľa, prípadne nedostatok jeho skúseností alebo bola pripravená bez pocitu zodpovednosti voči spotrebiteľom.
Reklamná kampaň „Znižujeme ceny na úroveň konkurencie – Ostro sledované“, zadávateľa: Košík.sk Online Supermarket s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od právnickej osoby voči reklamnej kampani „Znižujeme ceny na úroveň konkurencie – Ostro sledované“ zadávateľa: Košík.sk Online Supermarket s. r. o. Podľa sťažovateľa zadávateľ reklamy v rámci reklamnej kampane v uvedených médiách uvádza tvrdenia bez toho, aby pravdivosť a oprávnenosť takýchto tvrdení zadávateľ reklamy jednoznačne preukázal. Ide o tvrdenia, z ktorých nie je pre spotrebiteľa, ktorý môže byť touto reklamou ovplyvnený, zrejmé, aké konkrétne (podobné) konkurenčné produkty zadávateľ reklamy porovnáva. Vynechanie relevantných údajov preukazujúcich pravdivosť svojich tvrdení (tvrdenie o porovnávaných produktoch a o cene) sú spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, resp. ho zaviesť či už priamo alebo nepriamo. Predmetnou reklamou zadávateľ reklamy podľa sťažovateľa porušuje ustanovenie článku 18 Kódexu tým, že svojou reklamnou kampaňou uvádza neprípustnú porovnávaciu reklamu, porušuje ustanovenia článku 14 Kódexu tým, že svojím tvrdením uvádza klamlivú reklamu, rovnako tak porušuje ustanovenie článku 10 Kódexu tým, že uvádza neprípustnú reklamu, pretože podľa neho reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Reklamná kampaň „Znižujeme ceny na úroveň konkurencie – Ostro sledované“, zadávateľa: Košík.sk Online Supermarket s. r. o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Cieľom reklamy je prostredníctvom kampane informovať spotrebiteľa o tom, že Košík.sk ponúka u stoviek produktov ceny, ktoré sú rovnaké alebo nižšie než bežné ceny v niektorých predajniach Billa, Lidl a Kaufland. Uvedené posolstvo zadávateľ komunikuje aj prostredníctvom cenového porovnania vybraných produktov vo vybranom čase, pričom zadávateľ vychádza pri cenovom porovnaní výlučne z bežných cien bez promo akcií a zliav. Jednou zo základných požiadaviek na porovnávaciu reklamu v zmysle Kódexu je, že táto porovnáva konkrétnu, typickú, podstatnú a overiteľnú vlastnosť alebo charakteristiku produktov objektívnym spôsobom (čl. 18 ods. 1 písm. b) Kódexu). Komisia má za to, že zadávateľ preukázateľne porovnáva produkty, ktoré slúžia na rovnaký účel alebo uspokojujú rovnakú spotrebiteľskú potrebu – napríklad rovnaký druh potraviny či nápoja od iného výrobcu. Nejde teda o produkty nesúvisiace alebo vzájomne neporovnateľné. Porovnanie je založené na objektívne merateľnej vlastnosti – bežnej cene (bez akcií a promo zliav), pričom zadávateľ uvádza zdroj a metodiku získavania údajov – nezávislého partnera Ipsos s.r.o., čím je zabezpečená vecná relevantnosť, objektivita a overiteľnosť údajov. Spotrebiteľ je navyše jasne informovaný o tom, že v niektorých prípadoch ide o porovnateľné, nie totožné produkty, pričom táto informácia je zreteľne uvedená priamo v komunikácii, čím sa zamedzuje riziku zavádzania alebo vytvárania neprimeraného dojmu. Komisia je preto toho názoru, že reklama neporovnáva produkty neobjektívne, ale transparentne a reklama v tomto smere spĺňa požiadavky na porovnávaciu reklamu v zmysle Kódexu. Reklama jasne a opakovane uvádza, že ide o porovnanie bežných cien, bez akcií a promo zliav. Spotrebiteľ teda nie je uvádzaný do omylu ohľadom kritéria porovnania. Reklama neobsahuje tvrdenia typu „najnižšia cena na trhu“ alebo „najvýhodnejší nákup“, ale striktne prezentuje fakt, že ceny Košík.sk sú „rovnaké alebo nižšie“ v porovnaní s cenami v niektorých predajní. Takáto formulácia nie je absolútna, ale podmienená a pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná. Spotrebiteľ má možnosť získať detailné informácie o metodike a konkrétnych porovnávaných produktoch prostredníctvom podstránky FAQ, zákazníckej linky alebo online chatu a môže si teda uvedené skutočnosti o porovnávaných produktoch v prípade záujmu overiť. Uvedené informácie sú pre priemerného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľné a jednoznačné na to, aby si vedel urobiť kvalifikované rozhodnutie a Komisia je toho názoru, že reklama nie je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu ani podstatne narušiť jeho ekonomické správanie. Zadávateľ kampane koncipoval reklamu so zreteľom na transparentnosť a poskytovanie dostatočných informácií, čo dokazuje aj existencia samostatnej sekcie s detailnými údajmi o metodike porovnania. Reklama sa nevyznačuje agresívnym, nečestným alebo manipulatívnym prístupom, ale je formulovaná v súlade so zásadami hospodárskej súťaže. Z pohľadu spotrebiteľa reklama umožňuje racionálne vyhodnotenie a poskytuje jasné vysvetlenie limitov kampane a Komisia je toho názoru, že reklama bola pripravená s náležitým pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.
Rozhlasový spot „Hroznovka“, zadávateľa: HURBAN trade s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči rozhlasovému spotu „Hroznovka“, zadávateľa HURBAN trade s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na to, že táto reklama je nebezpečná pre ľudí s epilepsiou a autistickým spektrom, ktorí z nej môžu dostať záchvat, pretože v nej počuť neočakávaný ostrý zvuk majáku sanitky. Zároveň podľa neho vzbudzuje dojem, že súhlasí s porušovaním pravidiel slušnosti a dobrých mravov záchranných zložiek SR, ktoré týmto zvukom páchajú na ľuďoch násilie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Rozhlasový spot „Hroznovka“ zadávateľa: HURBAN trade s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Je pravdou, že v rámci spotu odznie aj zvuk majáku, zrejme sanitky alebo auta záchrannej zložky. Uvedený zvuk je však s ohľadom na celkovú dĺžku spotu, ako aj spôsob jeho spracovania minoritný, resp. nie je použitý v takej intenzite a za takých okolností, ktoré by mohli byť vnímané negatívne, napr. s ohľadom na bezpečnosť a zdravie kohokoľvek vrátane citlivejších poslucháčov. Samotný zvuk je použitý ako súčasť kreatívneho konceptu spotu – „záchrany od smädu“. Uvedený koncept, ako aj celkové spracovanie spotu Komisia nepovažuje za neetické a je toho názoru, že reklama neobsahuje žiadne akustické, či iné výrazové prostriedky, ktoré by porušovali pravidlá slušnosti a dobrých mravov, ani neobsahuje prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť, či násilie tak, ako uvádza sťažovateľ.
Vonkajšia reklama (citylight a billboard), „Každý chce tento účet“, zadávateľa 365.bank, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči vonkajšej reklame (citylight a billboard) „Každý chce tento účet“, zadávateľa 365.bank, a.s. Podľa sťažovateľa je reklamný slogan „Každý chce tento účet“ 365 banky neetický (zavádzajúci), pretože určite nie každý tento účet chce.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama (citylight a billboard) „Každý chce tento účet“, zadávateľa 365.bank, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala o. i. aj z kreatívneho konceptu, ktorý je postavený na sérii televíznych spotov, kde sú zobrazení ľudia z rôznych profesií, pričom vizuál sťažovateľom namietanej reklamy je súčasťou tejto širšej komunikačnej kampane. Headline reklamy v znení: „Každý chce tento účet“ nemožno podľa Komisie v danom prípade vnímať a interpretovať doslovne. Ide o zjavne reklamné nadsadenie, ktoré je použité v kontexte vyššie uvedeného kreatívneho konceptu. Pre priemerného spotrebiteľa je zrejmé, že banka nemôže fakticky tvrdiť, že úplne každý jednotlivec bez výnimky má záujem o daný účet. Reklama pracuje s konkrétnymi typológiami ľudí (napr. „Aj hokejisti“, „Aj tréneri“) a tým jasne naznačuje, že slogan „Každý“ má význam „rôzni ľudia z rôznych oblastí“, nie „celá populácia“, resp. všetci. Tento kontext bráni nesprávnej interpretácii sloganu ako faktického údaja o univerzálnom záujme. Reklama neobsahuje čísla, štatistiky, ani iné overiteľné tvrdenia, ktoré by mohol spotrebiteľ vnímať ako faktické. Výrok má obrazný charakter a nemá povahu klamlivého údaja. Priemerný spotrebiteľ chápe jazyk reklamy v širšom kultúrnom a spoločenskom kontexte, kde je hyperbolizácia bežným prvkom. Preto nemožno predpokladať, že by uvedený slogan uviedol spotrebiteľa do omylu alebo podstatne narušil jeho ekonomické rozhodovanie. Ide o povolenú formu hyperbolizácie, ktorá je pre priemerného spotrebiteľa jednoznačne rozpoznateľná, nevytvára mylný dojem o vlastnostiach produktu a nie je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, a preto Komisia reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Leto s @gymglamour_sk“, zadávateľa: Gym Glamour, Varšava, Poľská republika a šíriteľa: Jasmína Simová (@jasminasimova)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príspevku na Instagrame „Leto s gymglamour_sk“, zadávateľa Gym Glamour sp.z.o.o., Poľská republika, ktorej šíriteľom je: Jasmína Simová. Sťažovateľ poukazuje na to, že príspevok, v ktorom sa uvádza zľavový kód nie je označený ako reklama alebo spolupráca, čím podľa neho dochádza k porušeniu Etického kódexu reklamy.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. On-line reklama (príspevok na Instagrame) „Leto s @gymglamour_sk“, zadávateľa Gym Glamour sp.z.o.o., Poľská republika a šíriteľa: Jasmína Simová je (pred jej úpravou) v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala zo skutočnosti, že uvedený príspevok možno považovať za reklamu v zmysle Kódexu, keďže išlo o formu verejnej propagácie a prezentácie, ktorá využívala reklamnú techniku, v príspevkoch bol označený konkrétny subjekt, jazyk aj štýl reklamy mal propagačný charakter, účelom komunikačného procesu bolo ovplyvniť správanie spotrebiteľov a v neposlednom rade (aj podľa vyjadrenia influencerky) bol komunikačný proces uskutočňovaný odplatne, resp. za inú protihodnotu. Príspevok vznikol ako súčasťou spolupráce medzi konkrétnou spoločnosťou a influencerkou. V predmetnom prípade sťažovateľom namietaný príspevok neobsahoval transparentné označenie spolupráce, resp. reklamy. Štýl komunikácie navodzuje dojem, že ide o súkromné odporúčanie influencerky, a nie o reklamnú spoluprácu. Priemerný spotrebiteľ tak mohol byť objektívne uvedený do omylu, čo nemožno považovať za etické. Reklama teda nebola dostatočne ako reklama identifikovateľná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné komunikačné médium (Instagram) túto možnosť ponúka. Komisia však ocenila, že šíriteľka reklamy po obdržaní sťažnosti príspevok upravila a do reklamy vložila informáciu o spolupráci v podobe hashtagu„#spolupraca“, ktorý transparentne označuje reklamnú povahu uvedeného komunikátu.
On-line reklama (príspevok na Instagrame) „White party“, šíriteľa: Bianka Rumanová (@biankarumamova)
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči príspevku na Instagrame „Whiteparty“, šíriteľa: Bianka Rumanová. Sťažovateľ uvádza, že celý text pôsobí ako reklama alebo barterová spolupráca, avšak príspevok nie je nijako označený ako reklama (#spolupráca, #reklama, #ad). Spotrebiteľ tak môže byť podľa sťažovateľa uvedený do omylu, pretože obsah vyzerá ako súkromné odporúčanie, hoci má zjavne komerčný charakter. Sťažovateľ sa preto domnieva, že týmto došlo k porušeniu Etického kódexu reklamy.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Príspevok na Instagrame „Whiteparty“, šíriteľa: Bianka Rumanová (@biankarumamova) je (pred jej úpravou) v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu.
V predmetnom prípade Komisia pri posudzovaní vychádzala zo skutočnosti, že uvedený príspevok možno považovať za reklamu v zmysle Kódexu, keďže išlo o formu verejnej propagácie a prezentácie, ktorá využívala reklamnú techniku, v príspevkoch bol označený konkrétny subjekt, jazyk aj štýl reklamy mal propagačný charakter a účelom komunikačného procesu bolo ovplyvniť správanie spotrebiteľov. Vo vzťahu k identifikácii reklamy ako takej je jednou zo základných požiadaviek Kódexu, že reklama musí byť jasne ako taká identifikovateľná, bez ohľadu na to, akú má formu alebo aké komunikačné médium využíva; pri posudzovaní sa však zohľadní forma reklamy, komunikačné médium, ako aj použitá reklamná technika. V predmetnom prípade sťažovateľom namietaný príspevok neobsahoval transparentné označenie spolupráce, resp. reklamy. Štýl komunikácie navodzuje dojem, že ide o súkromné odporúčanie influencerky, a nie o reklamnú spoluprácu. Priemerný spotrebiteľ tak mohol byť objektívne uvedený do omylu, čo nemožno považovať za etické. Reklama teda nebola dostatočne ako reklama identifikovateľná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné komunikačné médium (Instagram) túto možnosť ponúka, napr. využitím „štítkov“ plateného partnerstva, či použitím hashtagov, ako napr. #spolupraca alebo #reklama (v jazyku, v ktorom je reklama vytvorená), ktoré je možné použiť na všetky typy reklám prezentované v rámci Instagramu. Komisia však ocenila, že šíriteľka reklamy dodatočne príspevok upravila a do reklamy vložila informáciu o spolupráci v podobe hashtagov #ad; #reklama; #spolupraca“, ktoré transparentne označujú uvedený komunikát ako reklamu.
Šírenie reklamy na výživové doplnky na podporu erekcie vo vysielaní TV Markíza, vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
Rade bola z titulu vecnej príslušnosti Radou pre mediálne služby postúpená sťažnosť od fyzickej osoby na šírenie reklamy na výživové doplnky na podporu erekcie vo vysielaní TV Markíza. Sťažovateľ uvádza, že pred športovými novinami išla nevhodná reklama pre maloletých týkajúca sa reklamy na výživové doplnky ohľadom okamžitej erekcie. Keďže sa na športové novinky tešia aj maloleté deti, považuje takúto reklamu za úplne nevhodnú.
Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov rozhodol, že odvysielaním reklamy na výživové doplnky na podporu erekcie vo vysielaní TV Markíza (dňa 12.8.2025), strana Protokolu – vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava – neporušila pravidlá Protokolu vrátane pravidiel recipovaných doň zo Zákona a posudzovaná sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Senát sa zaoberal najprv skutočnosťou, či predmetný komunikát je sponzorským označením, teda či je sponzorský odkaz v súlade s § 13 ods. 2 Protokolu. Po celý čas trvania komunikátu sa spotrebiteľovi zobrazuje zrozumiteľné a čitateľné označenie „SPONZOR PROGRAMU“ spolu s informáciou o obchodnom mene sponzora, čo je dostatočnou identifikáciou sponzora podľa uvedeného pravidla Protokolu. Z pohľadu priemerného spotrebiteľa preto niet pochybnosť o povahe mediálnej komerčnej komunikácie. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako sponzorský odkaz. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie slušnosti predmetných sponzorských odkazov, z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti senát v predmetnom prípade vychádzal z rozhodnutí Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom (viď. arbitrážny nález č. 63 (11-01) zo dňa 18.12.2023). Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch. Obsah ani samotné spracovanie sponzorských odkazov nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a komunikáty neobsahujú ani prvky, výrazy, či zobrazenia, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, a to vrátane vystúpenia účinkujúcich, ktoré Senát v danom prípade s ohľadom na predmet propagácie a komunikačné posolstvo reklamy považuje za primerané. Účinkujúci vrátane modeliek v reklame nie sú vyobrazení neslušným, či vulgárnym spôsobom. V reklame nie je zobrazená nahota, ani správanie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako poburujúce, či neslušné. Rovnako tak v reklame nie sú prvky, vyjadrenia, slovné hračky, či slang, ktoré by pôsobili sexisticky, či urážlivo. V reklame nie sú využité prejavy verbálneho násilia, ani prejavy, ktoré by nekriticky posilňovali rodové, či sexuálne stereotypy. Spoty taktiež nepropagujú nadmerné podliehanie sexualite, nakoľko podľa Komisie nezobrazujú sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu, či čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, ani bez oprávneného dôvodu neprezentujú produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran. Pokiaľ ide o prítomnosť zobrazeného produktu v sponzorskom odkaze, zo šetrenia senátu vyplýva, že výrobok „Clavin“ je výživovým doplnkom, a teda nejde o erotický tovar, preto sa senát ďalej nezaoberal časom vysielania z pohľadu pravidla § 16 ods. 1 Protokolu, ktoré možno použiť len na sponzorský odkaz so vzťahom k erotickému produktu. Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu, ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov však neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Podľa Komisie sponzorské odkazy nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je preto toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania bez ohľadu na čas vysielania.