BRATISLAVA. Dňa 14. 09. 2023 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len Komisia). Komisia ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy vyhodnotila sťažnosti na 9 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex) a prijala nasledovné rozhodnutia:
Vonkajšia reklama (billboard): „Krym je Ukrajina“, zadávateľa: SlovakiaInvest Group s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vizuálu vonkajšej reklamy zadávateľa SlovakiaInvest Group s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na to, že reklama obsahuje inojazyčný text napísaný v azbuke, čo je podľa jeho názoru nesúladné s príslušnou legislatívou.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama (billboard): „Krym je Ukrajina“, zadávateľa: SlovakiaInvest Group s.r.o. nie je v rozpore ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Aj napriek tomu, že súčasťou vizuálu reklamy je logo konkrétnej spoločnosti, reklama samotná v danom prípade nie je zameraná na komunikáciu konkrétneho produktu, či služby ktorá je predmetom podnikania tejto spoločnosti. Reklama neinformuje o žiadnych podmienkach ponuky, ani neprezentuje komerčnú aktivitu. Jej posolstvom je vyjadrenie určitého postoja, resp. prezentácia reakcie na aktuálne dianie v spoločnosti. Zároveň je nutné uviesť, že spoločnosť nezverejňuje túto reakciu na udalosť, ktorá by bola verejnosti neznáma, ale naopak reflektuje na skutočnosti, ktoré sú celospoločensky významné a verejnosti dobre známe, a to vpád ruských okupačných vojsk na územie Ukrajiny. Celkové umelecké spracovanie reklamy a využitie inojazyčného – ukrajinského textu je teda adekvátne vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti a Komisia sa nedomnieva, že by v danom prípade šlo o neprípustnú reklamu, ktorú vylučujú alebo priamo zakazujú všeobecne záväzné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o formu prezentácie alebo propagácie (čl. 25 ods. 1 písm. b) Kódexu), vrátane skutočnosti, že reklama obsahuje len inojazyčný text.
Printová reklama (reklamný leták): „Jarný Blue Shopping – Zľava 15% + 5%“, zadávateľa: XLSK Nábytok s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklamnému letáku, v rámci ktorého spoločnosť na titulnej stránke prezentuje akciu Jarný Blue Shopping, v rámci ktorej je komunikovaná zľava 15% + 5%. Sťažovateľ uvádza, že takto koncipovaná reklamu u neho, ako aj u jeho rodičov vyvolala dojem, že zľava sa týka všetkého, čo je v letáku a na pobočke, čo v skutočnosti tak nebolo, nakoľko predmetná akcia neplatí na tovar označený ako „Reklama“, „Výpredaj“, „Top cena“, „1+1 zdarma“ a „Cenový trhák“. Klamlivosť podľa sťažovateľa spočíva v tom, že v letáku pri produkte žiaden popis „Reklama“ nie je uvedený a zadávateľ nevie, či sa na pobočke nedávajú ceduľky, kde chcú. Sťažovateľ uvádza, že následne mu bol pojem „Reklama“ vysvetlený spôsobom, kedy „Reklama“ znamená tovar v letáku a akcie sa zvyčajne nevzťahujú na tovar, ktorý je už v akcii. Sťažovateľ má za to, že prezentácia výrobkov v letáku, na ktoré neplatí akcia prezentovaná ako ťahák celého letáku je klamlivá a zavádzajúca.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Printová reklama (reklamný leták): „Jarný Blue Shopping – Zľava 15% + 5%“, zadávateľa: XLSK Nábytok s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Cieľom reklamného letáku, platného pre dané obdobie, bola o.i. prezentácia vybraných akciových výrobkov ako aj špeciálnej akciovej ponuky „Jarný Blue Shopping“. Je pravdou, že väčšina produktov, ktoré sú zobrazené v rámci letáku nie je kompatibilná so zadávateľom komunikovanou akciou „Jarný Blue Shopping“, nakoľko v letáku sú prezentované prevažne produkty už so zľavou, avšak Komisia sa nedomnieva, že by priemerný spotrebiteľ mohol byť na základe reklamy uvedený do omylu a domnievať sa napríklad, že zľava prezentovaná v rámci akcie „Jarný Blue Shopping“ bude spotrebiteľovi uplatnená ako dodatočná, na už zľavnené produkty. Zadávateľ, priamo v letáku, na prednej strane, ktorá primárne prezentuje akciu „Jarný Blue Shopping“ explicitne a podrobne uvádza podmienky a obmedzenia tejto akcie. Komisia má za to, že spôsob ako zadávateľ informuje o podmienkach tejto akciovej ponuky je dostatočne viditeľný, jasný a zrozumiteľný, a vychádza o.i. aj z bežnej praxe a zaužívaných postupov, ktoré sa v rámci komunikácie akcií uplatňujú, vrátane skutočnosti, že akcie nie je obvykle možné kumulovať. Zadávateľ taktiež v letáku na viacerých miestach odkazuje na webovú stránku spoločnosti, kde sú rovnako uvedené aktuálne zľavové akcie, prezentované tovary v akciových cenách a spotrebiteľ má teda možnosť overiť si ešte pred návštevou predajne, či ním vybraný tovar je v zľave, prípadne aká akciová ponuka sa na predmetný tovar vzťahuje. S ohľadom na tieto skutočnosti je Komisia toho názoru, že reklama neobsahuje údaj ani informáciu, ktorá by bola klamlivá, či zavádzajúca, a rovnako tak má Komisia za to, že ani okolnosti a súvislosti, v rámci ktorých bola predmetná akcia „Jarný Blue Shopping“ spotrebiteľom komunikovaná neuvádzajú priemerného spotrebiteľa do omylu.
Vonkajšia reklama: „Epicentrum zábavy“, zadávateľa: EUROGOLD, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči umiestneniu vonkajšej reklamy na hazardné hry v obci Rovinka. Sťažovateľ uvádza, že dňa 14. apríla obyvatelia spustili petičnú akciu, cieľom ktorej bolo preveriť názor obyvateľov na prítomnosť hazardu v obci a usmerniť rozhodnutie poslancov Obecného zastupiteľstva podporiť úplný zákaz hazardu na území obce Rovinka, predovšetkým s ohľadom na zachovanie bezpečnosti, prevencie kriminality a ochrany mladistvých a detí pred hazardom. Petíciu podpísalo takmer 1600 obyvateľov Rovinka. Všeobecne záväzné nariadenie o zákaze prevádzkovania hazardných hier (zákaz umiestňovania herní a kasín) bolo schválené Obecným zastupiteľstvom obce Rovinka dňa 3. mája 2023 uznesením č. 55/2023 a účinnosť nadobudlo dňa 24.5.2023. V obci sa aj napriek prijatiu VZN objavili reklamy na hazard, ktoré podľa sťažovateľa nenapĺňajú Kódex zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier. Ich neustála prítomnosť vo verejnom priestore podľa sťažovateľa negatívne vplýva na deti a mládež. Reklamy sú podľa sťažovateľa umiestnené na nelegálnych billboardoch popri štátnej ceste I. triedy na Hlavne ulici v Rovinke a na jazernej ulici hneď pri súkromnej materskej škole.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Epicentrum zábavy“, zadávateľa: EUROGOLD, s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V prvom Rade Komisia uvádza, že v predmetnom prípade nie je príslušná posúdiť súlad danej reklamy s Kódexom zodpovednej reklamy v oblasti hazardných hier, rovnako tak nie je príslušná konštatovať súlad reklamy s príslušnou legislatívou. Preto posudzovala reklamu len v kontexte ustanovení Etického kódexu reklamnej praxe.
Predmetná reklama má primárne informačnú povahu a informuje o existencii herne, resp. prevádzky v obci. Komisia sa nedomnieva, že by reklama bola zameraná na maloletých. Reklama neobsahuje zobrazenia, výrazové prostriedky, či prvky, ktoré by mohli byť pre maloletých atraktívne, ani nie je maloletým určená. Reklama taktiež nepodnecuje k neuváženej účasti na hazardných hrách ani nepovzbudzuje vytvorenie alebo posilnenie závislosti na hazardných hrách. Komisia je preto toho názoru, že reklama spĺňa požiadavky, ktoré na komunikáciu hazardných hier kladie Kódex (čl. 46) a nepovažuje ju za neetickú, ani v kontexte iných etických pravidiel zakotvených Kódexe.
Rozhlasová reklama: „Nábor zamestnancov“, zadávateľa: RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči rozhlasovej reklame zameranej na nábor zamestnancov, zadávateľa RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o., ktorá bola odvysielaná vo vysielaní Trnavského rádia. Sťažovateľ poukazuje na to, že v reklame je uvedené, že spoločnosť ponúka pracovné príležitosti a ako hlavnú výhodu prezentuje pracovnú dobu bez nutnosti práce cez víkendy, sviatky a nočné zmeny. Sťažovateľ uvádza, že nakoľko v uvedenej spoločnosti pracuje, môže potvrdiť, že tieto informácie sú klamlivé, nakoľko spoločnosť núti zamestnancov pracovať aj cez sviatky a víkendy v dvojzmennej prevádzke.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Rozhlasová reklama: „Nábor zamestnancov“, zadávateľa: RLS Retail Logistics Service Trnava s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. V reklame zadávateľ stručne informuje záujemcov o pracovnej ponuke na pozíciu skladníka / skladníčky do nového skladu. V texte reklamy je zároveň uvedené, že práca je vykonávaná na dve zmeny, pracuje sa päť dní v týždni a zadávateľ poskytuje základné informácie aj o výške nástupného platu, ponuke osobného ohodnotenia, či príplatkov. V reklame nie je explicitne uvedené, že predmetná práca bude vykonávaná len počas pracovných dní, resp. že v rámci pracovného pomeru nikdy nevznikne alebo nemôže vzniknúť situácia, či okolnosti, kedy bude zamestnancovi ponúknutá možnosť rozvrhnúť si pracovný čas aj v dňoch pracovného pokoja a z reklamy táto skutočnosť ani nevyplýva. S ohľadom na tieto skutočnosti je Komisia toho názoru, že informácie uvedené v reklame nie sú klamlivé, ani zavádzajúce a reklama neporušuje Kódex.
Vonkajšia reklama: „Najlepšie hodnotená STK v Malackách“, zadávateľa: TÜV SÜD Slovakia s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vonkajšej reklame zadávateľa TÜV SÜD Slovakia s.r.o., v rámci ktorej je uvedené tvrdenie v znení: „Najlepšie hodnotená STK v Malackách“. Sťažovateľ s uvedeným tvrdením nesúhlasí a reklamu považuje za klamlivú z viacerých dôvodov.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Najlepšie hodnotená STK v Malackách“, zadávateľa: TÜV SÜD Slovakia s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 4 Kódexu.
V zmysle Kódexu reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“, „najlacnejší“, „najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt. V predmetnom prípade zadávateľ využil superlatív v kontexte tvrdenia „Najlepšie hodnotená STK v Malackách!“. Zadávateľ preukazuje opodstatnenosť a hodnovernosť uvedeného tvrdenia na základe výpočtu váženého priemeru vykonaného z celkového súčtu hodnotení získaného na Google, a to aj vo vzťahu ku konkurencii. Je pravdou, že zadávateľ v rámci reklamy uvádza zdroj hodnotení, a teda, že v predmetnom prípade je jeho prevádzka stanice STK hodnotená ako najlepšia na základe recenzií v Google, čo Komisia považuje za transparentné a má za to, že spotrebiteľ v tomto smere získal jasnú informáciu o zdroji hodnotenia. Na druhej strane má však Komisia za to, že vo vzťahu ku konkurencii nemožno takéto „kategorické“ vyjadrenie, resp. využitie superlatívu, len na základe hodnotení podľa recenzií Google považovať za etické. Zadávateľ síce uvádza prepočet, formou váženého priemeru, v rámci ktorého dosahuje výslednú hodnotu v porovnaní s konkurenciou vyššiu, samotný rozdiel v prepočte je však natoľko minimálny (4,943 v porovnaní s konkurenciou 4,911) a po zaokrúhlení takpovediac žiadny, že uvedené tvrdenie a použitie superlatívu, najmä vo vzťahu ku konkurencii nemožno považovať ako preukázané tak, aby bolo možné v reklame tvrdiť, že ide o „najlepšie hodnotenú STK v Malackách!“. V rámci recenzií Google hodnotenia sú tieto užívateľom zobrazované len v zaokrúhlení na jedno desatinné miesto a nemožno očakávať, že samotní spotrebitelia budú pri rozhodovaní sa o výbere poskytovateľa služby na základe hodnotení Google prepočítavať tieto hodnotenia váženým priemerom, tak ako to robil aj zadávateľ a na základe toho vyhodnocovať „najlepšie hodnoteného“ poskytovateľa služieb. Komisia neupiera zadávateľovi v rámci svojej reklamy komunikovať skutočnosť, že dosahuje v hodnotení na základe recenzií Google popredné priečky, avšak takáto reklama by mala objektívne zohľadňovať aj konkurenčné parametre, vrátane skutočnosti, že hodnotenie známkou 4,9 dosahujú aj iné spoločnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti má Komisia za to, že využitie superlatívu „najlepší“ v rámci tvrdenia „Najlepšie hodnotená STK v Malackách!“ nebolo opodstatnené.
Vonkajšia reklama (billboard): „Kovošrot“, zadávateľa: Majkov s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vizuálu vonkajšej reklamy, zadávateľa Majkov s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na vyobrazenie ženy v podprsenke s rozopnutou bundou v rámci vizuálu reklamy, ktorý propaguje služby kovošrotu. Podľa sťažovateľa zobrazenie ženy v predmetnej reklame nemá žiadnu obsahovú súvislosť so službou, ktorú firma ponúka. Žena tak slúži iba ako objekt na upútanie pozornosti. Pocit objektifikácie ešte umocňuje fakt, že je vyobrazená sexualizovaným spôsobom – má obnažené prsia a pootvorené ústa. Reklama ju zobrazuje ako sexuálnu atrakciu a stavia na jednu úroveň s ponúkanou službou – žena sa stáva vecou, je dehumanizovaná, čím je znevažovaná jej ľudská dôstojnosť. Reklamy, ktoré zobrazujú ženy objektifikujúcim a sexualizovaným spôsobom prispievajú k nerovnosti v spoločnosti, pretože vytvárajú prostredie, v ktorom sa znevažovanie ľudí na základe rodu považuje za niečo normálne, každodenné a beztrestné. Vytvárajú klímu, v ktorej ženy nie sú vnímané ako ľudské bytosti s vlastným myslením a cítením, ale len ako objekt, bez vlastnej agendy, s ktorým možno narábať podľa ľubovôle, a to aj v reálnom živote.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Vonkajšia reklama: „Kovošrot“, zadávateľa: Majkov s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia s názorom sťažovateľa nestotožnila. Účelom reklamy je propagácia prevádzky kovošrotu. Okrem kontaktných údajov na prevádzku je súčasťou vizuálu aj vyobrazenie modelky. V predmetnom prípade však toto vyobrazenie ženy Komisia nepovažuje za také, ktoré by bolo porušujúce všeobecné normy slušnosti, či mravnosti. Zobrazenie ženy nie je vulgárne, reklama neobsahuje prvky, zobrazenia alebo výrazové prostriedky, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, či zobrazovali ženu sexistickým, ponižujúcim alebo urážlivým spôsobom. Rovnako sa Komisia nedomnieva, že by bola modelka v rámci reklamy stvárnená spôsobom ako sexuálna atrakcia, a preto reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
Internetová reklama (reklamné články na web stránke zadávateľa): „Pivo a jeho účinky“, zadávateľa: MARD s.r.o.
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči článkom, ktoré boli zverejnené na web stránke zadávateľa MARD s.r.o.. Sťažovateľ uvádza, že v článkoch sa hovorí o účinkoch piva na ľudský organizmus, či dokonca zdravie, pričom v reklame sa uvádzajú konkrétne chorobné stavy, dokonca veľmi vážne ochorenia (napr. „bojuje proti rakovine“), či zdravotné ťažkosti, ktorým človek pitím piva dokáže údajne predchádzať („napr. znižovanie rizika mŕtvice“, „ochraňuje pred infarktom“ ai.) alebo ich dokonca liečiť (napr. „pomoc pri prechladnutí“). Reklama podľa sťažovateľa jednoznačne dáva do súvislosti pivo – alkohol s pozitívnymi účinkami na zdravie a tvrdí, že pivo má liečivé účinky a pôsobí aj ako sedatívum (napr. „znižuje hladinu stresu – pivo človeka po náročnom dni dokáže príjemne upokojiť.“), čo nepovažuje sťažovateľ za zodpovednú komunikáciu alkoholu.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Internetová reklama (reklamné články zverejnené na web stránke zadávateľa): „Pivo a jeho účinky“, zadávateľa: MARD s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 35 ods. 2 Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia stotožnila s názorom sťažovateľa. Text článkov je zameraný na prezentáciu účinkov piva na zdravie a ľudský organizmus, pričom zadávateľ v reklame vymenúva konkrétne „zdravotné“ a „priaznivé“ účinky piva na zdravie a ľudský organizmus. Zadávateľ taktiež v reklame explicitne uvádza konkrétne chorobné stavy a vážne ochorenia (napr. „bojuje proti rakovine“), či zdravotné ťažkosti, ktorým človek pitím piva dokáže predchádzať („napr. znižovanie rizika mŕtvice“, „ochraňuje pred infarktom“ ai.) alebo ich liečiť (napr. „pomoc pri prechladnutí“). Uvedené tvrdenia možno teda považovať za zdravotné, použitiu ktorých je vo všeobecnosti potrebné venovať aj v kontexte príslušnej legislatívy zvýšenú pozornosť, o to viac, ak sa tieto využívajú v spojení s alkoholickým nápojom, ktorým pivo nepochybne je. Celkový spôsob spracovania reklamných článkov podľa Komisie jednoznačne prezentuje zdravotné a liečivé účinky piva, teda alkoholického nápoja a naznačuje, že pivo pôsobí aj ako sedatívum (napr. „znižuje hladinu stresu – pivo človeka po náročnom dni dokáže príjemne upokojiť.“), čo nemožno považovať za zodpovednú a etickú komunikáciu alkoholu, a preto Komisia vyhodnotila reklamu ako porušujúcu Kódex. Komisia oceňuje, že zadávateľ predmetnú reklamu stiahol ešte pred vydaním rozhodnutia, zároveň však apeluje na zadávateľa, aby sa vyhol obdobnej reklame alkoholu v budúcnosti.
Internetová reklama (informácie uvedené na web stránke zadávateľa): „O pive a zdraví“, zadávateľa: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči informáciám, ktoré sú uvedené na webovej stránke zadávateľa Slovenské združenie piva a sladu. Sťažovateľ sa domnieva, že nie je správne aby sa pri alkoholickom nápoji zdôrazňovali pozitívne účinky alkoholu na zdravie. A taktiež nepovažuje za správne, aby sa nabádalo na konzumáciu piva po fyzickej aktivite, lebo je to „prírodný iontový nápoj“, či povzbudzovali ľudia k pitiu piva, lebo „z piva sa nepriberá“, keďže má „menej kalórii ako mlieko“. Podľa sťažovateľa dochádza v rámci predmetnej reklamy k porušeniu čl. 35 ods. 2 Kódexu, pretože reklama dáva do súvislosti pivo – alkohol s pozitívnymi účinkami na zdravie a naznačuje, že pivo má liečivé účinky a jeho pitie má vlastne pozitívny vplyv na zdravie.
Komisia po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Internetová reklama (informácie uvedené na web stránke zadávateľa): „O pive a zdraví“, zadávateľa: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 3 Kódexu.
V predmetnom prípade sa Komisia stotožnila s názorom sťažovateľa len čiastočne. Je pravdou, že sťažovateľom namietaný text nie je zameraný na propagáciu, či predaj konkrétnej značky alebo druhu piva, konkrétnych výrobcov, ale je umiestený na web stránke združenia, ktoré zastrešuje slovenských pivovarníkov a sladovníkov, kde združenie všeobecne informuje o pive ako nápoji a svojich aktivitách. Komisia neupiera zadávateľovi informovať verejnosť o pive ako o nápoji, na druhej strane má však za to, že práve preto, že ide primárne o alkoholický nápoj a zadávateľ je zároveň aj v pozícii presadzovania zodpovednej konzumácie alkoholu, je rovnako dôležité pristupovať s vyššou mierou zodpovednosti aj ku komunikácii a prezentovaniu faktov a informácií, ktoré s činnosťou zadávateľa, a teda aj prezentáciou alkoholického nápoja súvisia. Komisia akceptuje tvrdenie zadávateľa, že v časti svojej webovej stránky „O pive a zdraví“ sumarizuje fakty a informácie o pive, ktoré boli potvrdené vedeckými inštitúciami, výskumníkmi a odborníkmi, a zadávateľ teda pracuje s vedecky potvrdenými informáciami. Na druhej strane, sa však Komisia nestotožnila s vyjadreniami zadávateľa, že texty „nehovoria o pozitívnych účinkoch, či zdravotných účinkoch piva, ale o jeho zložení. Texty sú umiestnené v sekcii stránky „O pive a zdraví“ a priamo podnadpis znie „PIVO (N)A ZDRAVIE“, čo môže vyvolať v spotrebiteľoch dojem, že nie vybrané zložky piva majú pozitívny efekt na zdravie, resp. že ide výhradne len o informáciu o zložení piva, ale text je možné interpretovať v tomto význame práve s ohľadom na vplyv piva ako nápoja s pozitívnym efektom na zdravie, a to napriek tomu, že v reklame nie sú uvedené konkrétne zdravotné tvrdenia. Vo vzťahu k tvrdeniu, že pivo je vhodné ako prírodný iontový nápoj, po akejkoľvek fyzickej aktivite, vychádzala Komisia o.i. aj zo skutočnosti, že pivo síce obsahuje látky, ktoré sú charakteristické aj pre iontové nápoje a svojim zložením by teda čiastočne mohlo byť prezentované aj ako určitá forma nápoja, ktorý je schopný hydratovať organizmus s dodaním rôznych živín a iontov, avšak z textu nie je dostatočne zrejmé, že takáto charakteristika piva sa vzťahuje primárne k pivu bez obsahu alkoholu, nakoľko alkoholické pivo má v tomto smere skôr opačný efekt. Aj preto je Komisia toho názoru, že predmetné tvrdenia a reklamný text v tomto smere neboli pripravované s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi a v tomto ohľade vyhodnotila Komisia reklamu ako porušujúcu Kódex.
Vo vzťahu k tvrdeniam, že z „piva sa nepriberá“, keďže má „menej kalórií ako mlieko“ má Komisia za to, že v predmetnom prípade zadávateľ prezentuje reálne fakty, pričom priamo v texte zdôrazňuje zodpovednú a umiernenú komunikáciu piva.
Komisia sa zároveň nestotožnila s tvrdeniami sťažovateľa, že reklama tvrdí, že alkoholický nápoj pôsobí ako stimulátor, či sedatívum alebo má liečivé účinky, či takéto účinky naznačuje.